Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-616-2008.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/616/2008
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Miroslav Zamba - DREVOSTAVBY, SNP 267/92, Hraň, IČO: 43258361, zast. JUDr. Martinom Pačesom, advokátom - AK, Pifflova 2, Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 8039/08, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1 198,30 Eur s prísl., trov exekúcie a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o návrhu povinného na odklad exekúcie takto
rozhodol:
I.Exekúciu vedenú proti povinnému súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod č. EX 8039/08 z a s t a v u j e .
II.Odklad exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., Exekútorský úrad Bratislava, pod Ex 8039/08 proti povinnému p o v o ľ u j e do právoplatnosti výroku tohto uznesenie, ktorým sa exekúcia zastavuje.
III.O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený spísal dňa 9.9.2008 do zápisnice na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého PhD., súdneho exekútora so sídlom v Bratislave, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie pohľadávky vo výške 1198,30 Eur s príslušenstvom priznanej právoplatným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave, č.k. SR 04610/08 zo dňa 4.6.2008 a trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 27.10.2008 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v súlade s návrhom oprávneného.
Dňa 27.10.2008 Okresný súd Trebišov poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému.
Podaním zo dňa 10.1.2014, doručeným súdu dňa 15.1.2014 podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že samotnú exekúciu ako aj nároky požadované na základe exekučného titulu považuje za neprijateľné a to najmä z dôvodu, že podľa jeho názoru je daná zmluva spotrebiteľská a nároky, ktoré si oprávnený žiada, boli už vyhlásené za neprijateľné rôznými súdmi Slovenskej republiky, vrátene posúdenia exekučného titulu / rozhodcovského rozsudku / za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľkej zmluve, na základe ktorej je potrbné exekúciu zastaviť. Samotný súdny exekútor ako aj oprávnený uvádzajú v prípade povinného údaje fyzickej osoby ako aj právnickej osoby, pričom nie
je zrejmé, či ide o dvoch povinných alebo jedného. Samotný rozpor ako aj zmätočnosť spôsobil sám oprávnený v zmluve o úvere, kde nie je zrejmé, či je úver uzavretý s povinným ako fyzickou osobou a či právnickou osobou. Nikde nie je uvedené, či povinný daný úver používa na podnikateľský účel alebo pre vlastnú potrebu. Nakoľko boli v danej zmluve vyplnené údaje fyzickej osoby ako prvé a následne až údaje o obchodnom mene, čo z textového rozloženie v danej zmluve nadobúda dojem, že ide skôr o uvedenie údajov o zamestnáveteľovi. K podpisu na zmluve nie je pripojená pečiatka s údajmi o obchodnom mene, sídle a IČO, ale len obyčajný podpis fyzickej osoby. Vzhľadom na to, že uvedenú zmluvu takto vyplnil a predložil práve oprávnený a teda on sám spôsobil zmätočný stav, je pesvedčený, že daná zmluva má podliehať ochrane spotrebiteľa a na základe tejto skutočnosti má byť exekúcia zastavená. Daný stav nemôže byť na ujmu subjektu, ktorý túto situáciu nespôsobil a taktiež ani na ujmu spotrebiteľa, od ktorého sú požadované úroky z omeškania, ktoré nie je možné pri štandarnom príjme splatiť. Povinný svoj návrh na odklad exekúcie odôvodnil podľa § 56 ods. 2 Ex. por., pretože je presvedčený, že hore uvedené dôvody na zastavenie exekúcie sú natoľko zrejmé, že zastavenie exekúcie sa dá očakávať a nie je nutné, aby povinný naďalej znášal negatívne dôsledky exekúcie, a aby sa zabránilo, aby oprávnený vymohol neexistujúci dlh. Právny zástupca povinného si zároveň uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 253,42 Eur.
Podaním zo dňa 17.3.2014, doručeným súdu dňa 20.3.2014 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že osobitne si nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a je pre neho pre jeho vzdialenosť neprijateľné a odrádzajúce. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný súbjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámil / § 53 ods. 4 písm. a / Obč. zákonníka /. Spotrebiteľská vec je podľa právnej vedy subjektívne ako aj objektívne nearbitrálna a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Rozhodcovská doložka je hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je hlavne inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícii. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Povinný zároveň navrhol odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Ex. por., pretože možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Podľa § 4 ods. 1 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Hoci podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. Účelom tohto ustanovenia je umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda oprávnený na rozhodcovský rozsudok hľadieť tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie
je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd preto môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci už bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.
Znenie ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje účinky rozhodcovského rozsudku iba na účastníkov rozhodcovského konania. Zámerom zákonodarcu teda nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Celý doterajší výklad bol urobený s cieľom vysvetliť oprávnenosť súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok. V predmetnom exekučnom konaní sa súd oboznámil s obsahom spisu a zistil, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 zo dňa 4.6.2008, sp. zn. SR 04610/08 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2008 a vykonateľnosť dňa 17.7.2008. Uvedený rozsudok uložil povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 39 360,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 39 120,-Sk od 20.2.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 8 465,-Sk, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 12.5.2008 domáhal zaplatenia sumy 39 360,-Sk s príslušenstvom a to z titulu poskytnutého úveru. Úver poskytol oprávnený povinnému na základe Zmluvy o úvere číslo 9310447 zo dňa 26.11.2007. Poskytnutý úver mal povinný splatiť v dohodnutých splátkach a lehotách. Povinný si neplnil svoje záväzky vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy riadne a včas.
Hlavný záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere č. 9310447 zo dňa 26.11.2007, podľa ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 20 000,-Sk zvýšený o poplatok vo výške 19 120,-Sk. Celkovo bol podľa uvedenej zmluvy povinný ako dlžník povinný vrátiť veriteľovi - oprávnenému sumu 39 120,-Sk v 12 mesačných spátkach po 3 260,-Sk počnúc dňom 15.1.2008.
Rozhodcovská doložka sa nachádza v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá znie. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odddiel: Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka a to v bode 17, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto všeobecné obchodné podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie.
Na základe vyššie uvedeného vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, ak sa má podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh dodávateľa, je dôvodné zastavenie exekúcie, pretože pri neplatnej rozhodcovskej doložke nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok (napr. neprimeraná sankcia za porušenie povinnosti zo zmluvy) neplatnosť rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatnej rozhodcovskej doložky, súd musí zastaviť exekúciu v celom rozsahu. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
Podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia povolil odklad exekúcie tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, keďže súd týmto uznesením vyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keďže túto exekúciu zastavil.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne aj o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./.