Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sa-3-2022.pdf
PDF · 185.11 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 958, XXX XX Tisovec proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 535 926 4090 0 zo dňa 17. decembra 2021 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. 675 328 6947 0 zo dňa 17. decembra 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 15.10.1991, doručenou Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia Bratislava (vtedajší nositeľ dôchodkového zabezpečenia) dňa 20.12.1991, požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok. Posudkový lekár Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia Bratislava posúdil z predloženej zdravotnej dokumentácie zdravotný stav žalobkyne, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 29 ods. 2 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „zákon č. 100/1988 Zb." alebo „Zákon o sociálnom zabezpečení") lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Právoplatným rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 24. februára 1992 bol žalobkyni podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný invalidný dôchodok vo výške 1 754,00 Kčs mesačne. Následne bol právoplatným Rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 08.03.1995 žalobkyni podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. od 08.05.1995 priznaný čiastočný invalidný dôchodok a rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 10.03.1995 jej bol odňatý dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok.
2. Žiadosťou zo dňa 26.05.1999 doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota, dňa 26.05.1999, žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok od 26.05.1999. K žiadosti priložila aj Čestné prehlásenie, že sa stará o tri maloleté deti, nar. XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, čo potvrdil Mestský úrad v Tisovci Potvrdením zo dňa 03.04.1995.
3. Žiadosťou zo dňa 24.11.2004 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 26.11.2004, žalobkyňa požiadala o predčasný starobný dôchodok od 19.11.2004, pričom požiadala o uznanie starostlivosti o 5 detí, narodených XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. V Prílohe č. 1 uviedla doby zamestnania uvedené v žiadosti o invalidný dôchodok do 14.02.1995, ďalej uviedla, že bola registrovaná ako nezamestnaná na ÚPSVAR Rimavská Sobota od 09.05.1995 do 30.04.2003 a od 09.06.2003 do 14.06.2003, bola zamestnaná Mestom Tisovec, Tisovec od 15.06.2003 do 14.06.2004, Kappa People, a.s. od 07.06.2004 do 27.08.2004 a následne bola vedená ako nezamestnaná na ÚPSVAR Rimavská Sobota od 07.09.2004.
4. Žiadosťou zo dňa 09.01.2009 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 14.01.2009 žalobkyňa požiadala o starobný dôchodok, a to od 26.12.2008. V žiadosti žiadala uznať starostlivosť o 5 detí. V Prílohe č. 1 k Žiadosti poukázala na doby zamestnania uvedené v Žiadosti o predčasný starobný dôchodok a následne uviedla zamestnania na ÚPSVAR Rimavská Sobota od 07.09.2004 do 22.03.2005, UNIKOM HK s.r.o., Nechanice od 01.05.2005 do 30.06.2005, ÚPSVAR Rimavská Sobota od 27.09.2005 do 16.05.2006 a od 20.06.2006 do 13.09.2006, HIMEX a.s., od Bratislava od 02.10.2006 do 18.12.2006, DUBOS s.r.o., Dubnica nad Váhom od 30.01.2007 do 07.02.2007, Višek a syn s.r.o., Podkost od 18.03.2007 do 18.06.2007 a RM MALI, Praha 9 od 03.03.2008 do 03.06.2008.
5. O žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy") rozhodla Rozhodnutím č. 535 926 4090 zo dňa 12.05.2009 podľa § 65a a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zák. č. 461/2003 Z.z." alebo „Zákon o sociálnom poistení") od 26.12.2008 priznal žalobkyni starobný dôchodok v sume 6 428,00 Sk mesačne, zvýšený od 1. januára 2009 na základe zákonnej valorizácie na 228,30 EUR mesačne. Nasledujúcimi rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy bola suma starobného dôchodku navrhovateľky zvyšovaná na základe ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získala popri poberaní starobného dôchodku. Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 zo dňa 14.12.2015 prvostupňový orgán verejnej správy s poukazom na ust. § 65, § 82 ods. 2, § 112 ods. 3 a 6, § 66 ods. 3 a 293di ods. 2, § 82b zák. č. 461/2003 Z.z. znížil sumu starobného dôchodku žalobkyne od 08.02.2016 na 273,40 Eur mesačne. Uvedené rozhodnutie napadla žalobkyňa žalobou na správnom súde, ktorý Rozsudkom č. 26Sd/102/2016-50 zo dňa 19.10.2017 v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/12/2018 zo dňa 24.04.2019 toto rozhodnutie žalovaného potvrdil.
6. Z administratívneho spisu predloženého správnemu súdu vyplýva, že v roku 2021 prvostupňový orgán verejnej správy vykonal kontrolu dôchodkových nárokov žalobkyne, pričom bolo zistené, že pri priznaní invalidného dôchodku od 02.12.1991 a pri priznaní čiastočného invalidného dôchodku od 08.05.1995 nebola žalobkyni započítaná doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978, preto prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 10.09.2021 Rozhodnutia č. 535 926 4090 0 - I. a Rozhodnutie č. 535 926 4090 0- II., v ktorých túto dobu zamestnania dodatočne zohľadnil/započítal a zmenu sumy príslušného dôchodku (jeho výšky) vykonal spätne odo dňa priznania invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku. Uvedenou kontrolou bolo tiež zistené, že pri priznaní invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku bola zhodnotená starostlivosť žalobkyne o tri deti. Keďže žalobkyňa v Žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku od 19.11.2004 uviedla, že sa starala o 5 detí, bola doba starostlivosti o 5 detí dodatočne započítaná aj na nárok na čiastočný invalidný dôchodok ku dňu jeho priznania, o čom prvostupňový orgán verejnej správy vydal Rozhodnutie č. 535 926 4090 0 - III. zo dňa 10.09.2021. Zároveň bolo zistené, že pri určení sumy predčasného starobného dôchodku nebolo započítané obdobie poberania invalidného dôchodku od 15.06.2004 do 18.11.2004, a preto bolo toto obdobie dodatočne započítané v Rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy č. 535 926 4090 0 - IV. zo dňa 10.09.2021. (Toto rozhodnutie nie je predmetom preskúmavacieho konania a nebolo ani predmetom odvolacieho konania, ktoré bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.12.2021). Suma starobného dôchodku priznaná dňa 26.12.2008 bola podľa zistení prvostupňového orgánu verejnej správy určená správne a na nárok na tento dôchodok a jeho sumu bolo zhodnotené celé preukázané obdobie zamestnania žalobkyne, ako aj doba starostlivosti o 5 detí.
7. Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 - I. zo dňa 10.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. I.") prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 29 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok od 02.12.1991 na sumu 1 805,00 Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa zákona č. 46/1991 Zb. a zákona č. 246/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov. Ďalej podľa zákona č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992 (ďalej len „zák. č. 116/1992 Zb.") bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok od 08.06.1992 na sumu 1 835,00 Sk mesačne, podľa zákona NR SR č. 97/1993 Z. z. o působnosti Správy státních hmotných rezerv (ďalej len „zák. č. 97/1993 Z. z.") jej bol zvýšený invalidný dôchodok od 08.03.1993 na sumu 2 161,00 Sk mesačne, podľa zákona NR SR č. 285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 (ďalej len „zák. č. 285/1993 Z. z.") bol zvýšený invalidný dôchodok žalobkyne od 08.12.1993 na sumu 2 291,00 Sk mesačne a podľa zákona NR SR č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 (ďalej len „zák. č. 195/1994") jej bol zvýšený invalidný dôchodok od 08.09.1994 na sumu 2 632,00 Sk mesačne. V odôvodnení predmetného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy č. I. sa uvádza, že invalidný dôchodok žalobkyne bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, a to z priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ") za roky 1989, 1987, 1986, 1990 a 1988, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2 550,00 Sk. Celková započítaná doba zamestnania ako aj počet rokov rozhodujúcich pre výšku dôchodku je 34 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 34 rokov a v ostatných kategóriách po 0 rokov. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že dôchodok ku dňu vzniku nároku je 59% PMZ, t. j. 1 505,00 Sk mesačne s tým, že takto určená suma sa zvyšuje podľa § 2 zák. č. 46/1991 Zb. o 190 Sk mesačne a podľa § 1 zák. č. 246/1991 Zb. o 110 Sk mesačne. Invalidný dôchodok je preto celkovo 1 805 Sk mesačne. Ďalej sa invalidný dôchodok zvýšil podľa § 2 zák. č. 116/1992 Zb. o 30 Sk mesačne na 1 835 Sk mesačne, podľa § 1 ods. 1 zák. č. 97/1993 Z. z. o 3% mesačnej sumy dôchodku, t. j. o 56 Sk mesačne a o 270 Sk mesačne na 2 161 Sk mesačne, podľa § 1 zák. č. 285/1993 Z. z. o 6% , čo je o 130 Sk mesačne na 2 291 Sk mesačne a podľa čl. I § 1 zák. č. 195/1994 Z. z. o 7%, čo je o 161 Sk mesačne a o pevnú sumu 180 Sk mesačne, na 2 632 Sk mesačne. Uviedol tiež, že dodatočne žalobkyni zhodnotil dobu zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978, pričom poukázal na ust. § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenie nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo odoprela neprávom alebo sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
8. Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 - II. zo dňa 10.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. II.") prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšil žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok od 08.05.1995 na sumu 1160 Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa zákona NR SR č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995. Zákonným zvyšovaním dôchodkov sa žalobkyni zvýšil čiastočný invalidný dôchodok od 08.07.1995 na sumu 1 256 Sk mesačne, od 08.06.1996 na sumu 1 407 Sk mesačne, od 08.07.1997 na sumu 1 548 Sk mesačne, od 08.07.1998 na sumu 1 672 Sk mesačne, od 08.07.1999 na sumu 1 823 Sk mesačne, od 08.08.2000 na sumu 2 029 Sk mesačne a od 08.10.2001 na sumu 2 172 Sk mesačne. V odôvodnení predmetného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy č. II. sa uvádza, že invalidný dôchodok žalobkyne bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, a to z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, 1990 a 1988, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2 550 Sk. Celková započítaná doba zamestnania ako aj počet rokov rozhodujúcich pre výšku dôchodku je 32 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 32 rokov a v ostatných kategóriách po 0 rokov. Prvostupňový orgán verejnej správy viedol, že dôchodok ku dňu vzniku nároku je 57% PMZ, t. j. 1 454 Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok je 50% tejto sumy, t. j. 727 Sk mesačne. Takto určená suma sa zvyšuje podľa zák. č. 195/1994 Z. z. o 23%, čo je o 168 Sk mesačne a o pevnú sumu 265 Sk mesačne, na 1 160 Sk mesačne. Následne sa zákonom o zvyšovaní dôchodkov každoročne čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne zvyšoval, a to až na 2 172 Sk mesačne. Uviedol tiež, že dodatočne žalobkyni zhodnotil dobu zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978, pričom poukázal na ust. § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..
9. Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 - III. zo dňa 10.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy č. III.") prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 37 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšil žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok od 19.11.2001 na sumu 2 198 Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa zákona NR SR č. 195/1994 Z. z., zák. č. 135/1995 Z. z., zák. č. 110/1996 Z. z., zák. č. 154/1997 Z. z., zák. č. 132/1998 Z. z., zák. č. 107/1999 Z. z., zák. č. 233/2000 Z. z. a zák. č. 385/2001 Z. z.. Následne bol žalobkyni na základe zák. č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 zvýšený čiastočný invalidný dôchodok od 08.07.2002 na sumu 2 308 Sk mesačne a podľa zák. č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia zvýšený čiastočný invalidný dôchodok od 08.07.2003 na sumu 2 447 Sk mesačne. Na základe zák. č. 461/2003 Z. z. bol čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne zvýšený od 01.02.2004 na sumu 2 545 Sk mesačne, od 01.12.2004 na sumu 2 632 Sk mesačne, od 01.07.2005 na sumu 2 865 Sk mesačne, od 01.07.2006 na sumu 3 036 Sk mesačne, od 01.07.2007 na sumu 3 226 Sk mesačne, od 01.07.2008 na sumu 3 388 Sk (112, 50 Eur) mesačne a od 01.01.2009 na sumu 120,40 eur mesačne. V odôvodnení predmetného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy č. III. sa uvádza, že čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, a to z priemerného mesačného zárobku za roky 1989, 1987, 1986, 1990 a 1988, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2 550 Sk. Celková započítaná doba zamestnania ako aj počet rokov rozhodujúcich pre výšku dôchodku je 34 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 34 rokov a v ostatných kategóriách po 0 rokov. Uviedol, že dôchodok ku dňu vzniku nároku je 59% PMZ, t. j. 1 505 Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok je 50% tejto sumy, t. j. 753 Sk mesačne. Takto určená suma sa zvyšuje podľa zák. č. 195/1994 Z. z. o 23%, čo je o 168 Sk mesačne a o pevnú sumu 265 Sk mesačne, na 1 160 Sk mesačne. Ďalej uviedol, že k sume invalidného dôchodku patria tiež sumy zvýšenia, ktoré patrili k čiastočnému invalidnému dôchodku odo dňa jeho priznania. Následne sa zákonom o zvyšovaní dôchodkov každoročne čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne zvyšoval, a to až na 2 172 Sk mesačne. Uviedol tiež, že dodatočne žalobkyni zhodnotil dobu starostlivosti o dieťa od 29.10.1972 do 03.09.1975 a od 03.01.1976 do 16.10.1976. Poukázal na ust. § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a uviedol ako sa percentuálne na základe zákona zvyšoval čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
10. Proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánu verejnej správy č. I, II a III podala žalobkyňa odvolanie (podanie zo dňa 13.10.2021, ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 19.10.2021 bolo posúdené podľa obsahu ako odvolanie", v ktorom namietala „výpočet dôchodku a žiadala o opätovné správne určenie sumy dôchodku so započítaním výchovy 5 detí." Poukázala pritom na Čestné prehlásenie zo dňa 31.07.1992 a na dôvody, pre ktoré v ňom uviedla, že sa stará len o tri deti, (dve ďalšie deti v tom období s ňou už nebývali). Navrhla, aby jej bola priznaná kompenzácia za všetky roky vyplácania dôchodku, kedy jej bol vyplácaný v jej neprospech. K odvolaniu pripojila kópiu Rozsudku Okresného súdu v Rožňave.
11. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný") Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 zo dňa 17.12.2001 (ďalej len" napadnuté rozhodnutie" alebo „rozhodnutie žalovaného") tak, že „podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánu verejnej správy č. I., II. a III. zo dňa 10. septembra 2021 vo veci zvýšenia invalidného a čiastočného invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 926 4090 0 -I. zo dňa 10. septembra 2021,rozhodnutie č. 535 926 4090 0 - II. zo dňa 10. septembra 2021 a rozhodnutie č. 535 926 4090 0 - III. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňových rozhodnutí č. I. II a III, na obsah podaného odvolania žalobkyne a po preskúmaní odvolaním napadnutých prvostupňových rozhodnutí a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutia I, II a III sú správne, a preto ich potvrdil. Konštatoval, že z administratívneho spisu žalobkyne vyplýva, že žiadosťou spísanou v Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia zo dňa 15.10.1991 požiadala o invalidný dôchodok. Právoplatným Rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 24. februára 1992 bol žalobkyni podľa § 29 zák. č. 100/1988 Zb. priznaný invalidný dôchodok vo výške 1 754,00 Kčs mesačne. Následne bol právoplatným Rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 08.03.1995 žalobkyni podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. od 08.05.1995 priznaný čiastočný invalidný dôchodok a rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 10.03.1995 jej bol odňatý dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok. Ďalej uviedol, že v súvislosti s kontrolou dôchodkových nárokov žalobkyne bolo zistené, že pri priznaní invalidného dôchodku od 02.12.1991 a čiastočného invalidného dôchodku od 08.05.1995 nebola žalobkyni započítaná doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978, a preto táto doba zamestnania bola dodatočne zhodnotená a prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy č. I. bola zvýšená suma invalidného dôchodku odo dňa priznania dôchodku, t. j. od 02.12.1991 a prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy č. II. bola zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku odo dňa priznania dôchodku, t. j. od 08.05.1995. Následne žalovaný zopakoval odôvodnenia týchto prvostupňových rozhodnutí orgánu verejnej správy č. I. a II. (body 7 a 8 tohto Rozsudku). K námietke žalobkyne týkajúcej sa nezapočítania výchovy 5 detí žalovaný uviedol, že Žiadosťou zo dňa 15.10.1991 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku, v ktorej vyhlásila a potvrdila vlastnoručným podpisom, že o uznanie starostlivosti o deti - výchovu detí zhodnotiť nežiada. Zo siedmeho oddielu žiadosti podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa nežiada o uznanie starostlivosti o deti, a preto je v tomto oddiele žiadosti uvedené „odpadá". Ďalej uviedol, že na základe Čestného vyhlásenia žalobkyne zo dňa 31.07.1992 a potvrdenia Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03.04.1995 bola pri priznaní invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku zhodnotená starostlivosť o tri maloleté deti, keď po doručení predmetného Čestného vyhlásenia žalobkyňou Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia jej bol Rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 01.09.1992 zvýšený invalidný dôchodok po zhodnotení 628 dní doby starostlivosti o tri maloleté deti a súčasne jej bolo od 01.07.1992 priznané výchovné na tri deti. Ďalej žalovaný konštatoval, že žalobkyňa Žiadosťou zo dňa 26.05.1999 opätovne požiadala o invalidný dôchodok, v ktorej žiadosti opätovne nežiadala o uznanie starostlivosti o dieťa, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Následne Žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Rimavská Sobota dňa 24.11.2004 požiadala žalobkyňa o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 19.11.2004, pričom žiadala tiež o uznanie starostlivosti o 5 detí. Žalovaný uviedol že prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 zo dňa 11.12.2004 žiadosť žalobkyne o predčasný starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zamietol, avšak z osobného listu, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia, vyplýva, že bola zohľadnená aj doba starostlivosti o 5 detí. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že skutočnosť, že žalobkyňa mala v starostlivosti 5 detí, tak Sociálna poisťovňa zistila až pri uplatnení nároku na predčasný starobný dôchodok (dňom 19.11.2004). Následne po dodatočnom zhodnotení obdobia starostlivosti o ďalšie dve deti bola prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy č. III v súlade s § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne od 19.11.2001, t. j. tri roky spätne odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, v rámci ktorého žalobkyňa prvýkrát požiadala o uznanie doby starostlivosti o ďalšie dve deti. Bola preto zhodnotená doba starostlivosti o dieťa od 29.10.1972 do 03.09.1975 a od 03.01.1976 do 16.10.1976. Žalovaný ďalej uviedol, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba starostlivosti o tri deti, avšak podmienka výchovy dieťaťa nemala vplyv na sumu invalidného dôchodku, pretože v súlade s § 30 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 31.08.1994, t. j. v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, sa na určenie sumy invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 57 rokov u žien, t. j. bez ohľadu na počet vychovaných detí. Od 01.09.1994 je však už pre sumu invalidného dôchodku potrebné zhodnotiť dobu od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku u žien, teda aj s ohľadom na počet vychovaných detí. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva Zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.") je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov, preto na nárok na čiastočný invalidný dôchodok bola žalobkyni zhodnotená výchova 4 detí, nakoľko nebola splnená podmienka výchovy dieťaťa aspoň 10 rokov u dieťaťa narodeného 22.05.1987. Žalovaný na základe uvedených skutočností uzavrel, že na nárok na invalidný a čiastočný invalidný dôchodok a na určenie jeho sumy boli v prvostupňových rozhodnutiach správne započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, vrátane správneho započítania výchovy detí. Tiež poukázal na skutočnosť, že na základe Žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok, spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota dňa 09.01.2009, prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. 535 926 4090 zo dňa 12.05.2009 podľa § 65 a § 82 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. priznal žalobkyni od 26.12.2008 starobný dôchodok v sume 6 428 Sk mesačne. Takto určená suma starobného dôchodku bola podľa žalovaného určená správne, na nárok na tento dôchodok a jeho sumu bolo obdobie od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978 zhodnotené v plnom rozsahu, tak ako aj doba starostlivosti o 5 detí, a obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené v plnom rozsahu, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, vrátane všetkých zvýšení za obdobie dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalovaný s poukazom na § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z. z. uzavrel, že na základe vyššie uvedených skutočností zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto prvostupňové rozhodnutia orgánu verejnej správy č. I., II. a III. zo dňa 10.09.2021 potvrdil.
