Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18P-2-2023.pdf
PDF · 93.87 KB
No categories available
18P/2/2023
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F., obaja bytom u matky, deti matky: R. trvale bytom M. prechodne bytom F. a otca: U., trvale bytom V. prechodne bytom L., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletých detí, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.01.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti F. do jej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí by zaviazal prispievať na ich výživu vo výške 100,-Eur mesačne na každé maloleté dieťa. V rovnakom rozsahu žiadala rozhodnúť vo veci samej.
2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žili spolu 10 rokov, kým pred dvoma rokmi neodišla zo spoločnej domácnosti aj s maloletými deťmi z dôvodu otcových problémov s alkoholom. Otec maloletých detí nemal nikdy poriadnu prácu, keď niečo zarobil, prišiel domov opitý. Bol opitý aj keď mal na starosti deti. Rok neprispel na stravu, nájom ani na deti, požičiavala im matka navrhovateľky. Od februára 2022 pracoval v spoločnosti Z., po ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pracoval v letných mesiacoch s rodičmi ako predajca na trhu, neskôr vykonával stavebné práce. Celkovú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka sama. Mesačne vynaloží na obedy maloletej F. v školskom zariadení sumu 30-40 Eur, na školské pomôcky 15-25,-Eur, poplatok za školský klub vo výške 5,-Eur a ZRPŠ 15,-Eur ročne. Za obedy maloletého F. v predškolskom zariadení mesačne uhrádza sumu 40-45,-Eur. Mesačne vynaloží na oblečenie detí sumu vo výške 20,-Eur na každé dieťa, je to však individuálne, podľa toho čo práve potrebujú. Na dopravu maloletých detí do a zo školského zariadenia matka vynaloží na pohonné hmoty mesačne sumu 50-60,-Eur. Za nájom uhrádza mesačne 210,-Eur, za elektrinu 35,-Eur a za televíziu a internet 22,-Eur. Otec maloletých detí matke so starostlivosťou nepomáha ani finančne. Matka je samoživiteľkou a túto finančnú starostlivosť už sama nezvláda.
3. Z pripojených rodných listov vyplýva, že maloletá F. pochádzajú z partnerského zväzku R.4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny M. (ďalej aj len „úrad“) zo dňa 13.01.2023 vyplýva, že matka býva spolu s maloletými deťmi v dvojizbovom sociálnom byte, kde má zatiaľ do apríla 2023 uzavretú nájomnú zmluvu, ktorá sa má predlžiť o ďalšie obdobie troch až piatich rokov. V uvedenom byte býva od roku 2020, kedy odišla zo spoločného nájmu s otcom maloletých detí. Matka pracuje v spoločnosti Z. na pozícii pracovník výroby s mesačným príjmom okolo XXX,-Eur, taktiež si uplatňuje daňový bonus na maloleté deti a poberá prídavky na maloleté deti vo výške spolu 60,-Eur mesačne. Jej mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na nájomné vo výške 210,-Eur, elektrinu 35,-Eur, internet a TV vo výške 22,- Eur, mobil 30,-Eur, stravu a hygienické potreby vo výške 200-250,-Eur a na pohonné hmoty 150,-Eur. Ročne uhrádza povinné zmluvné poistenie za osobné motorové vozidlo vo výške 90,-Eur. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a
zo strany otca určiť výživné vo výške 100,-Eur na maloletú F. a 70,-Eur na maloletého F.. Matka uviedla, že s otcom maloletých detí sa vedia dohodnúť na styku s maloletými deťmi, matka mu poskytuje priestor na realizáciu styku u nej v byte. Interval otcovho stretávania s deťmi závisí od toho, či je pod vplyvom alkoholu. Stalo sa, že si pod vplyvom alkoholu sadol za volant auta spolu s maloletým F. alebo bol opitý v čase, kedy zabezpečoval starostlivosť o maloletého, ktorý bol chorý. Komunikácia medzi rodičmi je na dobrej úrovni, na veciach týkajúcich sa maloletých detí sa dokážu dohodnúť. Matka ďalej uviedla, že od kedy odišla zo spoločnej domácnosti otec prispel na výživu maloletých detí sporadicky, v rôznych výškach od 30 do 100,-Eur. Všetky výdavky na maloleté deti hradí matka, finančne jej vypomáha jej matka. Matka má v domácnosti vytvorené vhodné podmienky na spánok, plnenie si školských povinností aj trávenie voľného času detí.
