Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-71-2022.pdf
PDF · 122.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/71/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. V. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX G., a otca K. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v konaní o návrhu starej matky Q. I., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len „navrhovateľka"), bytom O. XXXX, G. - O., zastúpenej zástupcom S. N., trvale bytom E. XX, XXX XX G., na úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie matky a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 28.09.2021, č.k. 27P/83/2016-108, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľky sa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 28.09.2021, č.k. 27P/83/2016-108, vo výroku I. upravil styk navrhovateľky Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, G. s maloletou X. V. A., nar. XX.XX.XXXX, každú tretiu kalendárnu sobotu v mesiaci od 11.00 hod. do 14.00 hod., za prítomnosti matky, bez prítomnosti tretích osôb, II. matke uložil povinnosť maloletú na styk pripraviť a v určenom čase styk starej matke umožniť, III. za miesto začatia styku určil miesto bydliska matky, IV. vo zvyšku návrh zamietol, V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o splnení zákonných podmienok pre úpravu styku navrhovateľky s maloletou (vnučkou navrhovateľky). Za preukázané mal, že navrhovateľka po rozchode svojho syna (otca maloletej) s matkou, kontakt s maloletou nemala. Konštatoval, že rodičia mali dlhotrvajúce spory o maloletú, ktoré poznačili aj vzťah navrhovateľky s maloletou. Zohľadnil, že po smrti otca maloletej, navrhovateľka zostala bez možnosti sa s maloletou stretnúť. Konštatoval, že navrhovateľke a matke poskytol čas na realizáciu stretnutia vzájomnou dohodou, ku ktorému pre odmietnutie maloletou nedošlo. Súd prvej inštancie možnosť obnovenia vzťahov v rodine pri pretrvávaní animozity medzi navrhovateľkou a matkou považoval za minimálnu, keď navrhovateľka matku viní zo smrti syna a matka navrhovateľke vyčíta nezáujem o maloletú a eskalovanie jej vzťahu s otcom za jeho života. Nepriateľské vzťahy medzi navrhovateľkou a matkou tak majú priamy vplyv na motiváciu matky meniť aktuálny postoj maloletej. Podľa názoru súdu prvej inštancie, matkine vlastné negatívne zážitky s otcom maloletej, by nemali formovať názor maloletej na navrhovateľku. Uviedol, že rozhodnutím dal možnosť navrhovateľke a matke usporiadať vzťahy bez absolvovania psychologického poradenstva maloletou. Nestotožnil sa s názorom kolízneho opatrovníka, keď bez autoritatívnej úpravy styku by sa navrhovateľka s maloletou nestretla, resp. by
bol ponechaný na vôli matky. Uviedol, že nezľahčuje skutočnosti medzi rodičmi maloletej v minulosti, avšak povinnosť matky videl v udržiavaní kontaktu maloletej s navrhovateľkou, ktorá môže maloletú obohatiť o nové zážitky a po smrti jej otca, je z jeho strany najbližšou príbuznou. Preto jej uložil povinnosť maloletú na stretnutia s navrhovateľkou pripraviť po psychickej stránke. Apeloval na matku a navrhovateľku, aby sa zdržali akýchkoľvek invektív a skôr podporovali harmonický vývoj maloletej. Za dôvod nekontaktovania maloletej navrhovateľkou považoval problematický vzťah medzi navrhovateľkou a matkou. Vo zvyšnom rozsahu navrhovaného styku návrh navrhovateľky zamietol, dôvodiac, že maloletá navrhovateľku vlastne nepozná a odmieta ju. Styk upravil za prítomnosti matky, aby eliminoval jej obavy z priebehu nariadených stretnutí maloletej s navrhovateľkou. Vec právne posúdil podľa čl. 5, § 24 ods. 4, § 25 ods. 5, § 36 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), § 116 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka dňa 26.11.2021, doplnenom dňa 14.12.2021, navrhujúc ho zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Namietala jej klamlivé tvrdenia, že do roku 2014 trávila s maloletou skoro každý deň, opatrovala ju a medzi nimi sa vytvoril silný citový vzťah. Faktom je, že navrhovateľka maloletú videla za celé obdobie 3-4 krát, vôbec sa o ňu nestarala, medzi nimi sa nevytvoril žiaden