Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-56-2012.pdf
PDF · 124.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z. súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľov: 1. E. D., T. F. XXX, Vyšná Myšľa, 2. A. D., bytom F. XXX, R. E., obaja zastúpení JUDr. Radomírom Jakabom, PhD., advokátom, so sídlom Bočná 10, P., proti odporcom: 1. W. H.Á., F. XXX, R. E., 2. Bc. Ľ. H., bytom F. 111, R. E., obaja zastúpení JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom AK, Štúrova 20, Košice, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby súd rozhodol o povinnosti odporcov v 1. a 2. rade na vlastné náklady odstrániť stavbu murovaného oplotenia postaveného na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. území R. E. zapísaných na LV č. XXX ako parcela KN - C č. 539/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2 a parcela KN - C č. 539/7 - záhrady o výmere 445 m2 situovaného v línii skutkového užívania pozemkov vymedzeného v zameraní skutkového stavu č. XX/XXXX vyhotoveného Mariánom Tóthom, GEOTOMA vo februári 2012 a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň žiadali, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade na vypratanie časti citovaných pozemkov, v rozsahu vymedzenom v zameraní skutkového stavu č XX/XXXX vyhotoveného E. Q. vo februári 2012 a to v lehote do 30 dní.
Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. R. E. zapísaných na LV č. XXX, pričom spoluvlastnícky podiel oboch navrhovateľov k týmto nehnuteľnostiam je 1/2 z celku. Navrhovatelia sa stali podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností dňa 23.08.2003, v dôsledku uplatnenia zákonnej fikcie v zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ.
Odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území R. E., zapísaných na LV č. XXX. Odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území R. E. zapísanej na LV č. XXX, rovnako sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území R. E. zapísaných na LV č. 466.
Nehnuteľnosti odporcov susedia s nehnuteľnosťami navrhovateľov.
Navrhovatelia si dali vyhotoviť geometrický plán firmou E. Q. - č. 14/2012 vo februári 2012, z ktorého vyplýva, že odporcovia užívajú časť pozemku v spoluvlastníctve navrhovateľov - z parcely KN-C č.
XXX/X užívajú XX m2 a z parcely KN-C č. XXX/X užívajú taktiež XX m2, pričom na užívanie týchto parciel nemajú žiaden právny dôvod.
Okrem toho odporcovia postavili na pozemkoch navrhovateľa mohutné betónové oplotenie s pevným základom v zemi. Toto oplotenie je situované v línii skutkového užívania pozemkov vymedzeného v zameraní skutkového stavu č. XX/XXXX z februára 2012, a teda ide o oplotenie, ktoré bolo umiestnené neoprávnene na pozemkoch navrhovateľov, bez akéhokoľvek právneho dôvodu., táto stavba je neoprávnená, t.j. ide o nepovolenú stavbu, nevyhovuje ani stavebno-technickým požiadavkám, nakláňa sa, a tým spôsobuje aj ohrozenie života a zdravia navrhovateľov,zlé konštruovanie a osadenie tejto stavby spôsobuje aj zamákanie rodinného domu navrhovateľov. Vzhľadom na umiestnenie oplotenia na pozemkoch navrhovateľov odporcovia užívajú aj časť pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateľov a na tejto časti majú umiestnené aj hnuteľné veci - plechové prístrešky, vešiaky na bielizeň, nádoby na vodu a pod.. Aj takéto užívanie časti pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateľov je bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Odporcovia si pričlenili tieto časti pozemkov v minulosti svojvoľne.
Listom zo dňa 31.01.2012 odporcovia prostredníctvom právneho zástupcu kontaktovali navrhovateľov, v ktorom sami konštatovali, že nimi postavené oplotenie je situované na pozemkoch patriacich do BSM navrhovateľov a zároveň ponúkli odkúpenie nimi užívaných pozemkoch za 10,- eur za m2. F. na tento list odpovedali taktiež prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 10.02.2012 a ponúkli protinávrh, t.j. predaj užívaných pozemkov za trhovú cenu 33,- eur za m2, vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto pozemkov, náhrady škody za imisie vody, ako aj odstránenie života ohrozujúceho stavu dôsledkom lability oplotenia zo strany odporcov. Tento návrh bol zo strany odporcov zamietnutý listom zo dňa 23.02.2012.
Navrhovatelia majú za to, že odporcovia si zriadili stavbu betónového oplotenia na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov, hoc na to nemali právo, vzhľadom na to, že táto stavba je súčasne aj nepovolenou stavbou v zmysle stavebných predpisov a ohrozuje život a zdravie navrhovateľov a ich detí, z dôvodu statickej labilnosti navrhovatelia sa domáhajú ochrany v zmysle ust. § 135c ods. 1 OZ ako aj vypratanie hnuteľnych veci z týchto pozemkov.
