Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-344-2013.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/344/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľky R. B., O.. XX. X. XXXX, V. XXX XX V., Y., R. XE, zastúpená JUDr. Štefan Halinár, Moldavská 4, 071 01 Michalovce proti odporcovi U. B., nar. XX. X. XXXX, V. XXX XX B., U. XX/X, zastúpený advokátom JUDr. František Svatuška, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 9. 2013 sa domáhala na odporcovi určenia manželského výživného vo výške 27,13 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Podaný návrh odôvodnila tým, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti a že na tunajšom súde prebieha konanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania. V tomto čase navrhovateľka je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom. Odporca navrhovateľke neposkytuje finančné prostriedky na jej výživu, z tohto dôvodu žiadala vyhovieť podanému návrhu.
Odporca s podaným návrhom navrhovateľky nesúhlasil, navrhol, aby súd návrh navrhovateľky zamietol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ako aj výsledkami konania vo veci tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/ XXXX.
Výsluchom navrhovateľky bolo preukázané, že navrhovateľka v období podania návrhu nežila v spoločnej domácnosti s odporcom a v čase výsluchu v predmetnom konaní dňa 14. 2. 2014 už účastníci konania boli rozvedení, pričom rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť v dôsledku odvolacieho konania vedeného účastníkmi. Od 20. 8. 2013 navrhovateľka mala uzatvorenú dohodu ako čašníčka v reštaurácii PROBE Stanislav Veľas, Kamenica nad Cirochou, z ktorej nevedela súdu preukázať výšku príjmu. Predmetnú dohodu o vykonaní práce uzatvorila navrhovateľka dňa 30. 12. 2013, ale počet odpracovaných hodín je limitovaný počtom hodín 350 v r. 2014. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá dcéra O. vo veku 3 rokov, ktorá navštevuje Základnú školu s materskou školou v M. nad N., kde náklady školného činia cca 15,68 eur za mesiac január 2014, za mesiac február 2014 13,44 eur. Ďalšie náklady navrhovateľky spočívajú v platbe energií, ktoré preukázala navrhovateľka na meno starej matky U. T., M. nad N. č. p. XXX, pričom tento rodinný dom patrí matke navrhovateľky D. Ž., v ktorom navrhovateľka býva. Náklady bývania v tomto rodinnom dome preukázala platobným dokladom
SIPO (elektrina 63,80 eur, voda 22,87 eur, plyn 126,-- eur). Na dôvodnosť svojho návrhu navrhovateľka preukázala aj doklady o výške príjmu z dohody o vykonaní práce za obdobie 8/2013 až 12/2013. Ďalším príjmom navrhovateľky je výživné pre maloletú dcéru O. vo výške 80,-- eur mesačne, ktoré odporca plní.
V priebehu ďalšieho konania mal súd za preukázané, že k mesiacu september 2014 navrhovateľka sa presťahovala, zmenila adresu trvalého bydliska, toho času jej pobyt je v V. Y., R. XE, pričom podľa oznámenia zástupcu navrhovateľky odo dňa 7. 8. 2014 navrhovateľka uzatvorila pracovnú zmluvu so spoločnosťou ETHELREDA, s. r. o., Horná 16, Banská Bystrica, pričom miesto výkonu práce je v Bratislave.
Zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 24. 9. 2014 upresnil podaný návrh navrhovateľky a uviedol, že navrhovateľka sa domáha určenia výživného za čas od podania návrhu, t. j. od 23. 9. 2013 do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov konania.
