Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16Co-4-2023.pdf
PDF · 100.16 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. - L. C., zastúpenému: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o zaplatenie 879,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 61C/33/2017-252, zo dňa 13.4.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 879,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 140,20 eura od 30.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 212,35 eura od 27.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 197,49 eura od 26.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 163,16 eura od 26.3.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 166,40 eura od 28.4.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 14.8.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 879,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 140,20 eura od 30.12.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 212,35 eura od 27.1.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 197,49 eura od 26.2.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 163,16 eura od 26.3.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 166,40 eura od 28.4.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za podmienok stanovených zmluvou o poskytovaní verejných služieb, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalobca si v žalobe voči žalovanému neuplatnil poplatky za upomienky, poplatky za obmedzenie a odpojenie poskytovaných služieb. Právny predchodca žalobcu riadne a včas poskytol a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby žalovanému, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 29.12.2014, ktorej dlžná suma ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 140,20 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 26.1.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 212,35 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 25.3.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 163,16 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 25.2.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 197,49 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 27.4.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 166,40 eura. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 5.8.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 879,60 eura s príslušenstvom postúpená na žalobcu.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zo dňa 14.8.2012 a 25.10.2014, v znení ich dodatkov vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 29.12.2014, ktorej fakturovaná suma predstavovala celkom 140,20 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.1.2015, ktorej fakturovaná suma predstavovala celkom 217,34 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.3.2015, ktorej fakturovaná suma predstavovala celkom 168,15 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.2.2015, ktorej fakturovaná suma predstavovala celkom 217,29 eura; faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 27.4.2015, ktorej fakturovaná suma predstavovala celkom 186,20 eura; ktorými boli žalovanému fakturované mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb. Súčasťou jednotlivých faktúr je aj podrobný prehľad poplatkov a prevádzky a tiež písomná upomienka na zaplatenie dlžnej sumy z predchádzajúceho fakturovaného obdobia. Žalobca si v konaní neuplatnil fakturované sumy v celkovej sume, ale až po odpočítaní poplatkov za upomienky oneskorenej platby (á 4,99 eura) a iné poplatky za prerušenie a obmedzenie služby v dôsledku neplatenia (16,50 eura). Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 140,20 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 217,34 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 217,29 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 168,15 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 186,20 eura a č. XXXXXXXXXX v sume 1.434,33 eura.
4. V konaní bolo nesporné uzatvorenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatkov medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., avšak sporným bol nárok žalobcu vzhľadom na námietku žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore a tiež vzhľadom na to tvrdenie žalovanému, že mu boli odcudzené mobilné telefóny spolu so SIM kartami.
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko preukázal, že Slovak Telekom, a.s. (podnik) písomnými upomienkami opakovane vyzval žalovaného na splnenie jeho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako podniku, pričom žalovaný ako účastník bol aj napriek uvedeným písomným upomienkam podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku. Posledná zo žalobou uplatnených faktúr bola splatná dňa 28.4.2015 a k postúpeniu pohľadávky podnik pristúpil až na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016, teda viac ako rok po splatnosti. Súhlas žalovaného s postúpením nie je zákonnou podmienkou postúpenia pohľadávky. Toto právo by podnik nemohol uplatniť iba vtedy, ak by účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. V konaní však bolo nesporným, že žalovaný svoj záväzok voči podniku neuhradil. Žalobca v konaní preukázal aj postúpenie peňažnej pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Za preukázaním uvedenej skutočnosti žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, ktoré súd prvej inštancie nariadil a na pojednávaní vykonal dokazovanie vrátane zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016 s jej špecifikáciou (§ 204 C. s. p.). V zmysle § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že podnik (Slovak Telekom, a.s.) platne postúpil svoju pohľadávku aj s príslušenstvom a všetkými právami s tým spojenými na žalobcu na základe písomnej zmluvy zo dňa 5.8.2016, pričom súhlas od žalovaného ako dlžníka na taký úkon potrebný nebol. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal, že by postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému (dlžníkovi) súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že zákonnou sankciou za absenciu takého oznámenia je, že do okamihu takého oznámenia alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, dlžník je oprávnený sa zbaviť záväzku plnením postupcovi (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda v danom prípade spoločnosti Slovak Telekom, a.s., avšak v konaní bolo nesporné to, že žalovaný neplnil svoj záväzok ani voči postupcovi (spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) a ani voči postupníkovi (žalobcovi).