Odporcovia v písomnom vyjadrení mali za to, že predmetný návrh je nedôvodný a žiadali návrh v plnom rozsahu zamietnuť, čo zdôvodnili tým, že medzi parcelami č. XXX/X a parcelou č. XXX/X na jednej strane a parcelou č. XXX/X, resp. parcelou č. XXX/X, ktorá patrí navrhovateľom existuje hranica, ktorá je v prírode vyznačená plotom. Na požiadanie navrhovateľov sa vykonalo zameranie mapovej hranice medzi pozemkami účastníkov konania, pritom sa zistilo, že hranica podľa mapových podkladov prebieha odlišne od hranice vyznačenej na tvare miesta existujúcim plotom. V prevažnej časti plot zasahuje do pozemku, ktorý podľa mapových hraníc by mal patriť navrhovateľom a v menšej časti (pri ceste) zasahuje zasa do pozemku, ktorý by podľa mapových podkladov mal patriť navrhovateľom. Mali za to, že hranica podľa skutočného dlhodobého a nerušeného užívacieho stavu má prednosť pred hranicou, ktorá vyplýva z mapových podkladov.
Ďalej uviedli, že navrhovatelia tvrdia, že ide o oplotenie neoprávnené na ich pozemok bez akéhokoľvek právneho dôvodu, a namietajú tiež, že plot bol postavený bez splnenia zákonných podmienok a že sa jedná o nepovolenú stavbu. V tejto súvislosti odporcovia uviedli, že v roku 1983 a 1984, podľa navrhovateľov mali odporcovia priradzovať pozemky v rozpore s geodetickým zameraním. Navrhovatelia však neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že osadili plot nedobromyseľne a proti vôli navrhovateľov, resp. ich právnych predchodcov., uviedli, že stavbu plota v roku 1985 neformálne ohlásili Miestnemu národnému výboru a to ústne, ako to bolo v tomto období zvykom a majú za to, že tento plot existuje dlhodobo a nerušene na tom istom mieste.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami právnych zástupcov, oboznámením sa písomných vyjadrení zástupcov, výsluchom svedkov, geometrickým plánom, listom vlastníctva, fotodokumentáciou ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav: Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že predmetný pozemok kúpili niekedy v roku 1987, i keď kúpnu zmluvu si zaregistrovali až v roku 1997. V tomto dome bývajú asi 18 rokov, ďalšiu časť pozemku odkúpili od obecného úradu niekedy v roku 1998. V časti, ktorá je predmetom tohto konania, dom, ktorý je vo vlastníctve odporcov, je podopretý betónovými múrmi z jednej časti na jednej strane, kde navrhovatelia majú záhradu a trávnik a v ďalšej časti pozemku, je to
blízko pri stene - resp. pri múre ich rodinného domu a garáže. Dom je pritom vzdialený od betónového panelu cca. 60 cm. Tieto panely sú puknuté, nepriliehajú k stenám a hrozí, že spadnú, sú popraskané, preteká cez nich voda a tým zamáča ich pozemok. Navrhovateľka zároveň nevedela uviesť, kedy a v ktorom roku oslovila odporcov, aby ich upozornila, že panely sú popraskané, ale vtedy odporca prišiel, zabetónoval, a keď ich následne znovu upozorňovala, tak jej povedali, že si to majú opraviť sami, keď im tam zamáka. Ďalej uviedla, že odporcovia v dome bývali dlhšie ako oni, avšak nevedela presne uviesť, od ktorého roku tam bývajú. Ďalej uviedla, že asi pred 5 rokmi ich prvýkrát upozornila na skutočnosť, ktorá sa týkala popraskaného plota. Skutočnosti týkajúce sa nezrovnalosti hraníc pozemkov medzi týmito dvomi parcelami, teda ich a odporcovou zistili niekedy v roku 2001, kedy si oplocovali pozemok, ktorý odkupovali od obce a na základe geometrického plánu si navrhovateľ v 1. rade vypočítal, koľko budú potrebovať oplotenia a keď sa toto oplotenie zvýšilo, vtedy zistili, že niečo nie je v poriadku. Následne si dali vypracovať geometrický plán, bolo to niekedy v roku 2002 a tento si dali urobiť len informatívne, pretože im sa nepozdávala výmera a vtedy im bolo povedané, že niekto má asi niečo naviac priradené. Teda po tomto zistení zašli za geodetom pánom Hiščákom a žiadali zistiť, ako je možné, že im chýbajú metre štvorcové a geodet im povedali, že to majú nechať tak v rámci dobrých susedských vzťahov. Toto mohlo byť niekedy okolo roku 2002. Následne to nechali tak, ale neskôr, keď už sa chceli odsťahovať, mali záujem dať tieto veci do poriadku, tak znovu zavolali geodeta, ktorý vypracoval geometrický plán a toto bolo v roku 2012.,tento geodet šiel aj na pozemok odporcov, kde im odporkyňa povedala, či navrhovateľom tak veľmi treba tých pár metrov štvorcových, navrhovateľka to však ďalej neriešila a už sa obrátila priamo na advokátsku kanceláriu.