Žaloba
12. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 535 926 4090-0 zo dňa 17.12.2021. V žalobe namietala „chybne vypočítanú sumu starobného dôchodku." Uviedla, že „po preštudovaní dokumentov zistila, že pri vypočítaní starobného dôchodku jej nepriznali všetky deti, keďže je matkou piatich detí a vo výmere jej započítali len tri." Poukázala na to, že „Sociálna poisťovňa sa odvoláva na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala čestné vyhlásenie, že je matkou troch detí, avšak podľa žalobkyne to nie je pravda, pretože toto čestné vyhlásenie podľa nej slúžilo na úplne iné účely a v tom čase sa starala o tri zo svojich detí, nakoľko prvé dve už mali samostatné rodiny a nežili s ňou v spoločnej domácnosti." Čestné prehlásenie bolo podľa jej tvrdenia napísané za účelom poberania prídavkov a nie pre výpočet dôchodku. Namietala tiež tvrdenie, že „v období od 01.01.2001 do 30.04.2003 a od 09.06.2003 do 14.06.2003 nebola riadne poistená, pretože (podľa jej tvrdenia) poberala v tom čase invalidný dôchodok. Ďalej namietala, že „žiadnu žiadosť o predčasný starobný dôchodok nepodávala a Sociálna poisťovňa jej túto žiadosť ani nedokumentovala." Tvrdila, že nemala dôvod žiadať o predčasný starobný dôchodok, nakoľko bola stále poberateľkou invalidného dôchodku a na základe tohto zistenia, že je matkou 5 detí, jej upravili invalidný dôchodok. Namietala tiež tvrdenie, že „nesplnila podmienku výchovy dieťaťa narodeného 22.05.1987", keďže podľa jej tvrdenia sa o neho starala od jeho narodenia až do jeho plnoletosti. Poukázala tiež na skutočnosť, že obdobie, kedy bola riadne zamestnaná vo firme CSM Tisovec jej k starobnému dôchodku vôbec nepripočítali (obdobie zamestnania od 05.11.1985 do 14.09.1991). V správnej žalobe ďalej viedla, že „žiadala o prepočítanie sumy starobného dôchodku, avšak podľa Sociálnej poisťovne má dôchodok vypočítaný správne". Navrhla preto správnemu súdu, aby „rozsudkom rozhodol, že Sociálna poisťovňa je povinná opätovne prepočítať výšku starobného dôchodku a priznanú sumu žiada doplatiť za celé obdobie nevyplácania riadnej sumy dôchodku v takej výške ako má naň nárok." Uviedla, že syn P. J., nar. XXXX, bol v jej starostlivosti až do rozhodnutia Okresného súdu Rožňava a P. J., nar.1973, nefiguruje v žiadnych rozhodnutiach. Žalobkyňa preto žiadala, aby „správny súd napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 535 926 4090 zrušil a vyniesol rozsudok o vyplatenie na dve deti za celé obdobie, a to od roku 1991 do roku 1999." Ako prílohy žaloby žalobkyňa označila: Rozhodnutie SP zo dňa 17.12.2021, žiadosť (predčasný dôchodok) zo dňa 04.11.2021 o prepočítanie dôchodku, rodné listy detí, Čestné vyhlásenie, že je matkou piatich detí a Potvrdenie o zamestnaní v spoločnosti CSM Tisovec.
13. Vzhľadom na to, že správna žaloba neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 27Sa/3/2022 - 22 zo dňa 25. marca 2022, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 20.04.2022, vyzval žalobkyňu na doplnenie správnej žaloby o zákonom stanovené náležitosti a poučil ju o tom, ako má nedostatky podania (správnej žaloby) odstrániť, ako aj o následkoch nedoplnenia podania. Žalobkyňa v stanovenej lehote, ani do dňa verejného vyhlásenia rozsudku podanie (správnu žalobu) nedoplnila, avšak pre uvedené nedostatky bolo možné v konaní pokračovať a správny súd žalobu žalobkyne, ktorá je fyzickou osobou, posúdil neformálne s poukazom na ust. § 202 ods.2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdy poriadok (ďalej len „SSP").