5. Zo správy úradu ďalej vyplýva, že otec maloletých detí toho času býva v jeden a pol izbovom prenajatom byte v spoločnej domácnosti so svojou matkou a synovcom. Na bývanie prispieva svojej mame sumou 200,-Eur mesačne. Od februára do mája 2022 pracoval v spoločnosti Z., momentálne je nezamestnaný. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadnu sociálnu dávku. Uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba, od decembra 2022 nemá žiaden príjem. Od doby, kedy nežije s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti prispieva na ich výživu rôznymi finančnými čiastkami od 20 do 66,-Eur, naposledy prispel matke na obe maloleté deti sumu 66,-Eur v decembri 2022. Otec súhlasí, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, v rámci neodkladného opatrenia súhlasí s výživným vo výške 100,-Eur na každé maloleté dieťa. Styk žiada neupravovať, nakoľko sa na ňom vedia s matkou dohodnúť. S maloletými deťmi sa stretáva počas víkendov, styk sa realizuje v byte matky alebo vonku. Občas s deťmi komunikuje aj prostredníctvom messengeru. Prešetrenie jeho bytových pomerov považuje za bezpredmetné, nakoľko sa stretávanie s maloletými deťmi realizuje väčšinou v domácnosti matky, v jeho byte sa zdržiavajú málokedy, maximálne dve hodiny.
6. Zo správy úradu ďalej vyplýva, že maloletá F. navštevuje 4. ročník na základnej škole. Mesačné výdavky na ňu pozostávajú z výdavkov na školskú jedáleň vo výške 43,-Eur, klub detí 5,-Eur, školské pomôcky 25,-Eur, oblečenie 30,-Eur. Ročne uhrádza matka poplatok ZRPŠ vo výške 15,-Eur. Maloletá nosí dioptrické okuliare, za ktoré matka zaplatila 100,-Eur, je má diagnostikovanú chudokrvnosť a užíva výživové doplnky, na ktoré matka vynaloží mesačne sumu 10,-Eur. V prípade bežných ochorení vynakladá matka na lieky mesačne sumu 20,-Eur. Maloletá má diagnostikovanú poruchu, ktorá spočíva v narušení komunikačnej schopnosti a s tým súvisiace poruchy učenia ako dyskalkuliu a dysgrafiu. Maloletý F. navštevuje materskú školu, kde mesačné výdavky na stravu predstavujú sumu 45,-Eur a prípadné poplatky za aktivity sumu 10,-Eur. Mesačne vynaloží matka na jeho oblečenie sumu 30,-Eur. Maloletý je zdravý, v prípade bežných ochorení vynakladá matka na lieky mesačne sumu 30,-Eur, na vitamíny 10,-Eur. Počas rozhovoru s kolíznym opatrovníkom, ktorý bol vykonaný so súhlasom maloletých detí a bez prítomnosti matky maloletá F. uviedla, že mamka je k nim dobrá, čo potvrdil aj maloletý F. ak sa však neučí, na maloletú kričí. Otec je k nim tiež dobrý, niekedy pije, niekedy nie. Stretávajú sa s ním, ráno k nim príde a večer odíde. Ak nie je opitý tak je to aj každý deň. Deti uviedli, že rodičia sa majú radi.
7. Vzhľadom na vyjadrenia rodičov a vôľu maloletých detí úrad odporúčal neodkladným opatrením dočasne zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a výživné určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí a príjmové a majetkové schopnosti na strane otca. Styk otca s maloletým deťmi navrhol úrad neupravovať.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ust. § 325 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa ust. § 328 ods.2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
15. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Podľa ust. § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovel.