Tvrdila, že pri vytýčení hraníc a pri stavbe múru navrhovateľka prítomná nebola, možno bol prítomný jej manžel. Ďalej uviedla, že v čase, keď sa realizovalo už druhé oplotenie, ešte tam nebývali, chodili len dom opravovať. V tom čase bývali inde. O tom, či sa tam chystá výstavba plotu, resp. bola jej oznámená, navrhovateľka uviedla, že nikto jej nič neoznámil, len od susedov sa dozvedela, že prítomný odporca ide stavať plot.
Navrhovateľka uviedla, že dom kupovali v roku 1987 od rodiny U.h a je pravdou, že v tom čase už toto sporné oplotenie stálo, panely tam však už v tom čase boli naklonené, nie však tak, ak teraz, odporca zo svojej strany mal tam nejaký asfalt, je to vydvihnuté a je samozrejmé, že voda preteká na stranu ich pozemku, nakoľko oni tam nemajú nič.
Čo sa týkalo skutočnosti, či v čase, keď odkupovali dom od rodiny U., s týmto panelovým plotom, tento považovali za hranicu, navrhovateľka uviedla, že na geometrickom pláne bolo napísané, že je to hranica. Stále sa však pridržiavala starého, teda pôvodného geometrického plánu, avšak tieto nové skutočnosti zistili práve v období, keď si chceli oplocovať dokúpený pozemok od obecného úradu a to bolo niekedy v roku 2001. O tom, že predmetný plot nie je postavený tam, kde má byť, sa navrhovateľka dozvedela až po zameraní v roku 2012, vtedy žiadnym spôsobom nežiadala o odstránenie tohto plota .Podľa jej názoru prvotné oplotenie mohlo byť postavené v čase ,keď tam ešte nebývali, teda niekedy okolo roku 1998.
Navrhovateľ v 2. rade sa pripojil k výpovedi navrhovateľky, uviedol, že nejaké predtuchy, čo sa týka prvej časti plota, mali už niekedy v roku 1993, kedy si dali urobiť vytyčovací zámer, kedy prišiel pán U. a keď chceli nejaké hranice, tak vtedy im povedal, že vlastne toto majú nechať tak v rámci susedských vzťahov. Ďalej uviedol, že nejaké vytyčovanie hraníc bolo, avšak nie za prítomnosti oboch strán a geodeta, len videl, keď sedel u suseda, tak videl na pozemok, ako odporca prenáša nejakú oceľovú tyč. Netvrdil, že to mala byť hranica pozemku, ale videl, ako prenáša oceľovú tyč. Ďalej potvrdil, že oplotenie tam stálo už v čase, keď dom kupovali, nemal vedomosť o tom, akým spôsobom bolo realizované a nepýtal sa na to ani rodiny U., ktorá v podstate celý priebeh kúpy konzultovala s nimi, pričom jej bývalý manžel mu vtedy povedal, že on s tým nemá nič spoločné, nakoľko jeho manželka chcela len to predať a mať peniaze.
Odporca v 1. rade vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že parcely, ktoré sú predmetom konania, dostal od svojich rodičov, ktorí ich odkúpili v roku 1982, v roku 1983 dostal stavebné povolenie a vtedy začal stavať dom. Vedľa neho mal parcelu sused - pán U., čo sa týka plotu, ten sa začal stavať v roku 1985, staval sa z prefabrikátov po dohode so susedom pánom U. a jeho manželkou, ešte sa rozprávali o tom, či ho bude stavať odporca alebo či ho budú stavať oni, lenže oni už v tom čase síce ešte spolu žili, ale bolo to už na hrane, takže tento plot začal stavať odporca, bola tam vytýčená hranica, pýtal sa U., či je to tá hranica, na ktorej môže viesť tento plot.
