Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8CoCsp-41-2022.pdf
PDF · 127.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: C. K., R.. XX.XX.XXXX, I. N. J.A. A. X/E, N., o zaplatenie 20.015,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25. mája 2022, č.k. 17Csp/21/2020-135, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.886,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.09.2018 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,74 % od žalovanej. Konštatoval, že žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 18.02.2016 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zmluvu"), na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal, že na žiadosť žalovanej poskytne žalovanej peňažné prostriedky vo výške 25.000,- eur a žalovaná ako dlžník sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom a poplatkami podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Zo zmluvy vyplývalo, že išlo o spotrebný úver bez dokladovania účelu poskytnutý bezhotovostným spôsobom; úroková sadzba predstavovala výšku 6,59 % ročne; úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5,05 % ročne; výška mesačnej splátky predstavovala sumu 308,49 eura; počet splátok bol dohodnutý na 108; splatnosť splátok bola dohodnutá na 15. deň príslušného mesiaca; splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.03.2016 a poslednej na 15.02.2015; hodnota RPMN predstavovala 6,79 %; hodnota priemernej RPMN predstavovala 10,78 %; celkom zaplatená suma žalovanou predstavovala 33.316,92 eura; žalovaná poskytla súhlas na spracovanie osobných údajov za účelom overenia príjmu u zamestnávateľa, prístupu žalobcu do bankového registra, nebankového registra, sociálnej poisťovne a overenia údajov u tretích osôb. Zo štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplývalo, že podmienkou pre uzatvorenie predmetnej zmluvy nebolo uzatvorenie poistenej zmluvy alebo ďalšej doplnkovej zmluvy, pričom žalovaná v deň uzatvorenia zmluvy pristúpila k poisteniu splácať predmetný úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Žalobca za účelom overenia schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver nahliadol do príslušných registrov. Z prehľadu splácania vyplývalo, že žalovaná z titulu uzatvorenej zmluvy žalobcovi celkovo uhradila sumu 9.113,91 eura, z čoho žalobca sumu 3.504,63 eura pripísal na úroky, sumu 624,38 eura na poistné a sumu 4.984,90 eura na istinu. Z prehľadu splácania taktiež vyplývalo, že so splátkou splatnou v mesiaci 05/18 sa žalovaná dostala do omeškania a rovnako tiež s nasledujúcou splátkou, z ktorej uhradila len sumu 160,03 eura. Následkom toho bola žalovaná
bola dňa 17.07.2018 žalobcom vyzvaná na úhradu dlžných splátok v celkovej sume 523,17 eura, a to najneskôr do 22.07.2018 pod následkom zosplatnenia istiny, pričom k zosplatneniu istiny žalobca pristúpil dňa 19.09.2018, keďže žalovaná na predchádzajúcu výzvu nereagovala. Na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.), vznik záväzkov (§ 489 a nasl.), splnenie dlhu (§ 559), omeškanie dlžníka (§ 517 a nasl. vrátane nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých mal súd za to medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 28.02.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech žalovanej a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky a inú odplatu). Hoci zmluva o úvere predstavuje podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútny obchodno-záväzkový vzťah, vzhľadom na jeho spotrebiteľský charakter (žalobca vystupoval pri uzatváraní a plnení zmluvy podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako dodávateľa a žalovaná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľa) sa na úpravu tohto záväzkového vzťahu použili podľa § 52 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa inak mali použiť ustanovenia Obchodného zákonníka (napr. vznik a zánik záväzkov, omeškanie dlžníka a pod.). Okrem toho sa na predmetnú zmluvu aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia. Uviedol, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitostí, osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto zákona, správne určenú RPMN, ktorá nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných predpisov, ako aj všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutého spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver s tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa, RPMN prekračujúcej najvyššiu prípustnú výšku odplaty, neuvedenie všetkých plnení vyplývajúcich z poskytnutého úveru alebo s ním súvisiacich alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu, a aj poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Od výšky celkových nákladov sa následne odvíja výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN"). Údaj o výške RPMN je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru, a preto jej nesprávne uvedenie v zmluve je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. postihnuté následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru. Údaj o RPMN umožňuje porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie v rámci jedného roka a v tomto smere má dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov. Pri prepočte RPMN zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže pri celkom zaplatenej sume 33.316,92 eura žalovanou (t.j. pri celkových nákladoch spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.) zaplatenej