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na napadnuté rozhodnutie žalovaného, zopakoval dôvody podanej žaloby žalobkyne proti tomuto napadnutému rozhodnutiu a uviedol, že s týmito dôvodmi žalobkyne sa nestotožňuje a považuje ich za nedôvodné. Tvrdil, že jeho postup pri zvýšení invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach , na základe ktorých bolo rozhodnuté. K správnej žalobe podanej žalobkyňou žalovaný uviedol, že v súvislosti s kontrolou dôchodkových nárokov žalobkyne bolo zistené, že pri priznaní invalidného dôchodku od 02.12.1991 a čiastočného invalidného dôchodku od 08.05.1995 nebola žalobkyni započítaná doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978, a preto táto doba zamestnania bola dodatočne zhodnotená a prvostupňovým Rozhodnutím č. I. zo dňa 10.09.2021 bola zvýšená suma invalidného dôchodku odo dňa priznania dôchodku, t. j. od 02.12.1991 a prvostupňovým Rozhodnutím č. II. zo dňa 10.09.2021 bola zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku odo dňa priznania dôchodku, t. j. od 08.05.1995. K námietke žalobkyne týkajúcej sa výchovy piatich detí, ktorá podľa nej nebola zohľadnená pri vypočítaní dôchodku, pričom spochybňuje Čestné vyhlásenie zo dňa 31.07.1992 a k námietke týkajúcej sa vyjadrenia, že nikdy nepožiadala o predčasný starobný dôchodok, žalovaný uviedol, že Žiadosťou zo dňa 15.10.1991 žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku, v ktorej vyhlásila a potvrdila vlastnoručným podpisom, že o uznanie starostlivosti o deti - výchovu detí zhodnotiť nežiada. Zo siedmeho oddielu žiadosti pritom vyplýva, že žalobkyňa nežiada o uznanie starostlivosti o deti, a preto je v tomto oddiele žiadosti uvedené „odpadá". Uviedol, že na základe Čestného vyhlásenia žalobkyne zo dňa 31.07.1992 a Potvrdenia Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03.04.1995 bola pri priznaní invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku zhodnotená starostlivosť o tri maloleté deti a po doručení predmetného Čestného vyhlásenia žalobkyňou Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia jej bol Rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 01.09.1992 zvýšený invalidný dôchodok po zhodnotení 628 dní doby starostlivosti o tri maloleté deti a súčasne jej bolo od 01.07.1992 priznané výchovné na tri deti. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa Žiadosťou zo dňa 26.05.1999 opätovne požiadala o invalidný dôchodok, v ktorej opätovne nežiadala o uznanie starostlivosti o dieťa, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Následne Žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Rimavská Sobota dňa 24.11.2004 požiadala žalobkyňa o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 19.11.2004, pričom žiadala tiež o uznanie starostlivosti o 5 detí. Prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 zo dňa 11.12.2004 žiadosť žalobkyne o predčasný starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zamietol, avšak z osobného listu, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia, vyplýva, že pri rozhodovaní bola zohľadnená aj doba starostlivosti žalobkyne o 5 detí. Žalovaný konštatoval, že skutočnosť, že žalobkyňa mala v starostlivosti 5 detí, tak Sociálna poisťovňa zistila až pri uplatnení nároku na predčasný starobný dôchodok, teda 19.11.2004. Následne po dodatočnom zhodnotení obdobia starostlivosti o ďalšie dve deti bola prvostupňovým rozhodnutím č. III v súlade s § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne od 19.11.2001, t. j. tri roky spätne odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, v rámci ktorého žalobkyňa prvýkrát požiadala o uznanie doby starostlivosti o ďalšie dve deti. Bola preto zhodnotená doba starostlivosti o dieťa od 29.10.1972 do 03.09.1975 a od 03.01.1976 do 16.10.1976. K námietke žalobkyne, že tvrdenie žalovaného týkajúce sa nesplnenia výchovy dieťaťa narodeného dňa 22.05.1987 nie je pravdivé, žalovaný uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov, pričom žalobkyňa podmienku výchovy dieťaťa aspoň 10 rokov u dieťaťa narodeného 22.05.1987 v tomto čase ešte nesplnila, preto na nárok na čiastočný invalidný dôchodok bola žalobkyni zhodnotená výchova 4 detí. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že podľa neho bola suma starobného dôchodku, ktorý bol žalobkyni priznaný od 26.12.2008, určená správne, na nárok na tento dôchodok a jeho sumu bolo obdobie od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978 zhodnotené v plnom rozsahu, tak ako aj doba starostlivosti o 5 detí, a obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené v plnom rozsahu, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, vrátane všetkých zvýšení za obdobie dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalovaný tiež tvrdil, že na nárok na starobný dôchodok bolo zhodnotené aj obdobie od 05.11.1985 do 14.05.1991, kedy bola žalobkyňa zamestnaná v Závodoch ťažkého strojárstva v Tisovci, a to na základe Evidenčného listu sociálneho zabezpečenia zo dňa 24.05.1991, kde je uvedený počet započítaných dní, čo je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku „pod znakom A" ako doba zamestnania, počet dní pracovnej neschopnosti, čo je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia „pod znakom N" ako doba nároku na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny pred 01.01.2004. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote zo dňa 09.01.2009 podľa žalovaného vyplýva, že od 15.05.1991 do 01.12.1991 bola žalobkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo je uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia „pod znakom M" ako doba evidovanej nezamestnanosti pred 01.01.2001. K námietke žalobkyne ku skutočnostiam týkajúcim sa nezohľadnenia obdobia na výpočet starobného dôchodku od 01.01.2001 do 30.04.2003 a od 09.06.2003 do 14.06.2003, počas ktorého poberala čiastočne invalidný dôchodok, žalovaný uviedol, že podľa § 9 ods. 1 písm. h) a j) zák. č. 100/1988 Zb. sú náhradnými dobami doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 01.01.1957 považuje za invalidný dôchodok a doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, pre ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, avšak nakoľko žalobkyňa v uvedenom období nebola poberateľkou invalidného dôchodku, ale poberala čiastočne invalidný dôchodok a nepreukázala, že jej bol vyplácaný príspevok pred umiestnením do zamestnania, obdobie od 01.01.2001 do 30.04.2003 a od 09.06.2003 do 14.06.2003 jej pre dôchodkové účely nemohlo byť zhodnotené ako doba poberania čiastočného invalidného dôchodku. Žalovaný tiež zdôraznil, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci dôchodkového poistenia je preskúmavaná zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti konkrétnemu smeruje odvolanie. Predmet odvolania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním. Poukázal na to, že predmetom napadnutých prvostupňových rozhodnutí bolo zvýšenie invalidného a čiastočne invalidného dôchodku a nie rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, ktoré žalobkyňa namieta v správnej žalobe. Žalovaný uzavrel, že má za to, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, posúdil priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, opätovne všetky námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné, čo zrozumiteľne vysvetlil a vyčerpávajúco odôvodnil v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z. z. Uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho správnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol v súlade s § 190 SSP.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z ust. § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal (vrátane prvostupňových rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktoré boli napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
16. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe neuviedla, že žiada vo veci nariadiť pojednávanie (a neurobila tak ani na základe výzvy správneho súdu vykonanej Uznesením č.k. 27Sa/3/2022-22 zo dňa 25.03.2022, ktoré jej bolo doručené dňa 20.04.2022) a žalovaný vo vyjadrení k žalobe výslovne uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 21.12.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 31.01.2023 (§ 137 ods. 3 SSP).
17. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d/ SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
22. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
23. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
24. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
25. Podľa § 1 ods.1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (2) Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.1) (3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 2 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení Sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.
27. Podľa § 172 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení (1) Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného predpisu. 89a) (3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie").
28. Podľa § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
29. Podľa § 184 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
30. Podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
31. Podľa § 186 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o sociálnom poistení (1) Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu, 96) ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu 96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada. (2) Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia. (3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania. (4) Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.
