Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/537/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 671,22 €, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci tým, že súd o návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol v rozpore so zákonom ( ktorý mu ustanovuje povinnosť rozhodnúť o nej v lehote 15 dní od podania návrhu na začatie exekúcie na súd ) až po 364 dňoch, pričom navrhovateľ počas tejto doby vynaložil ako hotové výdavky, ktoré by neboli vznikli nebyť nesústredenej činnosti exekučného súdu a nemajetkovú ujmu si uplatnil ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, ku ktorým došlo v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu. Navrhovateľ tiež namietal, že tým, že exekučný súd včas nevydal rozhodnutie o vydaní ( alebo nevydaní ) poverenia na vykonanie exekúcie, bol navrhovateľ ukrátený na jeho právach a vznikla mu majetková škoda tým, že navrhovateľ si svoju oprávnenú pohľadávku nemohol vymôcť včas, prípadne vôbec.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť ospravedlnili, odporca uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti, právny zástupca navrhovateľa žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že v rovnaký deň v rovnakom čase pojednáva na Okresnom súde Zvolen a Okresnom súde Topoľčany, pričom navrhovateľ trvá na osobnom zastúpení a vylučuje substitúciu, avšak súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože bola na súde podaná iba mailom ( necelé 3 dni pred pojednávaním ), napriek tomu, že o termíne pojednávania bol upovedomený s dostatočným predstihom, taktiež skutočnosti, o ktorých tvrdil, že sú dôvodom pre odročenie pojednávania, nijako nepreukázal, nebol preto žiaden dôvod takúto žiadosť o odročenie pojednávania akceptovať a súd podľa pojednával v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na miestne nepríslušnom súde ( Okresnom súde Nové Zámky ) dňa 12.8.2010, vec bola správne postúpená Okresnému súdu Komárno dňa 15.6.2011 a ten túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 16.6.2011 zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 7.10.2011 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2012.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/03 Zb. ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda ( § 9 ods. 2 ).

Podľa ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ( v znení účinnom do 31.12.2012 ) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 ExP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V nadväznosti na SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( ). I keď zákon explicitne nedefinuje pojem " nesprávny úradný postup ", za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od

posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( ). Podľa SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní, sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob, ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale aj s ohľadom na okolnosti veci sa postup orgánu verejnej moci nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe, že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť ako nedôvodný z nižšie uvedených dôvodov.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno je preukázané, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie podal na základe návrhu oprávneného súdny exekútor na miestne nepríslušnom súde ( Okresnom súde Nové Zámky ) dňa 12.8.2010, vec bola správne postúpená Okresnému súdu Komárno dňa 15.6.2011 a ten túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 16.6.2011 zamietol a následne exekúciu uznesením zo dňa 7.10.2011 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2012.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného exekučného konania nebol dôvodný ( oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver súdu ) a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených so správou a vymáhaním pohľadávky ( ktoré vyčíslil navrhovateľ na sumu 125 € ) si navrhovateľ spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na súde ( resp. u exekútora ) a to bez ohľadu na to kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, 15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z toho, že uvedená 15-dňová lehota je uvedená iba v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti, neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.

Z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v § 44 ods. 2 ExP vyplýva, že 15-dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahuje len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle v právnej norme vyjadrený totiž treba vykladať výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto súvislosti je významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj význam a opodstatnenie v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho predpokladu každej exekúcie, čím však nie je dotknuté právo účastníka na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov ( čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru ). Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala aj na rozhodnutie, ktorým sa vydanie poverenia zamietne, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako tomu v obdobných prípadoch urobil ( napr. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 ExP ). S ohľadom na cieľ a zásady exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, nie je možné § 44 ods. 2 interpretovať rozširujúcim

spôsobom tak ako to predkladá navrhovateľ. S ohľadom na tento záver nedošlo zo strany súdu k porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch ( 671,22 € ), ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok navrhovateľa dôvodný, pretože pokiaľ aj navrhovateľovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného oprávneného ( navrhovateľa ).

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola navrhovateľovi spôsobená postupom súdu nedošlo a návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady alebo nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Pokiaľ ide o námietku, že konaním exekučného súdu ( preskúmavaním správnosti exekučného titulu ), ktorá bola nad rámec jeho právomoci boli porušené práva navrhovateľa, súd konštatuje, že takéto porušenie zistené nebolo, exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 ExP oprávnene skúmal exekučný titul a pokiaľ zistil rozpor so zákonom ( ku čomu aj došlo ) v súlade so zákonom zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia a preto tento argument navrhovateľa neobstojí. Išlo preto totiž o nedôvodne začatú exekúciu, resp. exekúciu, ktorá nebola začatá na základe exekučného titule vydaného v súlade so zákonom a navrhovateľovi, ktorý ju takto začal a sám si podaním nedôvodného návrhu na začatie exekúcie spôsobil trovy preto nemôže náležať žiadna náhrada škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by mu v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na KS Nitra.