celkovo 108. splátkami k 15. dňu v mesiaci, mala RPMN správne predstavovať hodnotu 6,89 %, a nie ako bolo uvedené v predmetnej zmluve hodnotu 6,76 %. Na základe toho konštatoval, že v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže v zmluve uvedená RPMN bola nižšia než skutočná RPPM, a preto bolo treba zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. uviesť všetky plnenia vyplývajúce, prípadne súvisiace s poskytnutým úverom, čo znamená, že v takejto zmluve musí veriteľ uviesť všetky plnenia, na ktoré je spotrebiteľ povinný z dôvodu poskytnutého úveru alebo v súvislosti s ním. To znamená, že ak sa spotrebiteľ zaviazal na plnenie úrokov alebo akýchkoľvek poplatkov vyplývajúcich alebo súvisiacich s poskytnutým úverom, musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to pod následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade žalovaná ako spotrebiteľ v deň podpisu zmluvy pristúpila aj k poisteniu schopnosti splácať poskytnutý úver, a teda jedným z plnení, na ktoré sa v súvislosti s poskytnutým úverom žalovaná zaviazala, bolo aj platenie poistného. Niet pochýb, že ide o plnenie súvisiace s poskytnutým úverom, pretože bez existencie poskytnutého úveru nemalo predmetné poistenie akýkoľvek právny a hospodársky účel. Na uvedený záver nemalo vplyv ani to, že uzatvorenie takéhoto poistenia nebolo podmienkou pre uzatvorenie samotnej zmluvy, teda že išlo o plnenie, na ktoré sa žalovaná zaviazala dobrovoľne. To, že uzatvorenie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzatvorením poistnej zmluvy, malo svoj význam len v tom, že takéto plnenie sa podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. nezapočítavalo medzi celkové náklady pre výpočet RPMN, to však neznamená, že údaj o tomto plnení nemusel byť ani len uvedený v zmluve. Práve naopak, údaj o výške poistného ako plnenia žalovanej súvisiaceho s poskytnutým úverom musel byť obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže takýto údaj zo zmluvy, a ani z pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver nevyplýval, bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový aj pre dôvod uvedený v § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Na základe uvedeného sa žalobca mohol úspešne domáhať len zvyšnej časti nesplatenej istiny úveru spolu s úrokom z omeškania z tejto dlžnej istiny, avšak bez akýchkoľvek úrokov alebo iných poplatkov vyplývajúcich alebo súvisiacich s poskytnutým úverom. Keďže z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 25.000,- eur a žalovaná žalobcovi celkovo uhradila z titulu takto poskytnutého úveru sumu 9.113,91 eura, zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15.886,09 eura, t.j. sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom žalobcom žalovanej a žalovanou sumou žalobcovi z titulu uzatvorenej zmluvy, pričom v ostatnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 559 a § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka a priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžných istiny vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poskytnutého úveru až do reálneho zaplatenia tejto sumy žalovanou žalobcovi. V ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania (t.j. aj časti kapitalizovaného úroku z omeškania a úroku z omeškania z nezaplatených úrokov) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, keďže žaloba nebola dôvodná v časti požadovaných úrokov, a preto nebol dôvod na priznanie úrokov z omeškania z takto uplatnených úrokov, čo platilo aj v prípade kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6,16 eura, do výpočtu ktorého žalobca zahrnul aj dlžné úroky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo aj v tejto časti jeho žalobe vyhovené, z dôvodov porušenia práva na spravodlivý súdny proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že výpočet RPMN je správny a v súlade so zákonom s poukazom na § 19 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z., ktorý vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento výpočet vychádza z daného vzorca, pričom zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov z úveru a prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum splátky časovo posúva na neskorší pracovný deň. Nezohľadnenie týchto aspektov môže spôsobiť nesúlad vo výpočte banky a v úverovej zmluve oproti iným výpočtom, pri ktorých nie je zrejmé, či zohľadňujú uvedené aspekty. Z odôvodnenia súdu nie je vôbec zrejmé, akým výpočtom dospel súd k výške RPMN 6,89 % a v tejto časti jeho rozhodnutie je nepresvedčivé. Vydaním nepreskúmateľnostného rozhodnutia bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Navrhoval vykonať dokazovanie vyjadrením odborne spôsobilej osoby, respektíve znaleckým dokazovaním na súlad výšky RPMN v úverovej zmluve so zákonom. Ďalej poukázal na sadzobník poplatkov a na bod 5 Pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver, na článok 5 písm. e) Vyhlásenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že výška poistného je vyjadrená jasne a zrozumiteľne, je uvedená v Sadzobníku poplatkov tvoriacom súčasť zmluvy a oboznámenie sa s ním žalovaný potvrdil svojím podpisom. Boli tak uvedené všetky plnenia vyplývajúce, prípadne súvisiace s poskytnutým úverom v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona číslo 129/2010 Z.z., zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona, a preto sa úver nepokladá za bezúročný a bez poplatkov.