Odporca s podaným návrhom navrhovateľky po celý čas konania nesúhlasil. Poukázal na to, že podaný návrh nie je právne špecifikovaný, je iba stroho odôvodnený, z návrhu nevyplývajú skutočnosti, za ktoré obdobie navrhovateľka tento svoj návrh o manželské výživné uplatnila. Poukázal na to, že v čase podania návrhu navrhovateľka bola zamestnaná na dohodu, že nemala žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by jej bránili zamestnať sa a hľadať si prácu. Pokiaľ navrhovateľka v zastúpení zástupcom zotrvala aj po presťahovaní sa z miesta trvalého bydliska do Bratislavy, zamestnaní sa na uplatnenej výške výživného, namietal navrhovateľkou uplatnenú výšku výživného. Pokiaľ zástupca navrhovateľky poukázal na to, že navrhovateľka uplatnila podaný návrh v súlade so Zákonom o rodine a inak nezdôvodnil uplatnenú výšku výživného, pričom tento návrh neuplatnila navrhovateľka z dôvodu uplatnenej žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, naďalej žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom dňa 27. 9. 2008. Z manželstva účastníkov sa narodila maloleté Nela dňa 3. 9. 2010. Dňa 1. 8. 2012 podala navrhovateľka návrh na tunajší súd o rozvod manželstva účastníkov konania. V čase podania návrhu navrhovateľka bola v pracovnom pomere v reštaurácii PROBE Stanislav Veľas, Kamenica nad Cirochou, na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 20. 8. 2013. Dňa 30. 12. 2013 bola uzatvorená ďalšia dohoda o vykonaní práce na čas od 2. 1. 2014 do 31. 12. 2014. V tomto období navrhovateľka bývala v rodinnom dome v M. nad N., B. XXX/ XX, vlastníkom ktorého je matka navrhovateľky D. Ž.. Z dokladu SIPO bolo preukázané, že náklady na elektrinu mesačne v dome, v ktorom navrhovateľka býva, pričom tento dom patrí jej matke D. Ž. činia 63,80 eur, voda 22,87 eur a zálohovitá platba plynu 126,-- eur mesačne. Príjem navrhovateľky z dohody o vykonaní práce za čas od 8/2013 do 12/2013 činil nasledovne: v mesiaci 8/2013 čistá mzda 173,20 eur, za mesiac 9/2013 119,51 eur, za mesiac 10/2013 117,69 eur, za mesiac 11/2013 117,69 eur, za mesiac 12/2013 50,46 eur. Mesačný poplatok školného v materskej škole v M. O. N., ktorú navštevuje maloletá O. bol preukázaný v mesiaci január 2014 vo výške 15,68 eur a február 2014 vo výške 13,44 eur. Navrhovateľka preukázala aj ďalšie mesiace školného maloletej O. 9/2013 vo výške 23,50 eur, 10/2013 vo výške 19,04 eur, 11/2013 vo výške 17,92 eur a 12/2013 vo výške 11,20 eur.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky B. č. 11268/2013-HE zo dňa 10. 10. 2013 bolo preukázané, že navrhovateľke bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,1819 eur od 11. 9. 2013 na obdobie šiestich mesiacov. Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. č. HE1/OSAP/ZAM/2013/22599 zo dňa 13. 9. 2013 navrhovateľka preukázala, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v B. zaradil navrhovateľku počnúc dňom 11. 9. 2013 do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby v prípade odporcu za r. 2012 bolo preukázané, že odporca mal nulové daňové priznanie.
Rozsudkom Okresného súdu v B. sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu manželstva účastníkov konania dňa 11. 12. 2013, bolo preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 27. 9. 2008 bolo rozvedené dňa 18. 10. 2013.
V priebehu konania právny zástupca odporcu vzniesol aj námietku voči zastupovaniu zástupcom navrhovateľky s poukazom na ust. § 27 ods. 2 O. s. p., pričom zároveň poukázal na to, že zástupca navrhovateľky nie je zapísaný v stavovskej advokátskej organizácii a že zastupuje vo viacerých občiansko-právnych konaniach navrhovateľku.
Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
(2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V predmetnej právnej veci navrhovateľka uplatnila voči odporcovi po spresnení zástupcom v priebehu konania návrh na určenie manželského výživného vo výške 27,13 eur s účinnosťou od podania návrhu, t. j. od 23. 9. 2013 do právoplatnosti konania o rozvode manželstva, t. j. do 11. 12. 2013. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že s odporcom nebýva v spoločnej domácnosti, v čase podania návrhu už účastníci konania viedli rozvodové konanie, pričom navrhovateľka v tomto období bola vedená s účinnosťou od 11. 9. 2013 v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dňom 10. 10. 2013 bola navrhovateľke priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu vo výške 11,1819 eur od 11. 9. 2013 na obdobie 6 mesiacov. Navrhovateľka v čase podania predmetného návrhu bola v pracovnom pomere na základe dohody o vykonaní práce v reštaurácii PROBE Stanislav Veľas so sídlom v Kamenici nad Cirochou, Humenská 281/14. V čase konania a rozhodovania vo veci bolo zástupcom navrhovateľky preukázané, že navrhovateľka zmenila miesto trvalého bydliska, presťahovala
sa do Bratislavy a dňa 7. 8. 2014 uzatvorila predbežnú pracovnú zmluvu so spoločnosťou ETHELREDA, s. r. o., Horná 16, Banská Bystrica, pričom výkon práce je v Bratislave. Napriek týmto skutočnostiam navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a na uplatnenej výške mesačného výživného vo výške 27,13 eur. Navrhovateľka ani na námietky odporcu v konaní cestou zástupcu nepreukázala dôvodnosť uplatnenej výšky manželského výživného za obdobie od 23. 9. 2013 do 11. 12. 2013. Ďalej preukázala, že bývala v rodinnom dome patriacom jej matke D. Ž. č. pop. 281 obci M. O. N., kde dokladom SIPO preukázala mesačnú zálohovitú platbu plynu vo výške 126,-- eur a ďalším dokladom SIPO na meno starej matky U. T. prislúchajúceho k tej istej nehnuteľnosti preukázala zálohovité platby elektriny vo výške 63,80 eur mesačne a vody zálohovitú platbu vo výške 22,87 eur. Žiadnym spôsobom neosvedčila, že tieto zálohovité platby energií spojených s bývaním v predmetnom byte uhrádza samotná navrhovateľka, naviac keď doklady SIPO nie sú na meno navrhovateľky, ale jej matky a starej matky. V čase podania návrhu navrhovateľka mala aj príjem z pracovného pomeru na základe dohody o vykonaní práce za čas mesiacov 8/2013 - 12/2013 v priemere vo výške 115,71 eur. Náklady na školné návštevou maloletej dcéry účastníkov O. v predškolskom zariadení v M. O. N. boli preukázané vo výške od 11,20 eur po 23,58 eur podľa počtu dní v mesiaci v predškolskom zariadení. Navrhovateľka v období od 11. 9. 2013 bola aj poberateľkou dávky v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,1819 eur.
Z výsledkov konania a dokazovania vo veci sp. zn. XXP/XXX/XXXX tunajšieho súdu boli preukázané príjmové pomery odporcu podľa daňového priznania. Za r. 2012 príjmy vo výške 4.198,-- eur a výdavky vo výške 2.230,59 eur, pričom základ dane ako živnostník mal vo výške 1.967,41 eur. V konaní bola preukázaná vyživovacia povinnosť odporcu voči maloletej dcére O. vo výške 80,-- eur, ktorá je zo strany odporcu plnená.
Takto vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila súdu predloženými listinnými dôkazmi podrobne uvedenými v odôvodnení tohto rozsudku, že je dôvod na určenie manželského výživného zo strany odporcu navrhovateľke. Žiadnym spôsobom navrhovateľka nepreukázala výšku uplatneného nároku, naviac ak vykonaným dokazovaním a listinnými dôkazmi, ktoré predložila samotná navrhovateľka bolo osvedčené, že aj v čase podania návrhu navrhovateľka vykonávala prácu na základe dohody o vykonaní práce, z ktorej mala príjem a zároveň jej bola priznaná dávka v nezamestnanosti. K listinným dôkazom, ktorými osvedčila náklady na bývanie v rodinnom dome patriacom jej matke D. Ž. nijakým spôsobom neosvedčila, že platby uvedené v dokladoch SIPO uhrádza z vlastných finančných prostriedkov samotná navrhovateľka.