Čo sa týka parcely, tak pôvodná parcela, bola to záhrada - ovocný sad, ktorá bola rozdelená medzi 4 vlastníkov, susedov - odporcov a ešte ďalších dvoch vlastníkov. Druhú časť parcely odkupovali po dohode do starostom, bolo to niekedy v roku 1993. Druhú časť plotu, po odkúpení parcely, ktorú spomínal navrhovateľ, začal stavať odporca v 1. rade v roku 1993 a vtedy mu sused pomáhal pri tejto stavbe . Čo sa týkalo oceľovej trúbky, ktorá mala byť osadená ako hranica, spolu so susedom pozerali, či ide rovno. Ďalej uviedol, že časť novo vytvoreného plota, už bola zabetónovaná, nakoľko tam bol močiar, jedná sa však o druhú stranu, nie o tohto suseda. S pôvodnými susedmi odporcovia mali bezproblémové spolunažívanie, žiadne problémy neboli. S navrhovateľmi prestali komunikovať práve v období, keď prišiel geodet, bolo to v roku 2011, niekedy v septembri, kedy im bolo oznámené, že majú nejakú časť pozemku na svoje meno, ktorá má patriť navrhovateľovi. Navrhovatelia sa do tohto domu nasťahovali niekedy v roku 1987, odporcom však nikdy nič vytýkané nebolo, ani čo sa týka hraníc pozemku, ani čo sa týka väčšieho rozsahu užívania, vždy to bolo takýmto spôsobom rešpektované a taktiež nikto ho žiadnym spôsobom nevyzýval na opravu.
Odporca zároveň uviedol, že v čase, keď sa stavalo pôvodné oplotenie, stačilo len ústne oznámenie miestnemu národnému výboru, že sa ide takáto stavba plotu realizovať, vtedy nebolo potrebné vybavovať žiadne povolenie. Tento plot sa staval po dohode s pôvodným majiteľom susediaceho pozemku - pánom U., nakoľko medzi pozemkami bola taká červená čiara ako hranica a vtedy sa ho pýtal, či je to tá hranica, po ktorej má stavať plot.
Odporca zároveň nemá vedomosť o tom, že sú rozdiely vo výmere parciel, o týchto skutočnostiach sa dozvedel až v roku 2011, keď prišiel geodet vymerať, vtedy mu to povedal a samozrejme aj z podaného návrhu navrhovateľov.
Ďalej uviedol, že odporcovia nemali ako prví vymeraný svoj pozemok, ale ako prvý mal vymeraný svoj pozemok pôvodný sused - pán U., ďalej uviedol, že má spevnený asfalt, blízko oplotenia však nemá žiadne hnuteľné veci a neparkuje tam ani auto. Potvrdil, že v roku 1993 pri vytyčovaní hraníc bol prítomný aj H. D., čo je brat navrhovateľa.
Odporkyňa v 2. rade sa pripojila k výpovedi odporcu.
Svedok I. U. vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka samotnej stavby, jeho bývalá manželka dostala od školstva školský pozemok, v podstate celý tento pozemok bol oplotený so vstupnou bránou. Na pozemku mali vykolíkovaný ich pozemok o výmere 7 árov. V podstate vzťahy medzi ním a susedmi - odporcami boli po celý čas bezproblémové, pričom odporcovia začali stavať až po nich. Až neskôr sa dozvedel, resp. v súčasnosti, že celý ten pozemok je už rozdelený pre štyroch vlastníkov. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, či by mal konzultovať postavenie plotu, ktorý mal byť ako hranica s odporcom, je však možné, že niečo konzultoval s jeho bývalou manželkou, možno mu niečo hovorila, avšak je to otázka, ktorá sa týka 30 rokov spätne a to si svedok nepamätá. Svedok uviedol, že všetko bolo presne vytýčené a nadobúdatelia, to znamená noví vlastníci dostali všetko, čo sa týka tohto pozemku. Čo sa týkalo kolíkov, tie boli umiestnené v zemi, avšak s kolíkmi bolo možné hýbať tak, že svedok nemal vedomosť o tom, či ostali na tomto pôvodnom mieste alebo nie, ďalej uviedol, že nebol prítomný pri stavbe plotu. Potvrdil, že oplotenie sa nachádza na správnom mieste, i keď on na pozemku nebol, nemeral ho a navrhovateľ ho na pozemok ani nepustil. Uviedol, že mal s navrhovateľom nejaký spor, nakoľko jeho bývalá manželka predala pozemok pod cenu, čiže išlo o určité finančné dorovnanie. Čo sa týkalo skutočnosti prevodu pozemku na navrhovateľov, svedok uviedol, že tento pozemok sa prevádzal na navrhovateľov niekoľko rokov, najprv mali len dohodu medzi jeho bývalou manželkou a otcom pána JI., teda navrhovateľa, ešte stavbu však nemali dokončenú. Svedok však už dostal byt v Košiciach, kde sa presťahoval, následne došlo k rozvodu manželstva a o tom, kedy došlo k prevodu nehnuteľnosti, po akej dlhej dobe svedok uviesť nevedel a na podrobnosti si takéto detaily nepamätal.
