Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_5C-44-2014.pdf
PDF · 69.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľa L. U.W., B.. X.X.XXXX, X. X., L. L. Č.. XX proti odporkyni T. U., B.. XX.X.XXXX, X. X., L. L. Č.. XX, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na určenie manželského výživného z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, ktorý podal na tunajšom súde dňa 25.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu prispievať na jeho výživu titulom manželského výživného sumou 5,- € mesačne. Svoj návrh odôvodňoval tým, že s odporkyňou sú manželia. V manželstve sa im narodili 3 deti. On je nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce. Nemá žiaden vlastný príjem. Spolu s odporkyňou nežijú od roku 2005. Tvrdil, že odporkyňa si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu ako manželovi dobrovoľne a preto navrhoval, aby ju na splnenie tejto povinnosti zaviazal súd.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Zákon predpokladá, že manželia budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne. Aktívna legitimácia oprávneného manžela z tejto vyživovacej povinnosti vzniká vtedy, ak je jeho životná úroveň nižšia než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinný je druhý manžel.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vyplýva zo zákona, je založená na rovnakej životnej úrovni manželov. Pokiaľ táto životná úroveň nie je rovnaká, je manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, oprávnený domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti voči druhému z manželov, ak túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine manželské výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci sú manželia. Manželstvo uzavreli XX.X.XXXX a ich manželstvo doposiaľ trvá. V manželstve sa im narodili 3 deti, ktoré sú teraz vo veku 20, 18 a 14 rokov. Syn T., najstarší, ukončil už štúdium. Stredný syn O. je študentom strednej školy a T. je žiakom základnej školy. Deti boli zverené rozsudkom tunajšieho súdu do osobnej starostlivosti matky, teda odporkyne. Deti s ňou žijú v spoločnej domácnosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, na O. a T. po 50,- € na každého z nich, posledným rozhodnutím o určení výživného. Odporkyňa tvrdila, že otec na výživu detí určeným výživným neprispieva vo výške podľa rozhodnutia súdu, prispieva iba podľa svojich schopností a možností, aj to nepravidelne. Ona sa stará o deti sama. Je zatiaľ evidovaná ako nezamestnaná a pracuje iba na dohodu. S deťmi býva v mestskom byte a náklady na nájom sú 176,- € mesačne, vrátane nákladov na energie.
Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už 7 alebo 8 rokov. Navrhovateľ je evidovaný ako nezamestnaný. Poberá dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu bola priznaná preddavkovo, a pracuje na dohodu od 21.5.2014. Ide o pracovný pomer na dobu na určitú, do konca tohto roka a pracuje podľa pracovnej zmluvy 5 hodín v mesiaci.
Vychádzajúc z predpokladov pre určenie manželského výživného, ktorými sú rovnaká životná úroveň manželov, súd dospel k záveru, že nie sú splnené základné podmienky pre priznanie výživného zo strany odporkyne voči navrhovateľovi, pretože navrhovateľ, aj keď nie je zamestnaný a je evidovaný na Úrade práce, nie je možné konštatovať, že životná úroveň manželov nie je rovnaká. Práve naopak, matka musí zabezpečovať ešte starostlivosť o deti, ktoré sa narodili v manželstve a hradiť s tým spojené všetky náklady, pričom tiež je zatiaľ evidovaná ako nezamestnaná a pracuje iba na dohodu.
Na základe uvedeného, súd návrh na určenie manželského výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.
Odporkyňa mala v konaní plný úspech, avšak náhradu trov konania nežiadala priznať, a pretože o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje iba na návrh a navrhovateľ nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania mu nevznikol a preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).