32. Podľa § 179 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o sociálnom poistení do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, 95a) o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente. 33. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. (5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať. (6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (7) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
34. Podľa § 210 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). (2) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
35. Podľa § 212 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky.
36. Podľa § 214 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
37. Podľa § 215 ods. 1, 2, 4 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode možno podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. (2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. (4) O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
38. Podľa § 217 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.
39. Podľa § 218 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. (4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
40. Podľa § 218a Zákona o sociálnom poistení na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.
41. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného č. 535 926 4090 0 zo dňa 17.12.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne podané proti Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 926 4090 0-I., II., III. zo dňa 10.09.2021 vo veci zvýšenia invalidného a čiastočného invalidného dôchodku v celom rozsahu a potvrdil Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 926 4090 0-I. zo dňa 10.09.2021, Rozhodnutie č. 535 926 4090 0-II. zo dňa 10.09.2021 a Rozhodnutie č. 535 926 4090 0-III. zo dňa 10.09.2021, t.j. rozhodnutia, ktorými prvostupňový orgán verejnej správy rozhodoval o zvýšení invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa síce žiadala preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. č. 535 926 4090 0 zo dňa 17.12.2021, avšak žalobné námietky uvedené v žalobe nesmerovali voči dôvodom tohto rozhodnutia, ktorého predmetom nebolo rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy o priznaní, resp. o určení výšky starobného dôchodku (predmetom rozhodovania žalovaného boli rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. 535 926 4090 0-I., č. 535 926 4090 0-II. a 535 926 4090 0-III., všetky zo dňa 10.09.2021 týkajúce sa zmeny (zvýšenia) už žalobkyni priznaných dávok - invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku a to z dôvodu, že prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že tieto dôchodkové dávky neboli žalobkyni priznané (predchádzajúcimi rozhodnutiami prvostupňového orgánu verejnej správy) v správnej výške. Námietky uplatnené žalobkyňou v správnej žalobe podľa ich obsahu smerovali voči rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku, resp. o určení výšky starobného dôchodku, a to z dôvodov, že žalobkyni pri vypočítaní starobného dôchodku (podľa tvrdenia žalobkyne) nebola zohľadnená starostlivosť o všetky deti (zohľadnené mali byť len 3 deti, namiesto 5 detí), ďalej že jej (podľa jej tvrdenia) nebolo pri výpočte starobného dôchodku zohľadnené obdobie od 05.11.1985 do 14.09.1991, kedy bola zamestnaná v CSM Tisovec. V žalobe (čl. III.) žalobkyňa poukázala na to, že sa obrátila na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o prepočítanie sumy starobného dôchodku, ktorý jej nebol vypočítaný správne a žiadala (čl. IV.), aby „správny súd uložil Sociálnej poisťovni povinnosť opätovne prepočítať výšku starobného dôchodku." Z uvedeného nesporne vyplýva, že z takto uplatnených dôvodov, ktoré evidentne smerovali voči rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku, resp. určeniu jeho výšky (námietky týkajúce sa nesprávneho výpočtu starobného dôchodku), ktoré rozhodnutie však nebolo predmetom rozhodovania žalovaným v odvolacom konaní , ktorého výsledkom je vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 535 926 4090 0 zo dňa 17.12.2021 (ktoré žalobkyňa v správnej žalobe žiadala preskúmať a následne zrušiť) a ktoré ani nemôže byť predmetom tohto preskúmavacieho konania, nie je možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedené žalobné dôvody nie sú preto spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.12.2021 z dôvodu jeho nezákonnosti.
42. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe žiadala, aby „správny súd rozsudkom uložil Sociálnej poisťovni opätovne prepočítať výšku starobného dôchodku na základe ňou (v správnej žalobe) uvedených tvrdení", resp. žiadala, aby „správny súd vyniesol rozsudok o vyplatenie na dve deti na celé obdobie a to od r. 1991 do r. 1999", takémuto žalobnému petitu správny súd vyhovieť nemohol, keďže správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach môže rozhodnúť len takým spôsobom, že v prípade, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne (§ 190 SSP), alebo správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, ak zistí splnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1SSP.
43. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe vyslovila nesúhlas s tvrdením žalovaného, že „v období od 01.01.2001 do 30.04.2003 a od 09.06.2003 do 14.06.2003 nebola riadne poistená" správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného takéto tvrdenie neobsahuje a táto námietka evidentne smeruje voči spôsobu posudzovania nároku žalobkyne na starobný dôchodok, čo však nie je predmetom rozhodovania žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa v žalobe spochybňuje tvrdenie Sociálnej poisťovne, že dňa 24.11.2004 mala požiadať o predčasný starobný dôchodok, tvrdiac, že oň nežiadala a táto skutočnosť je vykonštruovaná. Toto tvrdenie žalobkyne nemá oporu v administratívnom spise, keďže sa v ňom nachádza originál Žiadosti o predčasný dôchodok (na predpísanom tlačive), ktorá je datovaná dňa 24.11.2004 a je žalobkyňou vlastnoručne podpísaná, pričom touto žiadosťou si žalobkyňa uplatnila nárok na predčasný starobný dôchodok od 19.11.2004.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že z dôvodov uplatnených žalobkyňou v správnej žalobe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže tieto dôvody nesmerovali voči dôvodom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a ani sa netýkali predmetu tohto napadnutého rozhodnutia.