Pripustil, že možno bola konzultácia medzi ním a medzi odporcami ohľadom stavby plotu, či ho teda má odporca stavať na vyznačenom mieste, jedno je však pravdou, že bolo farebne vytýčené - teda hranica bola farebne vytýčená, avšak svedkovi to bolo v tom období jedno, lebo aj tak odchádzal.
Svedok JI. vo svojej výpovedi uviedol, že odporcovia sú susedmi a navrhovateľ je jeho bratom, avšak s bratom nekomunikuje už niekoľko rokov. Čo sa týka vytyčovania a postavenia plota, tieto skutočnosti
mu nie sú známe, bolo realizované zameranie, ktoré prebiehalo tak, že prišiel geodet, ktorého priniesol navrhovateľ autom, bolo to niekedy v roku 1994, mal zamerať plot medzi účastníkmi konania a takisto aj medzi jeho pozemkom a pozemkom navrhovateľa. Chceli, aby geodet vykonal takéto zameranie s tým, že povedal, že majú ukázať, na ktoré miesta s tým, že tam, kde sa šnúrky pretnú, tam v podstate bude táto hranica, natiahol sa stavebný špagát, okolo oporného múra účastníkov konania, ktorý už bol v časti vybetónovaný a druhý asi z dvoch tretín vybetónovaný,a tam, kde sa pretli, sa vlastne natiahla oceľová rurka. V podstate aj v súčasnosti je ešte vidieť z tohto oporného múra tuto rurku, akým spôsobom bola vedená,toto bolo vykonávané v roku 1993 alebo 1994. Pri vymeriavaní bol prítomný pán U., svedok a taktiež aj obe strany, to znamená navrhovateľ a odporca, avšak pri betonáži boli prítomní len oni dvaja a bol sa tam pozrieť aj v tom čase starosta. Čo sa týkalo realizácie betónovania samotných plotov, hneď v tom týždni po zameraní, kedy si odporca zabezpečil aj tesára, takže to bolo veľmi rýchle, v sobotu ráno a večer to už bolo ukončené. Toto bolo to pre svedka výhodné, pretože odporca zabezpečil piesok, štrk, všetko, nechcel žiadne finančné prostriedky za to, čo do toho investoval a neboli ani žiadne námietky.
Prvý krát o námietkach navrhovateľov voči odporcovi, sa svedok dozvedel v roku 2011 , nakoľko prišiel do dvora pán - zememerač, niekedy večer okolo 9-tej hodiny a dcéra mu oznámila, že je tam nejaký človek, ktorý chce niečo zamerať, keďže pozemky nesedia. Svedok ďalej uviedol, že medzi ním a navrhovateľom prebiehajú aj iné spory. Je to jednak spor, ktorý rieši stavebný úrad, a potom ešte neoprávneného výrubu.
Svedok E. K. vo svojej výpovedi uviedol, že je susedom účastníkov konania. Býva nad domom pána H., teda navrhovateľa, s účastníkmi konania žiadne problémy nemal, akurát nekomunikuje s odporcom.
Ďalej potvrdil, že ako majiteľ parcely č. 539/4, má vedomosť o tom, že sa staval rovnobežný plot s jeho pozemkom, kedy tento plot postavil odporca v 90-tych rokoch, avšak dodal, že si myslí, že pozemok, keď staval, nemal ho ešte právne vysporiadaný. Čo sa týkalo posunutia kolíka, ako hranice, svedok uviedol, že to bolo posunuté z jeho ľavej strany naľavo, nevedel však uviesť, v akej vzdialenosti, myslí si, že to mohlo byť tak 15 - 20 metrov, a vtedy túto skutočnosť aj oznámil navrhovateľovi, keď sedeli na terase, on však vtedy neurobil nič, až teraz. O tej skutočnosti, že došlo k posunu tohto kolíka, má vedomosť len on a samozrejme to povedal aj navrhovateľovi. Svedok to videl, nakoľko sedel tak, že videl priamo, navrhovateľ to nevidel, pretože on bol otočený chrbtom. Až keď mu to povedal, sa otočil, avšak nič neurobil.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie o veci.
Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 135c ods. 1 OZ, ak si niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju mal nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Z pripojených listov vlastníctva je zrejmé, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Vyšná Myšľa, zapísaných na LV č. XXX ako parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2, parcela KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 445 m2 a rodinný dom s číslom súpisným č. XXX postavený na parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2, pričom spoluvlastnícky podiel oboch navrhovateľov k týmto nehnuteľnostiam je v polovici.
