Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-176-2014.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/176/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. W. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky D. Š., nar.X.X.XXXX , bytom U. F. R. č. XX a otca R. Š., nar.XX.X.XXXX, bytom T. č. XX, o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca R. Š. na zníženie výživného z a m i e t a
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Otec podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti dňa 25.6.2014, ktorý odôvodnil tým, že dňa 6.6.2014 zomrel jeho otec D. Š., s ktorým žil v spoločnej domácnosti a prispieval mu na náklady v domácnosti spojených s bývaním sumou 100 € mesačne. On v súčasnej dobe má náklady vyššie o 100 € a platí mesačne za plyn 140 €, elektrinu a RTVS spolu 50 €, spláca pôžičku a poistku 100 €, platí mesačne výživné 150 €, náklady na cestu do práce má 40-50 €, raz ročne platí poistku na dom 30 €, dane 30 €, náklady za odvoz odpadu 10 €. Má zdravotné problémy, pričom od 3.10.2013 až do podania návrhu bol práceneschopný, v dôsledku čoho poberal iba nemocenské dávky 400 €, iný príjem nemal. V dôsledku toho navrhol znížiť vyživovaciu povinnosť na mal. Zuzanu zo sumy 70 € na sumu 50 € mesačne, s účinnosťou od 1.7.2014.
Na pojednávaní dňa 9.9..2014 uviedol, že aktuálne pracuje u zamestnávateľa Stile Mont s.r.o., s priemerným mesačným zárobkom 500 €. On bol práceneschopný v dôsledku operácie kolena a aj hospitalizovaný a to od 21.1.2014 do 23.1.2014.
Matka s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Uviedla, že mal. W. je v treťom ročníku na strednej škole. Ona v priebehu roku 2013-2014 bola 5 mesiacov práceneschopná a tiež nežiadala zvýšenie výživného. Ona pracuje u zamestnávateľa Decodom, pričom mzda jej kolíše okolo 530 €, aj s daňovým bonusom na tri deti, a pokiaľ bola práceneschopná bola jej vyplácaná čiastka cca 270 € sociálnou poisťovňou. Ona býva na adrese U. F. R. v rodinnom dome, kde platí plyn 140 € mesačne, internet 16,60 € mesačne, takisto spláca pôžičku v sume 90 € mesačne H. T.. Ona žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou, tá platí elektriku a televízor. Nehnuteľnosť, v ktorej býva má v spoluvlastníctve so svojou matkou. Čo sa týka pôžičky ide o spotrebnú pôžičku, za účelom prerobenia dcérinej izby, ktorú bude splácať ešte tri roky, má náklady na telefón dcéry 12 € mesačne a takisto aj na jej telefón. Ďalej cestovné vo výške 40-50 € mesačne.
.
Kolízny opatrovník doporučil návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany spis. z. 9P/561/2009 zo dňa 13.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre spis. z. 8CoP/31/2010 zo dňa 22.7.2010, ktorým rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. W. zo sumy 33,19 € na sumu 70 € mesačne, s účinnosťou od 1.12.2009, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2010.
V čase poslednej úpravy výživného otec pracoval s priemerným mesačným zárobkom 511,33 €, žil v spoločnej domácnosti so svojím otcom D. Š., ktorý bol poberateľom starobného dôchodku v sume 359,50 €, otec splácal spotrebný úver mesačne 80 €, pričom všetky poplatky týkajúce sa rodinného domu, okrem elektriky, ktorú platil otec v sume 41 €, platil on.
Otec aktuálne pracuje u zamestnávateľa Stile Mont s.r.o. Topoľčany ako zvárač zámočník, v práci je hodnotený kladne. Od 3.10.2013 do 30.6.2014 bol práceneschopný, pričom v mesiaci júl 2014 dosiahol čistú mzdu 580,71 €. Otcovi v mesiacoch október 2013 - júl 2014 bola vyplatená úhrne nemocenská dávka v sume 3440,20 €, čo je v priemere mesačne 382,24 €. Platí mesačne plyn 140 € mesačne, elektriku v sume 50 € mesačne.