3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. V predmetnej veci sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia peňažných nárokov v súvislosti s ich úverovým vzťahom založeným Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, ktorú uzavreli dňa 18.02.2016, rovnako ako Dodatok č. 1 k tejto zmluve a Pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver č. XXXXXX. Charakter daného spotrebiteľského zmluvného vzťahu s aplikáciou ZoSÚ nebol medzi stranami sporný. Ten na príslušný typ zmlúv kladie osobitné obsahové požiadavky (§ 9, 10) a s ich nesplnením spája určité dôsledky (§ 11) - napr. bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvou poskytnutého úveru. Príslušne tak súd prvej inštancie v prejednávanom spore poskytnutý úver medzi stranami sporu posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový - osobitne z dvoch dôvodov podľa § 11 ods. 1 písm. d/ a § 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ. V nadväznosti na to potom žalobcovi priznal len sumu predstavujúcu rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a žalovanou celkovo uhradenou sumou z tohto titulu, spolu so zákonným úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu zamietol. Domáhajúc sa nepriznanej časti peňažných nárokov spočívajúcich v úrokoch a poplatkoch, žalobca v odvolaní namietal správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie a nesplnenie podmienok vo vzťahu k obom dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
5. Smernica (Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere o zrušení smernice Rady 87/102/EHS) v preambule stanovuje, že zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú (ods. 31). Informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy majú zásadný význam pre spotrebiteľa, najmä ak na základe týchto informácií sa spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré vopred pripravil dodávateľ/veriteľ.
6. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ "sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa". Súd prvej inštancie s poukazom na príslušné údaje zmluvného vzťahu (o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, počet splátok a deň ich mesačnej splatnosti) uviedol, že na rozdiel od hodnoty RPMN v predmetnej zmluve 6,76 % (odvolací súd poznamenáva, že obsahu spisového materiálu zodpovedá správne 6,79 %, čo však nemá vplyv na vykonané posúdenie) mala RPMN správne predstavovať 6,89 %. V odvolaní s tým žalobca nesúhlasil a trval na tom, že v zmluve bola RPMN uvedená správne a v súlade so zákonom. Poukázal na vzorec výpočtu RPMN s uvedením konkrétnych vstupných údajov (číslo posledného čerpania; číslo čerpania; výška čerpania; interval vyjadrený v zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania; číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov; číslo splátky alebo platby poplatkov; interval vyjadrený v zlomkoch a zmokoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov), pričom dal do pozornosti, že jeho výpočet RPMN zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov z úveru a prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum reálnej splátky časovo posúva na neskorší pracovný deň. Dodal, že nezohľadnenie uvedených aspektov môže spôsobiť nesúlad vo výpočte, a teda údajom uvedeným v úverovej zmluve oproti iným výpočtom (online RPMN kalkulačky a pod.), pri ktorých nie je zrejmé, či a ktoré aspekty zohľadňujú. Odvolací súd sa stotožnil s výhradami žalobcu, že súd prvej inštancie presvedčivo nezdôvodnil uvedenú vyššiu hodnotu RPMN 6,89 %, keď nešpecifikoval jej konkrétny výpočet či vôbec spôsob, akým k nej dospel. Ani z obsahu spisu nevyplýva, že by uvedenú hodnotu o RPMN súd prvej inštancie získal nejakým dopytom, napr. od Národnej banky Slovenska (NBS) či iného odborne spôsobilého subjektu, pričom zo spisu nemožno zistiť ani iný zdroj tejto informácie (jeho súčasťou nie je žiaden prípis či (úradný) zápis o výpočte RPMN či mechanizme jej výpočtu). Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na samotnú výšku rozdielu 0,1 % (0,13 % v prípade údaja v odôvodnení napadnutého rozsudku) posudzovaných výpočtov RPMN, keď tak malý resp. nepatrný rozdiel mohla spôsobiť (a zjavne aj spôsobila) už presnosť metodiky výpočtu, dôslednosť zohľadnenia časových intervalov, zaokrúhľovanie, či iné technické detaily. Príslušne tak argumentoval aj žalobca v odvolaní, pričom správnosť jeho výpočtu RPMN, metodiky jeho postupu či akýchkoľvek použitých údajov, nebola vyvrátená, nijako namietaná či akýmkoľvek konkrétnym spôsobom spochybnená. Je zrejmé (a tiež známe) že verejne dostupné kalkulačky na výpočet RPMN so zadaním čiastkových najpodstatnejších údajov nezaručujú úplnú presnosť výpočtu RPMN vyžadujúcu (aj žalobcom poukazované) množstvo premenných vstupných údajov a slúžia skôr na približný výpočet tejto hodnoty, ktorá vo všeobecnosti spotrebiteľovi utvára obraz o výhodnosti úveru z pohľadu relatívnej nákladovosti na ročnom základe. V tejto súvislosti možno dať tiež do pozornosti, že aj NBS na pri svojej online kalkulačne RPMN (v ktorej možno vypočítať RPMN až pri úveroch na základe zmluvy uzatvorenej najskôr 01.01.2022) na svojej
internetovej stránke (https://rpmn.nbs.sk/) uvádza, že táto kalkulačka slúži na kontrolný prepočet RPMN, ktorý má iba informatívny charakter, nie je právne záväzný a nemožno ho použiť na právne úkony. Odhliadnuc od otázky účelnosti a hospodárnosti, je teda zrejmé, že v danej situácii by pre posúdenie úplnej správnosti údaja o RPMN bolo nevyhnutné vykonať odborné/znalecké dokazovanie. Keďže súd prvej inštancie neposkytol relevantný (absolútne žiaden) základ pre zdôvodnenie správnosti jeho údaja o RPMN, nebolo možné dospieť k správnosti jeho záveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, že údaj o RPMN v zmluve bol uvedený v neprospech spotrebiteľa. Bez ohľadu na jeho nepreskúmateľnosť odvolací súd uvádza, že (dokonca) ani v prípade náležitého "zistenia" hodnoty RPMN vo výške 6,89 %, by podľa jeho názoru nebolo možné považovať tento jeho záver za správny. Vzhľadom na charakter údaja o RPMN (s pomerne náročným spôsobom úplne presného výpočtu jeho výšky) a na poukazovanú bagatelnosť rozdielu uvedenej a spotrebiteľovi predloženej hodnoty (6,79 %) by podľa odvolacieho súdu za týchto okolností nedošlo k naplneniu vyžadovaných predpokladov § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ. Daný rozdiel, ktorý by predstavoval len menej ako 1,5 % odchýlku (0,1 z hodnoty 6,89), by teda ani nemal skutočný vplyv na posúdenie výhodnosti úveru, resp. nebol objektívne spôsobilý ovplyvniť rozhodovanie žalovanej vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom. Podporne tiež možno dať do pozornosti, že príslušná RPMN predmetného úveru je v oboch prípadoch nižšia ako hodnota priemernej RPMN vo výške 10,78 %, ktorá bola popri preskúmavanej hodnote takisto v zmluve (ako aj zmluvnom dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) prehľadne a zrozumiteľne uvedená. Opačný záver vedúci k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z tohto dôvodu (§ 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ) by podľa odvolacieho súdu za daného stavu bol neúmerným formalizmom a bol v rozpore so zásadou proporcionality sankcií vyplývajúcou z judikatúry Súdneho dvora EÚ (všeobecne napr. C-81/12, Asociaţia Accept, 63; C-101/01, Lindqvist, 87,88; C-430/05, Ntionik a Pikoulas, 53). Opatrenia stanovené vnútroštátnou právnou úpravou nemôžu ísť nad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných danou právnou úpravou (C-418/11, Texdata Software GmbH, 51,52). Aj v rozsudku vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti J.W. D., súdny dvor okrem konštatovania všeobecného záveru, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (bod 63), tiež uviedol, že podľa vnútroštátnej úpravy môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48 (bod 69). Aj v nadväznosti na to vo svojom 4. výroku rozhodol, že: "Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku." Odvolací súd má teda za to, že aj v prípade preukázania uvedeného nepatrného rozdielu v hodnote RPMN, by sankcia v podobe odopretia nároku na akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru veriteľovi (žalobcovi) išla nad rámec toho čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných danou právnou úpravou.