6. Na uvedenom základe za použitia § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12, ods. 13, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2001 Z. z., § 52 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2, § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, t. j. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť okrem istiny v sume 879,60 eura aj zákonný úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, keďže odplatu za poskytnuté služby bol žalovaný povinný zaplatiť na základe faktúr a ich nezaplatením sa dostal do omeškania; žalobca má v takom prípade právo požadovať od žalovaného popri peňažnom plnení aj úroky z omeškania (vo výške úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,05 %). Pre úplnosť v súvislosti s námietkou žalovaného, že mu mali byť SIM karty ako aj telefóny odcudzené, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný bol ako účastník zmluvy najmä povinný používať verejnú službu v súlade so zákonom č. 351/2011 Z. z. a v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb (§ 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z.). Pokiaľ mu v tom bránili akékoľvek okolnosti je celkom logicky nepochopiteľné, že predmetnú situáciu neriešil vo vzťahu k spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a neoznámil stratu prípadne odcudzenie tak, aby bolo možné po náležitom a včasnom upozornení poskytovanie služieb prerušiť alebo odpojiť a zabrániť tak prípadnému zneužitiu.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že žalobca riadne a platne nepreukázal údajné postúpenie pohľadávky predstavujúcej predmet konania; k žalobe nepriložil Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., resp. nebola mu spolu so žalobou doručená, ba ani Slovak Telekom a. s. ako poskytovateľ služieb mu neoznámil postúpenie predmetnej pohľadávky, a preto nemá riadne preukázanú povinnosť plniť údajnému právnemu nástupcovi, t. j. žalobcovi, v súvislostí s čím v celom rozsahu opätovne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Mobilné telefóny so SIM kartami mu boli v roku 2014 odcudzené E. E. (L.. XXXX), ktorý ich ďalej užíval a vytváral mu tak u Slovak Telekom, a. s. nadpriemerne vysoký dlh, ktorý vyvrcholil až obmedzením a odpojením poskytovaných služieb v roku 2015. Žalovaný bol osobou E. oklamaný a okradnutý aj v mnohých ďalších smeroch, čo preukazuje podané trestné oznámenie na jeho osobu, ktoré bolo súdu prvej inštancie predložené spolu so zápisnicou o trestnom oznámení. V konaní sa preukázalo, že trestné oznámenie podal žalovaný voči osobe E. z dôvodu odcudzenia finančných prostriedkov a hmotných vecí tvoriacich väčšiu časť vtedajšieho majetku žalovaného (medzi inými i predmetných mobilných telefónov so SIM kartami). Nie je možné, aby ako spotrebiteľ mal platiť za služby, ktoré nevyužíval. Nakoľko konaním tejto osoby skončil na ubytovni a bez svojich osobných potrieb, majetku, finančných prostriedkov a podobne, aktívne podniká kroky na príslušných orgánoch, aby mu boli odcudzené veci navrátené. Upozornil tiež skutočnosť, že jeho konanie nie je tendenčné, nakoľko snahu o vrátenie odcudzeného majetku u príslušných orgánov činných v trestnom konaní započal dávno pred podaním žaloby, t. j. už v roku 2016. V konaní bolo vydané právoplatné uznesenie č. k. 61C/33/2017-211, zo dňa 5.2.2021, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej a má vadu podľa § 365 ods. 1 C. s. p. a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; ak by súd prvej inštancie prerušil konanie a vyčkal by na výsledok trestného konania, mohlo sa dokázať, že služby naozaj nevyužíval žalovaný.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s odvolaním žalovaného, považoval ho za účelové, neopodstatnené a bez opory v zákone. Súd prvej inštancie sa totiž dostatočne vysporiadal s právnou a skutkovou stránkou veci, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. K vyjadreniu pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016, Oznámenie o postúpení pohľadávky a špecifikáciu pohľadávky.
