Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/56/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. XX/X, E. F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 11625/2010, o vymoženie 500 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -74 zo dňa 28.03.2022, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), (ďalej len „“), , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), , a , , a , a (ďalej len „“).

Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky oprávnenej čiastočne zamietol a uznesením zo dňa 09.05.2012 v danej časti exekučné konanie zastavil. Vo zvyšnej časti udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávnenej. Uznesenie zo dňa 09.05.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2012.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd prvej inštancie opätovne preskúmal návrh oprávnenej, ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Pri skúmaní exekučného titulu a pripojenej zmluvy o úvere súd vychádzal z toho, že účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle je potrebné na účely vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Preskúmaním priložených listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere č. 2430368, na základe ktorej oprávnená ako dodávateľ poskytla povinnej ako dlžníkovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie ust. a nasl. . Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnená pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvorila s povinnou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. V zmluve o úvere obsiahnutá klauzula o aplikácii (ďalej len „“) podľa ust. alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení , medzi ktoré patria aj ust. a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity .

Za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda absolútne neplatnú súd prvej inštancie vyhodnotil ustanovenie bodu 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie (budú riešené – pozn. odvolacieho súdu): a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/ B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo jej zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa názoru súdu prvej inštancie sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (, , , ). Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami a nasl. a s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský

rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného konania podľa ust. Exekučného poriadku v spojitosti s ust. a .

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená z dôvodov podľa a .

Oprávnená poukázala na skutočnosť, že dňa 27.05.200 (zrejme malo byť uvedené „dňa 27.05.2009“ – pozn. odvolacieho súdu) uzavrela s povinnou zmluvu o úvere č. 2430368, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 500 eur. Zmluva bola uzavretá podľa a nasl. . V zmysle má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná. v uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie.

Oprávnená uzavrela s povinnou zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.

Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podľa oprávnenej rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach. Navyše časová verzia účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nijakým spôsobom neobmedzovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávnenou a povinnou, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávnenou riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Oprávnená zároveň podotkla, že podľa podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

Oprávnená v odvolaní poukázala na viaceré rozhodnutia českých súdov týkajúce sa prípustnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. zo dňa 02.03.2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 30.10.2009, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. zo dňa 01.03.2011).

Záverom odvolania oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala priznať trovy odvolacieho konania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z obsahu predloženého spisu bolo zistené, že povinná A. B. dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, zomrela, o ktorej skutočnosti vedel už aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní, keď dátum jej úmrtia uviedol v záhlaví napadnutého uznesenia. Dedičské konanie po povinnej prebiehalo na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , pričom uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, vydaného dňa 26.07.2018 prostredníctvom poverenej notárky JUDr. Tímei Hájos č. k. – 86, bola o. i. schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej nadobudla dedičstvo v celosti dcéra poručiteľky G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, E. F.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.07.2018 a bolo obsahom súdneho spisu pred vydaním napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie súdom prvej inštancie.

Podľa , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Podľa veta prvá , smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa , ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 01.07.2016.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Podľa , ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

Jedným z nevyhnutných predpokladov začatia a vedenia exekučného konania je procesná subjektivita účastníkov konania. K zániku procesnej subjektivite môže dôjsť v ktorejkoľvek fáze konania, pokiaľ však účastníkovi zanikla procesná subjektivita v priebehu konania, súd postupuje podľa alebo .

V danom prípade povinná zomrela v priebehu exekučného konania, a to pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie nerozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou povinnej, ale exekúciu zastavil, pričom v záhlaví odvolaním napadnutého uznesenia okrem označenia povinnej uviedol aj označenie jej právnej nástupkyne (dedičky), ktorej napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie aj doručoval. Takýto postup súdu prvej inštancie, ktorým reagoval na skutočnosť, že povinná v priebehu exekučného konania zomrela, nemožno v žiadnom prípade považovať za správny. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle rozhodnúť najprv o pokračovaní v konaní s dedičkou povinnej, a to s poukazom na obsah uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. – 86, . A až následne po tom, ako by uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičkou povinnej nadobudlo právoplatnosť, mohol súd prvej inštancie rozhodnúť o zastavení exekúcie.

Nakoľko súd prvej inštancie exekúciu zastavil bez toho, aby rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou povinnej, odvolaciemu súdu nezostalo iné, ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa a podľa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní rozhodnúť o pokračovaní v konaní s dedičkou povinnej podľa a až následne vo veci opätovne rozhodnúť.

Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).