Úmrtný list na č.l. 36 preukázal, že dňa X.X.XXXX zomrel D. Š., ktorý bol poberateľom starobného dôchodku.
Matka v čase poslednej úpravy výživného pracovala u zamestnávateľa EMNY s.r.o. Blesovce, s priemerným mesačným zárobkom 286,05 €, žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou L. G., ktorá mala príjem 457,46 €. Obývali 4- izbový rodinný dom a matka platila vodu a plyn mesačne 140 €. Okrem mal. T. a W. mala vyživovaciu povinnosť k H. Z., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorého otec prispieva 25 €.
Matka aktuálne pracuje vo zamestnávateľa Decodom, s.r.o. Topoľčany s priemerným mesačným zárobkom 504,33 €, pričom v mesiacoch október 2013 - február 2014 poberala od sociálnej poisťovne nemocenské dávky v priemere v sume 268,86 €, poberá náhradné výživné na dieťa H. Z., vo výške 70 € mesačne a prídavky na dieťa v sume 70,56 € mesačne. Má spotrebný úver z H. T. vo výške 2000 €, ktorý mesačne spláca v sume 62,28 €. Ďalší úver z H. T. v sume 1000 €, ktorý spláca mesačne v sume 30,62 €.
Mal. v čase posledného určenia výživného mala 13 rokov a navštevovala 7.r. ZŠ K..
Mal. aktuálne je žiačkou 3.D triedy štúdijného odboru pracovník marketingu na J. Z. a služieb Q.. R. v Q., kde má úhrnné náklady za 4 roky školskej dochádzky vrátane cestovného 1756 €.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotno-právnou podmienkou roho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca R. Š. na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Ako jedinú skutočnosť, ktorá predstavuje zmenu pomerov, otec uviedol, že mu zomrel otec, s ktorým zdieľal spoločnú domácnosť, a ktorý mu prispieval na náklady domácnosti v sume 100 eur mesačne. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom bol otec v rovnakej sociálnej a bytovej situácii, pričom vtedy mu otec prispieval v rámci domácnosti iba na elektrickú energiu, ostatné náklady znášal on. Medzi jeho otcom a navrhovateľom však vzhľadom na ich príjmy nebola žiadna finančná odkázanosť, vzhľadom na výšku príjmu, naopak, bolo pre navrhovateľa finančne menej náročnejšie hradiť náklady domácnosti, ktoré však neboli v takej výške, aby aktuálne mohol súd túto situáciu vyhodnotiť ako zmenu pomerov závažnú na strane otca. Naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k najzávažnejšej zmene pomerov došlo práve na strane mal. W., ktorá ako bolo preukázané listinnými dôkazmi nastúpila strednú školu a teda vyšší stupeň školskej dochádzky, s čím sú prirodzene spojené vyššie náklady na výživu mal. dieťaťa, čo aj matka preukázala písomným dokladom na čl. 24, kde sa konštatuje, že náklady v súvislosti so štúdiom za štyri roky sú vo výške 1756 eur, čo je 439 eur ročne a mesačne suma 43,90 eur a je teda zrejmé, že náklady matky na starostlivosť o maloletú podstatne vzrástli. Súd zároveň konštatuje že na strane matky aj otca došlo k nárastu mzdy, oproti obdobiu, kedy bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť. Súd však poukazuje zároveň na
skutočnosť, že tak ako otec, ktorý bol práceneschopný od 03.10.2013 do 30.06.2014, ako aj matka bola práceneschopná od mesiaca október 2013 do februára 2014 a v tomto období poberali iba nemocenské dávky vyplácané sociálnou poisťovňou. Súd skúmal na strane otca aj zásadu potencionality, t.j. keďže otec je už od 01.07.2014 práce schopný a za mesiac júl dosiahol aj riadnu mzdu, je zrejmé, že v jeho možnostiach a schopnostiach je opätovne dosahovať taký príjem, aby si riadne mohol platiť stanovené výživné. Na strane matky súd zároveň zistil proti poslednému obdobiu zvýšené finančné zaťaženie vo forme dvoch pôžičiek, čo preukázala aj listinnými dôkazmi na čl. 26-27.
Vzhľadom k tomu, že súd nezistil zmenu pomerov tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.