10. Žalovaný v odvolacej replike považoval za procesne neprípustné predkladanie dôkazov v odvolacom konaní, pričom aj naďalej tvrdil, že žalobca nielen, že nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, ale ani skutočnosť, že pohľadávka žalovaného bola postúpení predmetnou zmluvou, nakoľko k nej nepripojil prílohy č. 1 a 2 (v zmysle čl. II Zmluvy), ktorými mali byť špecifikované postupované pohľadávky.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 31.1.2023 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
12. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody; pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov.
13. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. S námietkami a argumentami žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na opakovanú námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal postúpenie pohľadávky predstavujúcej predmet konania; odvolací súd uvádza, že aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní postúpenej pohľadávky svedčí postupníkovi od účinnosti cesie, resp. od postúpenia pohľadávky. Pokiaľ si postupník uplatní nárok žalobou, je v záujme procesného úspechu povinný ho preukázať. Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky; tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi, a to buď doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods. 1 C. s. p.) a pokiaľ postupník svoj nárok v konaní nepreukáže, jeho návrhu nemožno vyhovieť.
15. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211 C. s. p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie
ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 C. s. p.
16. Pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 13.4.2022, na ktorom v súlade s § 204 C. s. p. vykonal dokazovanie vrátane Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016 so špecifikáciou pohľadávky žalovaného, z ktorej zistil, že Slovak Telekom, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 140,20 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 217,34 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 217,29 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 168,15 eura, č. XXXXXXXXXX v sume 186,20 eura a č. XXXXXXXXXX v sume 1.434,33 eura; neobstojí odvolacia námietka žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, nakoľko predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.8.2016 (č. l. 6 až 13 spisu) spolu so špecifikáciou pohľadávky (č. l. 14), žalobca ako postupník preukázal postúpenie pohľadávky voči žalovanému v zmysle § 526 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s jej špecifikáciou v zmysle Článku I. ods. 1 písm. b) Zmluvy, t. j. (i) s uvedením mena a priezviska dlžníka, (ii) rodného čísla dlžníka, (iii) bydliska dlžníka, (iv) referenčného čísla dlžníka, (v) variabilného symbolu faktúry, ktorou bola postupovaná pohľadáva vyúčtovaná voči dlžníkovi, (vi) sumy postupovanej pohľadávky k rozhodujúcemu dňu, a (vii) dátumu splatnosti postupovanej pohľadávky; totiž nezameniteľne preukazuje pohľadávku, ktorá bola na žalobcu postúpená. Právne irelevantnou bola tiež opakovaná námietka žalovaného, že dlh vo výške postúpenej pohľadávky nespôsobil, nakoľko mu mobilný telefón bol odcudzený, keďže to nič nemení na jeho zmluvnom záväzku voči dodávateľovi platiť za poskytnuté telekomunikačné služby, pričom okolnosť, že služby v skutočnosti využívala iná osoba zakladá právny vzťah majúci základ v bezdôvodnom obohatení tejto osoby, resp. škody, ktorá mu mohla byť touto osobou spôsobená; ide však o iný právny vzťah medzi žalovaným a touto osobou, ktorý nemá žiadny vplyv na pôvodný záväzkovo právny vzťah poskytovateľa služby (postupcu) a žalovaného ako spotrebiteľa.
17. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súdom prvej inštancie vydané uznesenie č. k. 61C/33/2017-211, zo dňa 5.2.2021, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu podľa § 365 ods. 1 C. s. p., ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a súčasne, ak by súd prvej inštancie prerušil konanie a vyčkal by na výsledok trestného konania, mohlo sa dokázať, že služby naozaj nevyužíval žalovaný; odvolací súd uvádza, že vzhľadom na princíp neúplnej apelácie, koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 C. s. p.) a viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C. s. p.) je námietka v zmysle § 365 ods. 2 C. s. p. nespôsobilá založiť odvolací prieskum, pretože žalovaný v odvolaní vôbec nevymedzil, ktorý konkrétny odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 C. s. p. má predstavovať vadu právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, pričom procesný poriadok neukladá ani neumožňuje odvolaciemu súdu ex offo skúmať eventuálne naplnenie ktoréhokoľvek z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. s tým, že ak sa žalovaný nestotožnil s uznesením č. k. 61C/33/2017-211, zo dňa 5.2.2021, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie konania, mohol proti nemu podať v zákonnej lehote odvolanie, čo však neurobil.
18. A keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).