7. V súvislosti so zabezpečením vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa smernica č. 2008/48/ ES kladie dôraz na vysoký stupeň informovanosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami a vyžaduje preto od dodávateľa (veriteľa) zrozumiteľným a stručným spôsobom dôkladne informovať spotrebiteľa a v záujme úplnej transparentnosti mu poskytnúť informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutia založené na dobrej informovanosti. Posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky by sa nemalo obmedzovať na jej čisto formulačný aspekt. Jasnosť a zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa musí posudzovať podľa toho, či zaručuje spotrebiteľovi informácie, na základe ktorých bude schopný posúdiť výhody a nevýhody uzavretia danej zmluvy a riziká, ktoré mu z toho hrozia. Spotrebiteľ musí nielen pochopiť obsah zmluvnej podmienky, ale aj záväzky a oprávnenia, ktoré s ňou súvisia.
8. Informácie týkajúce sa rozsahu záväzku a základných podmienok jeho budúceho plnenia musia byť preto vyjadrené v písomnej forme a prehľadne jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby spotrebiteľ mohol zvážiť na základe ich posúdenia, či zmluvu uzavrie a v záujme úplnej transparentnosti musia byť poskytnuté informácie dostatočné na to, aby mu umožnili prijať obozretné rozhodnutie založené na dobrej informovanosti.
9. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Cdo 114/2017 zo 6. marca 2019 v bode 26 okrem iného konštatoval, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález Ústavného súdu SR I. ÚS 3512/11 z 11. novembra 2013).
10. Záver súdu prvej inštancie týkajúci sa druhého zisteného dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ považoval odvolací súd za vecne správny. V zmysle tohto ustanovenia, účinného od 23.12.2015, je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, ak veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti náležite poukázal na to, že žalovaná ako spotrebiteľ v deň podpisu zmluvy pristúpila aj k poisteniu schopnosti splácať poskytnutý úver, a teda jedným z plnení, na ktoré sa v súvislosti s poskytnutým úverom žalovaná zaviazala, bolo aj platenie poistného. Uviedol ďalej, že údaj o výške poistného ako plnenia žalovanej súvisiaceho s poskytnutým úverom musel byť obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže však takýto údaj zo zmluvy, a ani z pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver nevyplýval, bol poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca v odvolaní osobitne nenamietal samotnú potrebu uvedenia takého údaja v zmysle náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ, rovnako tak ani súvisiacu povahu predmetného plnenia na základe pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať úver s poskytnutým spotrebiteľským úverom. Ako dal správne do pozornosti aj súd prvej inštancie, uvedené pristúpenie bolo jedným z dokumentov, ktoré boli žalovanej ako spotrebiteľke preložené pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Žalovaná v pozícií poisteného, popri žalobcovi ako poistníkovi a poisťovateľovi (Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s.), tam pristúpila k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie schopnosti splácať spotrebný úver č. SBE2014 uzatvorenej medzi poistníkom a poisťovateľom a Všeobecnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať spotrebný úver - SBERBANK v rozsahu zvoleného súboru B - Basic Poistenie pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti. Súhlasila s tým, aby poistník inkasoval poplatok za správu poistenia podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov (bod 5.). Konkrétna výška (suma, % alebo jej akékoľvek určenie) tohto poplatku či poistného plnenia však nebola v danom dokumente uvedená, ani v zmluve o úvere, jej dodatku č. 1, dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako ani ďalších žalobcom v konaní predložených dokumentoch (Obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov a Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2015). Jej výšku žalobca neuvádzal ani v žalobe, resp. jeho ďalšom vyjadrení v konaní. Žalobca až v odvolaní poukázal na časť Sadzobníka poplatkov, bod F. Úvery, č. 2 Spotrebiteľské úvery, kde pri položke B Basic je uvedený mesačný poplatok z výšky úveru 0,10 %.
11. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní samostatne napadol len záver súdu prvej inštancie o neuvedení výšky poistného a na jeho vyvrátenie uplatnil dovtedy neprezentované tvrdenia a dôkazy, odvolací súd v prvom rade uvádza, že išlo tzv. neprípustné novoty, na ktoré nebolo možné v rámci predmetného odvolacieho posúdenia prihliadať. Odvolacia argumentácia v podobe nových prostriedkov procesného útoku alebo obrany (novôt) je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok (365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. a § 366 C.s.p.). Dané novoty sa však netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, žalobca prostredníctvom nich netvrdil ani nepreukazoval, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a takisto nebolo možné ani na základe obsahu spisu dôjsť k záveru, že ich žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
12. Osobitne dáva odvolací súd navyše do pozornosti, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenia zmluvy o úvere stanovujúce, že žalovaná svojím podpisom vyhlásila, že sa oboznámila (okrem iného) aj so Sadzobníkom poplatkov (článok 5 bod 1. písm. e/), pre riadne začlenenie (inkorporáciu) daných ustanovení resp. údajov sadzobníka by bolo v tomto smere potrebné (až) jeho skutočné odovzdanie žalovanej pred uzatvorením zmluvy. Odkazuje tak na príslušnú časť odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti J. D., ktorý v ods.
34 uvádza, že "je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami." Uvedenú skutočnosť žalobca priamo netvrdil a v zmysle predmetného ustanovenia úverovej zmluvy žalovaná ani nepotvrdzovala, že sadzobník prevzala (ako tomu je pri obchodných podmienkach), ale len brala na vedomie, že jej je k dispozícií na obchodných miestach Sberbank a jej internetovej stránke, čo nemožno považovať za dostatočné.
13. Aj napriek vyššie uvedenému, odvolací súd nad rámec potrebného dopĺňa, že predmetné vymedzenie nesporne súvisiaceho plnenia z poistenia (berúc do úvahy aj údaje v predloženej časti sadzobníka) bolo aj tak nepostačujúce a nespĺňalo podmienky určitosti a transparentnosti, keď žalovanej spotrebiteľke (ani) na základe uvedeného odkazu na Sadzobník poplatkov neboli riadne poskytnuté údaje o predmete a rozsahu jej záväzku. Z poskytnutých informácií nie je s určitosťou možné určiť, či "poplatok za správu poistenia" (uvedený v bode 5. Pristúpenia) je totožný so samotným poistným plnením daného poistenia, resp. tak aj s "poplatkom" v predloženej časti sadzobníka. Možno poukázať na to, že zmätočne tak aj žalobca (na rozdiel od zmluve určeného poplatku za správu poistenia) uvádzal v žalobe (ako súčasť svojej pohľadávky z úveru ku dňu predčasného zosplatnenia) "poplatok za poistenie" (celkovo vyčíslený na 75,62 eur) a v odvolaní zas uvádzal tvrdenia o jasne a zrozumiteľne vyjadrenej výške "poistného". Z Pristúpenia či samotného určenia výšky poplatku v sadzobníku "0,10 % v výšky úveru" rovnako nie je zrejmé, či je poplatok fixný po celú dobu tvrdenia úverového vzťahu a vychádza z výšky poskytnutého úveru, alebo sa postupne modifikuje a vychádza zo zostatku nesplatenej časti úveru. Žalovaná tak pri uzatváraní zmluvy o pristúpení k poisteniu schopnosti splácať úver, na základe ktorej žalobca uplatňoval voči nej plnenie súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom, nemala k dispozícií jasnú a zrozumiteľnú informáciu o konkrétnych podmienkach tohto plnenia, ktorá by jej umožňovala posúdiť skutočný rozsah jej záväzku a bol by v súlade s požiadavkami smernice 2008/48/ES.
14. S poukazom na vyššie uvedené tak odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu § 11 ods. 1 písm. f/ ZoSÚ. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu jej však žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s Čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 4/2018 z 28. februára 2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018).
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).