Odporca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Vyšná Myšľa zapísanej na LV č. XXX ako parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2. Odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Vyšná Myšľa zapísanej na LV č. XXX ako parcela č.XXX/X - záhrady o výmere 445 m2, rovnako odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcej v kat. území
R. E. zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2.
Predmetom tohto konania sa stalo sporné ohraničenie betónového oplotenia medzi pozemkami účastníkov konania na jednej strane navrhovateľov (parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X) a odporcov (parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X), spočívajúce v nesprávnom postavení oplotenia, ktoré oplotenie je postavené na pozemkoch patriacich navrhovateľom a teda odporcovia užívajú časť pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateľov, pričom na tejto časti pozemku majú mať umiestnené hnuteľné veci - plechové prístrešky, vešiaky na bielizeň, nádoby na vodu a podobne, a teda návrh spočíva v odstránení stavby murovaného oplotenia a taktiež vyprataní časti pozemkov. Je nepochybné, že navrhovatelia sa stali vlastníkmi domu v roku 1987, kedy ho odkupovali od rodiny U.h, pričom prevod resp. kúpna zmluva bola zaregistrovaná až v roku 1997. Samotná navrhovateľka v konaní potvrdila, že už v čase, kedy dom odkupovali, oplotenie, ktoré je predmetom tohto sporu, tam už stálo, pričom tieto panely, ktoré podopierajú betónové murivo, už boli v tom čase naklonené. Potvrdila aj skutočnosť, že v čase, keď odkupovali dom od rodiny U.h s panelovým plotom, tento považovali za hranicu, nakoľko tak to bolo aj v geometrickom pláne uvedené, že je to hranica a teda sa pridržiavali starého geometrického plánu. Taktiež potvrdila to, že v období, kedy si oplocovali druhú časť pozemku odkúpeného od obecného úradu, bolo to niekedy v roku 2001, kedy zistili, že odporcovia si oplocovali aj túto časť pozemku tak, že to bolo inak postavené, zistili to tým, že sa im zvýšil materiálna oplotenie. Žiadne kroky však voči odporcom nepodnikli, nakoľko mali za to, že plot je tak, ako je hranica pozemku. Navrhovateľka zároveň uviedla, že o skutočnosti, že ani ďalšia časť plota, ktorá bola vystavená nie v súlade sa dozvedela až v roku 2012, keď prišiel geodet vymerať pozemok a v tom období, už boli presvedčení o tom, že plot, ktorí si vystavili odporcovia, nie je postavený správne, žiadne kroky však od tohto obdobia voči odporcom nepodnikli. Skutočnosť, že oplotenie odporcov bolo postavené už v čase, keď navrhovatelia kupovali dom od rod.U., potvrdil i navrhovateľ v druhom rade.
Odporca sa stal vlastníkom parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere o 650 m2, zapísaných na LV č. XXX k. ú. Vyšná Myšľa titulom darovacej zmluvy z roku 1983 a v tom čase na základe stavebného povolenia si postavili rodinný dom (č.l.107, 108), na tento pozemok t.j. XXX/X k. ú. R. E. bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku k výstavbe rodinného domčeka (č.l. 104). Pôvodný plot medzi účastníkmi konania bol postavený v roku 1985 a bol postavený po dohode s pôvodnými vlastníkmi susediacej parcely s rodinou U.v, od ktorých následne odkúpili pozemok navrhovatelia.
Svedok U.a taktiež potvrdil skutočnosti, že bolo ohľadom plotu medzi odporcami a nimi, asi niečo konzultované, avšak čo sa týka farebného vytýčenia hranice, svedok potvrdil, že áno, tá bola farebne vytýčená. Svedok JI. potvrdil, že vytyčovanie postavenia plota prebiehalo tak, že bolo realizované zameranie, kedy prišiel geodet, ktorého priviezol navrhovateľ autom v roku 1994, ktorý mal zamerať plot medzi účastníkmi konania a takisto aj medzi pozemkom svedka a pozemkom navrhovateľa s tým, že zameranie sa vykonávalo tým spôsobom, že sa natiahol stavebný špagát okolo oporného múra účastníkov konania, ktorý už bol sčasti vybetónovaný, druhý bol asi z dvoch tretín vybetónovaný, natiahli sa šnúry a tam, kde sa pretli, sa vlastne natiahla oceľová rúrka,pričom túto vidno ešte v súčasnosti z tohto oporného múra, akým spôsobom bola vedená. O žiadnych námietkach týkajúcich sa postavenia pôvodného múru ako i ďalšieho postaveného v roku 1993 svedok nemal vedomosť s tým, že o prvých námietkach sa on dozvedel až v roku 2011.