Vychádzajúc z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Z daňového priznania odporcu bolo preukázané, že príjem odporcu je nulový v porovnaní s príjmami navrhovateľky za uplatnené obdobie manželského výživného. Súd dospel k záveru, naviac ak navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila uplatnený rozsah vyživovacej povinnosti, že takýto návrh bez preukázania ďalších skutočností nie je dôvodný.
Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzatvorením manželstva a končí jeho zánikom (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov). Trvá teda zásadne počas celého manželstva a to bez ohľadu na to, či spolu manželia žijú alebo nie. Manželské výživné je postavené na zásade rovnakej životnej úrovne manželov, t. j. na zásade solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia, napr. v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti a pod.. V zmysle uvedeného teda platí, že pri manželskom výživnom nemusí byť splnená podmienka odkázanosti na výživu druhého manžela, ako je to napr. pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Uplatňovanie manželského výživného je preto možné aj v prípade, ak sú obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, avšak v dôsledku oddeleného hospodárenia vzniká disproporcia v celkovej životnej úrovni. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádzal z ust. § 75 Zákona o rodine. Takýmto postupom potom v danej veci zistil osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania, odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda zisťoval, aké sú životné úrovne oboch účastníkov konania, pretože pri určovaní danej vyživovacej povinnosti je rozhodujúca rovnaká životná úroveň manželov a nie odkázanosť na výživu jedného z manželov. Súd preto vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade
bolo preukázané, že navrhovateľka, ktorá uplatnila podaný návrh nepreukázala, že jej životná úroveň je nižšia ako životná úroveň odporcu. Naviac ak v konaní bolo preukázané, že príjem odporcu zo živnosti je nulový a navrhovateľka na druhej strane má príjem stanovený rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v B. do času uzavretia dohody o vykonaní práce a v tomto období uzavretím pracovnej zmluvy v novom mieste trvalého bydliska. V konaní bolo nesporne preukázané, že príjem navrhovateľky je aj z plnenia vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletej dcére účastníkov O.. Aktuálny príjem z pracovného pomeru, ktorý uzavrela navrhovateľka pracovnou zmluvou zo dňa 7. 8. 2014 so spoločnosťou ETHELREDA, s. r. o.. V priebehu konania preukázala pracovnou zmluvou s touto spoločnosťou zo dňa 7. 8. 2014, že mesačný príjem z tohto pracovného pomeru na pozícii predavačky na dobu neurčitú činí 176,-- eur. Z tohto dôvodu súd podanému návrhu navrhovateľky nevyhovel, považoval ho za nedôvodný a preto podaný návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 150 ods. 1 O. s. p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval osobnú situáciu obidvoch účastníkov konania, ktorí v tomto štádiu konania sú už rozvedení, navrhovateľka zmenila trvalé bydlisko, pričom odporca nedosahuje príjem zo živnosti. Súd zároveň prihliadal aj na okolnosti, za ktorých navrhovateľka uplatnila tento návrh, keď v čase podania návrhu už účastníci neviedli spoločnú domácnosť a takýto nárok navrhovateľka mohla uplatniť v prípade ak v čase podania návrhu životná úroveň účastníkov konania nebola rovnaká.
Súd poznamenáva, že pokiaľ v priebehu konania bola odporcom vznesená námietka v súlade s ust. § 27 ods. 1 O. s. p., pokiaľ sa domáhal nepripustenia zastupovania zástupcom navrhovateľky JUDr. Štefanom Halinárom na pojednávaní konania dňa 24. 9. 2014 konštatoval, že o tomto rozhodne samostatným písomným uznesením, k tomu uvádza: súd nepristúpil z dôvodu písomného oznámenia právneho zástupcu odporcu zo dňa 26. 9. 2014, kedy námietku neprípustnosti konania zástupcom navrhovateľky JUDr. Štefanom Halinárom vzal v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd na túto jeho námietku neprihliadal, preto už o tejto námietke nerozhodoval písomným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).