45. Správny súd však vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach a správny súd nie je rozsahom a dôvodmi takejto žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ a § 203 ods. 2 SSP) viazaný, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu (ako aj konania, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo) dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
46. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v súvislosti s vykonanou kontrolou dôchodkových nárokov žalobkyne (a aj v súvislosti s podnetom žalobkyne adresovaným verejnému ochrancovi práv) prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že pri priznaní invalidného dôchodku od 02.12.1991 a pri priznaní čiastočného invalidného dôchodku od 08.05.1995 nebola žalobkyni započítaná doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978. Táto doba zamestnania bola preto žalobkyni dodatočne zhodnotená a Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 535 926 4090 0-I. zo dňa 10.09.2021 bola žalobkyni zvýšená suma invalidného dôchodku odo dňa priznania invalidného dôchodku (t.j. spätne od 02.12.1991) na sumu 1.805,- Sk mesačne a následne bola táto suma invalidného dôchodku zvýšená až na sumu 2.632,- Sk mesačne (od 08.09.1994) tak, ako je uvedené vo výroku predmetného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy I. Obdobne bola žalobkyni doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978 dodatočne zhodnotená a Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. č. 535 926 4090 0-II. zo dňa 10.09.2021 bola žalobkyni zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku odo dňa jeho priznania (t.j. spätne od 08.05.1995) na sumu 1.160,- Sk mesačne a následne bola táto suma zvýšená na sumu 2.172,- Sk mesačne (od 08.10.2001) tak, ako je uvedené vo výroku predmetného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy II. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa Žiadosťou zo dňa 24.11.2004 požiadala prvostupňový orgán verejnej správy o predčasný starobný dôchodok od 19.11.2004, v ktorej žiadosti žiadala o uznanie (zohľadnenie) starostlivosti o 5 detí (pričom žalobkyňa pôvodne v konaní o žiadosti o invalidný dôchodok najprv vyhlásila, že nežiada o uznanie starostlivosti o deti, neskôr na základe predloženého Čestného vyhlásenia z 31.07.1992 a Potvrdenia Mestského úradu Tisovec z 03.04.1995 jej bola pri priznaní invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku zhodnotená starostlivosť o 3 maloleté deti). Prvostupňový orgán verejnej správy zistil, že žalobkyňa mala v starostlivosti 5 detí až pri uplatnení nároku na predčasný starobný dôchodok dňom 19.11.2004. Prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni dodatočne zhodnotil obdobie starostlivosti o ďalšie 2 deti (v období od 29.10.1972 do 03.09.1975 a od 03.01.1976 do 16.10.1976) a Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 535 926 4090 0-III. zo dňa 10.09.2021 bola žalobkyni zvýšená suma čiastočného invalidného dôchodku od 19.11.2001 (t.j. 3 roky spätne odo dňa, kedy Sociálna poisťovňa zistila nové skutočnosti s poukazom na § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 10.09.2021 tri samostatné rozhodnutia, proti ktorým bola žalobkyňa oprávnená podať samostatné odvolania v lehote 30 dní od doručenia každého jednotlivého rozhodnutia prvostupňového orgánu.
47. Podľa § 184 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v ods. 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Pokiaľ teda prvostupňový orgán verejnej správy začal na základe vykonanej kontroly dôchodkových nárokov žalobkyne, resp. v súvislosti s ňou, t.j. z vlastného podnetu, konania o zmene sumy už priznanej dávky/dôchodkových dávok a výsledkom týchto konaní bolo vydanie troch samostatných rozhodnutí prvostupňovým orgánom verejnej správy, ktorými s poukazom na § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o zvýšení invalidného dôchodku (rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy I.) a čiastočného invalidného dôchodku (rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy II.) z dôvodu dodatočného započítania doby zamestnania žalobkyne (od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978) a ďalej rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy III. rozhodol o zvýšení čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne od 19.11.2001 spätne po dodatočnom zhodnotení obdobia starostlivosti žalobkyne o ďalšie 2 deti (od 29.10.1972 do 03.09.1975 a od 03.01.1976 do 16.10.1976), žalobkyňa bola oprávnená podať odvolanie proti každému z vydaných rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy - č. 535 926 4090 0-I., č. 535 926 4090 0-II. a č. 535 926 4090 0-III., všetky zo dňa 10.09.2021, v súlade s § 214 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v lehote 30 dní odo dňa oznámenia (každého) rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy doručoval žalobkyni tri samostatné rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutia orgánu verejnej správy I., II. a III., všetky zo dňa 10.09.2021), o čom informoval žalobkyňu listom zo 14.09.2021 nachádzajúcim sa v administratívnom spise, na ktorom je vyznačená poznámka: „expedovaný + 3 rozh. z 10.09.2021", s uvedením dátumu „17.09.2021". V administratívnom spise sa však nenachádzajú doručenky preukazujúce doručenie predmetných rozhodnutí žalobkyni, ani doručenka preukazujúca doručenie predmetného listu prvostupňového orgánu verejnej správy adresovaného žalobkyni zo dňa 14.09.2021, ktorého prílohu (podľa textu listiny) mali tvoriť okrem iného rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy I., II., III. zo dňa 10.09.2021. Správny súd teda nemal preukázaný dátum doručenia/oznámenia predmetných rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy I., II., III. zo dňa 10.09.2021 žalobkyni. Z administratívneho spisu však vyplýva, že žalobkyňa dňa 13.10.2021 doručila prvostupňovému orgánu verejnej správy mailovú správu, v ktorej žiadala (na základe odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 14.08.2021, pričom pravdepodobne ide o chybne uvedený dátum, zrejme išlo o list zo dňa 14.09.2021), o výpočet „dôchodku" tak, „aby boli vzaté do úvahy všetky nároky žalobkyne, vrátane zohľadnenia všetkých 5 detí". Na základe uvedenej mailovej správy žalobkyne zamestnankyňa prvostupňového orgánu verejnej správy žalobkyni meilom zo dňa 19.10.2021 oznámila, že po kontrole dôchodkových nárokov žalobkyne jej boli zaslané rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku (tieto v mailovej správe neboli presne špecifikované) a vzhľadom na žalobkyňou uvedené námietky žiadala oznámiť, či podanie žalobkyne zo dňa 13.10.2021 možno považovať za odvolanie proti novovydaným rozhodnutiam (opäť tieto rozhodnutia v mailovej správe neboli presne špecifikované) s tým, že „ak toto podanie má prvostupňový orgán verejnej správy považovať za odvolanie, je potrebné ho bezodkladne zaslať písomne s vlastnoručným podpisom na adresu prvostupňového orgánu verejnej správy". Následne dňa 19.10.2021 (prezentačná pečiatka pošty je datovaná dňom 14.10.2021) bolo prvostupňovému orgánu verejnej správy doručené podanie žalobkyne zo dňa 13.10.2021 v listinnej forme označené ako „žiadosť" (s identickým textom ako v jej mailovej správe zo dňa 13.10.2021), ktoré podanie bolo vlastnoručne žalobkyňou podpísané. Na predmetnej listine bol rukou napísaný nasledovný text: „Jedná sa o odvolanie, doplnené elektronicky - viď mail z 20.10.2021 - včas". V administratívnom spise sa nachádza mail žalobkyne zo dňa 20.10.2021, ktorý obsahuje odpoveď žalobkyne na mailovú výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 19.10.2021, ktorá výzva obsahovala žiadosť o oznámenie, či podanie žalobkyne sa má považovať za odvolanie s tým, že žalobkyňa uviedla odpoveď „áno" a to, že „14.10.2021 posielala „návrh" doporučene". Vzhľadom na absenciu doručeniek v administratívnom spise správny súd nemohol overiť včasnosť podaného odvolania.