Svedok E. K. potvrdil skutočnosti o zameraní parciel účastníkov konania geodetom, potvrdil to, že tam boli kolíky, avšak ako on osobne videl na záhrade, ako odporca v 1. rade kolík posunul. Nevedel však uviesť, či ho posunul napravo alebo naľavo s tým, že to podľa jeho názoru mohlo byť 15 až 20 metrov, pričom však v tom čase sedel s ním na dvore aj navrhovateľ, ktorý však bol k tomuto otočený iba chrbtom, a tomuto túto skutočnosť oznámil, on však neurobil nič.
Zo zamerania skutkového stavu na pozemkoch účastníkov konania predložených navrhovateľom súd zistil, že skutkový stav v teréne nezodpovedá stavu podľa katastrálnej mapy (č.l.16), a teda je rozdiel vo výmerách medzi parcelami XXX/X a XXX/X 37 m2 neoprávneného užívania naviac v prospech parcely č. XXX/X teda odporcov, rozdiel vo výmere XXX/X a XXX/X predstavuje 39 m2 v prospech neoprávneného užívania odporcov. V prejednávanej veci je zrejmé, že časť oplotenia medzi parcelami
účastníkov konania, t.j. navrhovateľov a odporcov XXX/X . a XXX/X. postavený betónový múr bol ešte v roku 1985 a druhá časť oplotenia bola postavená v roku 1993 po odkúpení ďalších parciel účastníkmi od obecného úradu, t.j. parcely č. XXX/X a parcely č. XXX/X. Bolo tiež preukázané, že až do roku 2012, t.j. do zamerania skutkového stavu na predmetných parcelách odporcovia neboli vyzývaní zo strany navrhovateľov ani pôvodných vlastníkov na odstránenie betónového múru, ktorý mal stáť na nesprávnom mieste. Túto skutočnosť v konaní potvrdila i samotná navrhovateľka, ktorá prvýkrát toto oznámila odporcom až v roku 2012.
V konaní bolo preukázané, že plot, ktorý je medzi parcelou č. XXX/X a XXX/X postavil odporca na základe dohody s pôvodnými vlastníkmi susediacej nehnuteľnosti rodinou U.h, pričom na pozemku sa nachádzali kolíky ako i červená hraničná čiara, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi i svedok U.o. To, že toto oplotenie nezodpovedá skutočnej hranici medzi pozemkami sa navrhovatelia dozvedeli až v roku 2012 pri zameraní skutkového stavu na pozemkoch.
Odporcovia však odôvodňovali túto hranicu v prírode tým, že táto bola rešpektovaná po celé obdobie, nikým nebola namietaná a že došlo k vydržaniu.
Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a to: „určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/11/1997). Judikatúra v danej oblasti sa vyvíjala, pretože podľa skorších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR za spory o hranicu treba v podstate považovať spory o žalobách, v ktorých sa síce určenie hranice nevyžaduje, v ktorých sa však navrhovateľ domáha odstránenia plota, ktorý si odporcovia postavili, alebo obnovenie plota, ktorý mu odporca zbúral, prípadne zaviazanie odporcov, aby trpel postavenie plotu na určitej čiare. Ak ide o plot, ako viditeľné vyznačenie hranice medzi pozemkami účastníkov a ak odpor jedného z účastníkov voči už postavenému plotu je výrazom jeho nesúhlasu s hranicou, ktorú má plot manifestovať, bude súd rozhodovať vlastne o hranici, aj keď výrok rozhodnutia musí formulovať podľa návrhu, resp. podľa správnych skutkových a právnych záverov. Ak totiž navrhovateľ tvrdí, že odporca si postavil plot tak, že po celej dĺžke hranice zasiahol do pozemku navrhovateľa, navrhovateľ môže mať právny záujem iba na plnení, t.j. na odstránení plota a vyprataní zabratého pruhu zeme, nie však na určení hranice (vyber rozhodnutie a stanovisko NS SR č. 6/1972 str. 342). V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí porušenie vlastníckeho práva v dvoch skutkových dôvodoch - posunu hranice na jeho pozemku a postavenie plota na nesprávnej hraničnej čiare, a teda súd sa v konaní zaoberal aj návrhom na určenie hranice a návrhom na vydanie časti zabraného pozemku, resp. návrhom na odstránenie plota. Súd v predmetnej veci poukazuje na to, že preukázanie dôvodnosti takého zásahu do vlastníckych práv zaťažuje navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že došlo i k posunu hraničnej čiary medzi pozemkami, ktorá bola vyznačená kolíkmi, o ktorej skutočnosti sa dozvedel od svojho suseda, i keď v tom čase žiaden úkon voči odporcovi neučinil a tento neučinil až do roku 2012, do kedy túto hranicu vlastne rešpektoval.
Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že hranica, podľa ktorej odporcovia i navrhovatelia svoje pozemky pokojne a dobromyseľne užívali, stala sa následkom vydržania aj hranicou vlastníckou, bez ohľadu na to, či bola v súlade so správnou hranicou mapovou, a to aj v tom prípade, ak mapová hranica pred vydržaním bola správna. Pozemnoknižné dáta o výmere jednotlivých parciel neboli nikdy záväzné a podobne údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastre nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), takže iba z tej okolnosti, že výmera uvedená vo výpise z katastra nehnuteľností, nezodpovedá skutočnej výmere v prírode, nemožno ešte vyvodzovať, že hranice v prírode je nesprávna.
Odporcovia v konaní poukazujú na skutočnosť, že od obdobia roku 1985, kedy bol plot postavený, začala plynúť vydržacia doba.
Vydržanie patrí k spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a teda predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva - dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K predpokladom vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu a nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnosti 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Navrhovateľ v konaní, ako už bolo vyššie uvedené tvrdil, že došlo k posunu hranice, avšak odporca túto hranicu vybudoval v čase, kedy predmetnú nehnuteľnosť získal do svojho vlastníctva a to v roku 1985. Skutočnosti o tom, že došlo k posunutiu hranice plota na pozemok navrhovateľov, odporcami zámerne, neboli dostatočným spôsobom preukázané.
Iba samotná skutočnosť, že svedok K.k videl v 90-tych rokoch, kedy došlo k dobudovaniu pôvodného oplotenia (po odkúpení pozemkov od obce) a videl, že bol posunutý kolík v tom čase,ktoru skutočnosť navrhovateľ odporcom žiadnym spôsobom nevytkol, nie je dôvodom preukazujúcim umyselne posunutie hranice pozemkov. Svedok D.o, ako sused účastníkov konania potvrdil, že prvé, betónové oplotenie bolo postavené ešte v roku v 1993 resp. 1994.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi parcelami navrhovateľov č. XXX/X . resp. XXX/X a odporcov parcelou č. XXX/X . a parcelou č. XXX/X. existuje hranica, ktorá v prírode je vyznačená plotom. Na požiadanie navrhovateľov bolo v roku 2012 vykonané zameranie mapovej hranice medzi pozemkami účastníkov konania, v ktorom sa zistilo, že hranica podľa mapových podkladov prebieha odlišne od hranice vyznačenej na tvári miesta existujúcim plotom. V konaní bolo preukázané, že táto hranica, resp. oplotenie bolo vybudované ešte v roku 1985 a hranica podľa skutočného dlhodobého a nerušeného užívacieho stavu má prednosť pred hranicou, ktorá by vyplývala z mapových podkladov.
Samotní navrhovatelia v konaní nepopierali dlhodobú existenciu oplotenia, tvrdili však, že bolo umiestnené neoprávnene na ich pozemkoch bez akéhokoľvek dôvodu, že bol postavený bez splnenia zákonných technických podmienok a taktiež že plot nevyhovuje stavebno-technickým požiadavkam a že sa nakláňa a spôsobuje ohrozenie navrhovateľov ako aj zamákanie ich rodinného domu.
Súd má však za to, že odporcovia osadili plot dobromyseľne so súhlasom pôvodných vlastníkov a tieto hranice boli účastníkmi konania dlhodobo rešpektované, takýmto spôsobom to bolo dlhodobo a nerušene užívané, voči tomuto plotu nevzniesli navrhovatelia žiadne námietky až do roku 2012, a teda súd konštatuje, že v danom prípade došlo k vydržaniu, v danom prípade držba bola oprávnená a odporcovia boli dobromyseľní. Čo sa týkalo námietky navrhovateľov o nedôvodnosti, resp. o nedostatku povolenia na postavení plota, ako aj zlého technického stavu, súd poznamenáva, že sa jedná o okolnosti, v prípade ktorých právomoc o tom rozhodnúť - o odstránení stavby má stavebný úrad v stavebnom konaní. O skutočnosti, že tento plot existuje dlhodobo a nerušene na tom istom mieste, svedčí aj výpoveď svedka Janočka (výpoveď č.l. 88), ktorý potvrdil, že dodnes sa nachádza v betónovom plote rúra, ktorou zememerač Hiščák na tvári mieste v roku 1993 vyznačil hraničný bod.
Na základe takto zistených skutočností súd teda návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa odstránenia stavby murovaného oplotenia, ktorý je postavený na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. Vyšná Myšľa, zapísaných na LV č. XXX zamietol a taktiež zamietol aj návrh na vypratanie týchto pozemkov.
O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.