21. Podľa ust. § 360 ods. 1, 2 CMP, (1) Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. (2) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
22. Podľa ust. § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
23. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
24. Podľa ust. § 366 CMP, Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
25. Podľa čl. 1 základných princípov CMP, súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.
26. Podľa čl. 4 základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
27. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal súd zo všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok, ako aj z Civilného mimosporového poriadku, ktorý predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) a v § 360 až § 367 CMP upravuje iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach. Neodkladné opatrenie je v zmysle zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené nariadiť iba vtedy, ak sa osvedčí tvrdenie, že právne vzťahy medzi účastníkmi vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
28. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, za splnenia akých podmienok môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného označenia tohto opatrenia ako neodkladného vyplýva, že podmienkou je predovšetkým nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, teda, že jeho nariadenie neznesie odklad a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavosti potreby takejto úpravy pomerov účastníkov konania. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Vyhodnotenie pomerov, či a kedy je takáto dočasná potreba úpravy daná, je ponechaná výlučne na úvahu súdu, zároveň je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia.
29. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol po tom, čo zistil, že žiadna bezprostredná ujma maloletým deťom nehrozí. Vychádzajúc z obsahu návrhu a správy kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že matka nepreukázala naliehavú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie o úprave práv a povinností k maloletým deťom ani ujmu, ktorá by maloletým nenariadením neodkladného opatrenia vznikla. Maloleté deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky, ktorá im zabezpečuje celodennú starostlivosť a reflektuje všetky ich potreby. K styku s otcom dochádza, maloleté deti majú k nemu vybudovaný vzťah. Otec súhlasí s návrhom matky v celom rozsahu. Komunikácia medzi rodičmi je dobrá, na veciach týkajúcich sa maloletých detí sa vedia dohodnúť.
30. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný ani v časti určenia výživného zo strany otca. Vychádzajúc z cit. ustanovenia zákona je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletých detí v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúceho zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je zabezpečovaná. Podstatným je preukázanie, že rodič zabezpečujúci starostlivosť o dieťa individuálne nie je schopný uspokojovať jeho potreby ani v nevyhnutnom rozsahu, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu, prípadne aj života a zdravia maloletého dieťaťa. V danom prípade, kedy matka zabezpečuje maloletým deťom osobnú aj finančnú starostlivosť a otec prispieva na výživu maloletých detí síce sporadicky a v minimálnej miere, súd nepovažoval zabezpečovanie základných potrieb maloletých detí za ohrozené. Na základe uvedeného má súd za to, že v predmetnej veci sa nejedná o ohrozenie najlepšieho záujmu maloletých detí vyžadujúce si okamžitú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania.
31. Súd však zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorú je povinný si plniť každý rodič dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť ( ust. § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine „ZoR“). Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Súd určuje len rozsah (výšku) výživného.
32. Podľa názoru súdu, všetky skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie
vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Náležité prešetrenie pomerov v rodine, zisťovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a rodiča zabezpečujúceho starostlivosť o maloleté dieťa ako aj skúmanie odôvodnených potrieb detí bude predmetom dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého súd vyhodnotí i dôvodnosť výdavkov na maloleté deti, ako aj výdavkov samotných rodičov z hľadiska ich účelnosti a nevyhnutnosti. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa však dokazovanie nevykonáva, nakoľko pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenie, vzhľadom na zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu, nie je vytvorený dostatočný priestor na vykonanie dokazovania za účelom posúdenia, či tento konkrétny návrh matky je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
33. Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodol ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
34. Súd záverom uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia nemá apriori slúžiť na dosiahnutie rozhodnutia skôr ako súd úplne ( na základe vykonania dokazovania) zistí skutočný stav veci.
35. Zároveň súd dodáva, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je konečným rozhodnutím a neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní vo veci samej. Pre úplnosť súd uvádza, že zo správy úradu, ktorý vykonal pohovor aj s otcom maloletého dieťaťa vyplýva, že otec s návrhom matky v celom rozsahu súhlasí, nemá voči nemu žiadne výhrady ani čo sa týka zverenia detí do jej osobnej starostlivosti, ani čo sa týka výšky výživného, preto má súd za to, že v konaní vo veci samej, ktoré bude nasledovať kontinuálne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, sú rodičia maloletých detí tiež oprávnení uzavrieť ohľadne predmetu tohto konania rodičovskú dohodu, ktorú súd na pojednávaní schváli, ak bude v záujme maloletých detí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.