Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-155-2022.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/155/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: DDM Invest II AG, so sídlom Grabenstrasse 25, Baar, Švajčiarsko, IČ: CH-170.3.033.701-0, zast. JÁNSKY & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra 12, pod sp. zn. EX 949/10, o vymoženie 18.114,17 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24.10.2018, č.k. 48Er/1685/2010-15
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 80,75 EUR do 15 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie dňa 09.06.2010 u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č.k. 30Rob/3/2010-29 zo dňa 03.02.2010. Dňa 14.06.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd vydal dňa 15.06.2010 poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 20.06.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku s odôvodnením, že u povinného boli vykonané lustrácie majetku, ktoré preukazujú, že je nemajetný. Po citovaní § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd konštatoval, že po preskúmaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného lustráciami v katastri nehnuteľností, lustráciou motorových vozidiel, lustráciou bankových účtov povinného a súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou. Z Katastra nehnuteľností zistil, že povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ďalšou lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel a súčinnosťou s bankami nebol zistený žiadny účet povinného. Na základe týchto skutočností, mal súd prvej inštancie za preukázané, že majetkové pomery povinného boli prešetrené dostatočne, a že dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku sú splnené. Ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo vzhľadom k týmto zisteniam nehospodárne, z ktorého dôvodu exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 80,75 EUR podľa ust. § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a §
26 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby uznesenie zmenil tak, že exekúciu nezastavuje.
Oprávnený v odvolaní uviedol, že nemá vedomosť o tom, kedy a v akých intervaloch súdny exekútor vykonával lustrácie majetku povinného, ani o tom, či podaný podnet súdneho exekútora zohľadňoval aktuálny stav majetku povinného. V priebehu exekúcie nebolo oprávnenému z exekútorského úradu doručené žiadne podanie týkajúce sa vymáhanej pohľadávky. Keďže oprávnenému nebol doručený podnet, na základe ktorého došlo k zastaveniu exekúcie, ani nemá vedomosť, k akému dátumu bola súdnym exekútorom vykonaná posledná lustrácia majetku povinného, oprávnený nevedel posúdiť, či súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z aktuálnej majetkovej situácie povinného. V prípade, že súd rozhodol o zastavení exekúcie na základe podnetu zohľadňujúceho neaktuálny stav majetku povinného, oprávnený by nemohol súhlasiť so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko od podania podnetu súdnym exekútorom až po rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie povinný objektívne mohol nadobudnúť nový majetok. Oprávnený tak žiadal, aby odvolací súd preskúmal, či súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o zastavení exekúcie vychádzal z aktuálneho podnetu súdneho exekútora. Zároveň bol názoru, že pri zastavení exekúcie bolo nevyhnutné zohľadniť aj vek povinného, ktorý stále môže do budúcna nadobudnúť majetok a existuje u neho predpoklad zlepšenia majetkových pomerov v blízkej budúcnosti.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že jeho majetkové pomery sa nezmenili a tak sa s odvolaním oprávneného nemôže stotožniť.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre tzv. nemajetnosť povinného prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen preukázané, ale aj aktuálne.
O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.
V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie exekučnému súdu dňa 20.06.2018, pričom súd prvej inštancie rozhodol o tomto podnete na základe zistených majetkových pomerov povinného napadnutým uznesením dňa 24.10.2018. Spis súdu prvej inštancie bol odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní voči citovanému uzneseniu predložený až dňa 14.12.2022, teda po viac ako štyroch rokoch od vydania napadnutého uznesenia č.k. 48Er/1685/2010-15. Ako vyplýva z pripojeného spisu súdneho exekútora EX 949/10, posledné lustrácie majetku povinného boli vykonané v roku 2018.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd z takto zistených majetkových pomerov povinného nemôže vychádzať a v danom prípade nevie preskúmať, či zistené majetkové pomery povinného sú aktuálne aj v súčasnosti, vzhľadom na uplynutie dlhšej doby od rozhodnutia súdu prvej inštancie resp. uplynutie dlhšej doby od lustrácie majetku povinného (vyplývajúcej zo spisu súdneho exekútora) do rozhodnutia odvolacieho súdu. Súd môže rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku len na základe aktuálneho zisťovania majetkových pomerov povinného. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu (viac ako štyri roky), počas ktorej doby mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, nebolo preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Z dôvodu, že od vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie resp. od poslednej lustrácie majetku povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynula dlhšia doba, počas ktorej mohlo dôjsť k zmene majetkových pomerov povinného, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery povinného, zhodnotiť listinné dôkazy a najmä doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného konania, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví, bude možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).