48. Z obsahu administratívneho spisu teda vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.10.2021 podala prostredníctvom pošty podanie ( datované dňom 13.10.2021), ktoré podľa obsahu (a aj podľa mailovej správy žalobkyne zo dňa 20.10.2021) bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy považované za „odvolanie". Z predmetného podania však nie je zrejmé, proti ktorému z vydaných rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy smeruje (keďže v ňom nie je špecifikované, či ide o odvolanie proti všetkým rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy, t.j. proti rozhodnutiam č. I., II. a III. zo dňa 10.09.2021), resp. či smeruje aj proti Rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy č. 535 926 4090 0-IV. Zo dňa 10.09.2021, ktoré bolo/malo byť podľa obsahu listu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 14.09.2021 doručované žalobkyni a ktorým malo byť rozhodnuté o zmene výšky predčasného starobného dôchodku (keďže podľa vyjadrenia prvostupňového orgánu verejnej správy v liste zo dňa 14.09.2021 pri určení sumy starobného dôchodku nebolo započítané žalobkyni obdobie poberania invalidného dôchodku od 15.06.2004 do 18.11.2004). Ďalej z podania žalobkyne zo dňa 13.10.2021 (odvolanie) nie je zrejmé, aký druh dôchodkovej dávky (dôchodok) žiada žalobkyňa prepočítať a odstrániť chyby pri jeho výpočte, vo vzťahu ku ktorým nárokom žiada zohľadniť starostlivosť o 5 detí, výpočet ktorého dôchodku žiada uviesť prehľadne, resp. ktorý dôchodok žiada kompenzovať. Z ust. § 186 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu, musí však byť z neho zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje a musí byť podpísané a označené dátumom podania. V prípade, ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti, organizačná zložka podľa § 186 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení „pomôže účastníkovi konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania". Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy zákonom stanoveným spôsobom nepostupoval, keď síce (mailom) vyzval žalobkyňu na upresnenie, či jej mailové podanie z 13.10.2021 je potrebné považovať za odvolanie proti „novovydaným rozhodnutiam", avšak výzva neobsahuje žiadnu lehotu, v ktorej mala žalobkyňa nedostatky jej podania odstrániť, neobsahuje poučenie o dôsledkoch neodstránenia nedostatkov a neobsahuje ani výzvu na špecifikáciu (uvedením čísla konania a dátumu rozhodnutia) konkrétneho rozhodnutia, resp. rozhodnutí, proti ktorým podané odvolanie smeruje, resp. neobsahuje označenie veci/vecí, ktorej/ktorých sa odvolanie konkrétne týka (keďže prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 10.09.2004 tri samostatné rozhodnutia týkajúce sa zvýšenia sumy invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku a taktiež vydal Rozhodnutie č. 535 926 4090 0-IV. zo dňa 10.09.2021 týkajúce sa zvýšenia sumy predčasného starobného dôchodku. Pokiaľ by aj bolo podanie žalobkyne z 13.10.2021 podľa obsahu možné považovať za odvolanie voči všetkým rozhodnutiam vydaným prvostupňovým orgánom verejnej správy dňa 10.09.2021 (ktoré boli označené v liste zo dňa 14.09.2021), i keď rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy IV. zo dňa 10.09.2021 sa v administratívnom spise predloženom orgánom verejnej správy správnemu súdu nenachádza, žalovaný bol povinný preskúmať každé vydané rozhodnutie (t.j. rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy I., II. a III. zo dňa 10.09.2021 na základe podaného odvolania v celom rozsahu samostatne (§ 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení) a mal povinnosť o podanom odvolaní vo vzťahu ku každému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnúť samostatným rozhodnutím, t.j. mal povinnosť vydať tri samostatné rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení nevyplýva oprávnenie odvolacieho orgánu (žalovaného), aby o podanom odvolaní (pokiaľ by bolo jednoznačné, že smeruje voči viacerým rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy a rovnako by muselo byť z neho zrejmé aj to, proti ktorým konkrétnym rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy smeruje) rozhodol jedným rozhodnutím, ako to v preskúmavanom prípade urobil žalovaný. Pokiaľ by aj z obsahu mailovej správy prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 19.10.2021, v ktorej žiadal žalobkyňu o oznámenie, či jej podanie z 13.10.2021 možno považovať za odvolanie voči „novovydaným rozhodnutiam" a z jej mailovej odpovede zo dňa 20.10.2021, v ktorej ako odpoveď uviedla „áno" a následného písomného podania žalobkyne datovaného dňa 13.10.2021 a doručeného prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 19.10.2021 (podľa obsahu posúdeného ako odvolanie, s rovnakým textom ako obsahuje mailové podanie žalobkyne zo dňa 13.10.2020) bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa mienila podať odvolanie voči všetkým prvostupňovým rozhodnutiam orgánu verejnej správy vydaným dňa 10.09.2021 (hoci túto nejasnosť podania, tak ako bolo vyššie uvedené prvostupňový orgán verejnej správy postupom podľa § 186 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení neodstránil), žalovaný mal povinnosť preskúmať (na základe podaného odvolania) každé napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v celom rozsahu (samostatne), keďže predmetom rozhodovania bol pri rozhodnutiach prvostupňového orgánu verejnej správy I., II. a III. odlišný nárok (dávka), resp. bolo rozhodnuté na základe existencie odlišných právnych a skutkových dôvodov pre vydanie toho ktorého napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že postupom žalovaného, ktorý o odvolaní podanom proti viacerým rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy o odlišných otázkach (prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy I., II. a III. zo dňa 10.09.2021) rozhodol jediným rozhodnutím (napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.12.2021), ako aj postupom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý po podaní odvolania nepostupoval v súlade s § 186 ods. 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení, a tieto nedostatky neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní orgánu verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, preto správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude (po odstránení nedostatkov podaného odvolania, vrátane príslušného poučenia podľa § 186 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) opätovne rozhodnúť o odvolaní vo vzťahu ku každému vydanému prvostupňovému rozhodnutiu I, II a III z 10.09.2021 a to samostatným rozhodnutím podľa § 218 Zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a na skutočnosť, že žalobkyňa ani nenavrhla zrušiť a aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd o ich zrušení nemohol rozhodovať, keďže podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP správny súd môže zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého (zrušeného) rozhodnutia žalovaného, len na návrh žalobcu. O zrušení prvostupňových rozhodnutí správny súd nemohol rozhodovať aj z dôvodu, že žalobné dôvody uplatnené v správnej žalobe žalobkyňou nesmerovali voči rozhodnutiu/rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy o zvýšení invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku.
50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).