citový vzťah, maloletá ju vôbec nepoznala a ani nepozná. S maloletou bola odkázaná na finančnú pomoc svojej rodiny, keď syn navrhovateľky (otec maloletej) riadne nepracoval, bol súdne trestaný, agresívny a napokon hlásený ako bezdomovec. Poukázala na znalecký posudok č. 8/2016 v konaní sp.zn. 27/P/167/2013, znalcom z odboru psychológie, z ktorého na str. 18 vyplýva vyjadrenie maloletej (že otec je zlý a bil ju, aj Q. (I.) ju bila, fajčila na ňu). Pritom správanie sa otca počas celého súdneho konania sp.zn. 27/P/167/2013, malo závažný negatívny dopad na zdravotný stav a prežívanie maloletej (navrhla pripojiť spis sp.zn. 27P/167/2013, správy Krízového centra Dúha, Orchidea, Unicef, ktoré dokresľujú správanie otca a aj navrhovateľky pri stretnutiach, často za prítomnosti polície). Ohradila sa voči tvrdeniam zástupcu navrhovateľky, ktorý bol sám trestne stíhaný za to, že sa reťazou priviazal k svojim deťom, chodil s otcom do škôlky (maloletej preto prerušili dochádzku do škôlky), sústavne ju a jej rodičov sledovali a natáčali. Poukázala na fakt, že v čase úrazu otca, dňa 03.07.2019, bola v jeho krvi zistená prítomnosť amfetamínu a mentamfetamínu (uznesenie OR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície ORP-363/1-VYS-B4-2019 zo dňa 10.10.2021). Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil názor maloletej a ani kolízneho opatrovníka, ktorý nepovažoval za správne maloletú k styku s navrhovateľkou nútiť a ktorý pre nespoluprácu navrhovateľky nemohol v jej domácnosti vykonať šetrenie.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu prostredníctvom splnomocneného zástupcu aj navrhovateľka, odvolaním podaným dňa 29.11.2021. V odvolaní iba uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.
5. Navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 10.01.2022 uviedla, že matka odvolaním preukázala svoj zámer maloletú vystaviť vážnemu poškodeniu zdravia. Matka podľa nej dlhé roky maloletej a úradom tvrdila, že otec a jeho rodina sú nežiaduci, čo preniesla na maloletú, sociálnych pracovníkov a sudcov. Mala za to, že takéto správanie matky sa javí ako možná porucha, alebo nejaká choroba, ktorá sa môže nazývať aj zdieľaný blud, alebo prenos klamstva na iných. Matka má cieľ, aby tomuto zdieľanému klamstvu uveril aj krajský súd. Preto podala aj podnet na šetrenie zlého zaobchádzania matky s maloletou, aby bola maloletá diagnostikovaná klinickým psychológom a odbornými lekármi, ktorí navrhnú liečebný plán a vykonajú kroky k jej vyliečeniu. Potom sa maloletá bude k nej chovať s úctou a rada sa s ňou stretávať. Vzhľadom na odpor matky voči nej navrhla výroky I. II. a III. rozsudku zmeniť v časti určenia miesta styku, ktorým bude Centrum pre deti a rodiny Bratislava Učiteľská, Učiteľská 42, 821 06 Bratislava a styk bude prebiehať za prítomnosti zamestnanca CDR, s cieľom poskytnúť bezpečné miesto a dohľad nad priebehom stretnutí. Matka sa iba snaží, aby nebola prítomná v živote maloletej a jej tvrdenia označila za nepravdivé. V čase kedy jej syn žil s matkou snažila sa maloletej nahradiť matku a pomáhať. Prekvapilo ju stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pretože aj starí rodičia majú právo byť s vnukmi. Bola by rada, keby matka súhlasila s jej krátkymi stretnutiami s maloletou dobrovoľne. Uviedla, že strata syna
je pre ňu obrovskou bolesťou, násobí to aj strata milovanej vnučky o ktorej nič nevie. Pripojila svoj list adresovaný maloletej.
6. Súčasťou vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu matky bol podnet navrhovateľky a jej zástupcu na možné zlé zaobchádzanie s dieťaťom a žiadosť o neodkladné zahájenie diagnostiky a liečby maloletej. Z podaného odvolania matky nadobudli podozrenie hraničiace s istotou, že nejaká osoba, možno matka, zámerne a vedome ovplyvňuje emocionálny aj mentálny vývin maloletej. Ak maloletá dnes tvrdí, že sa nechce stretávať s babkou a že jej s otcom ubližovali, majú podozrenie, že si osvojuje falošné príbehy, ktoré jej niekto iný (zrejme matka) hovoril. Dávajú podnet súdu, aby začal konať vo veci zámerného ubližovania na zdraví dieťaťa a aby sa začalo riadne vyšetrovanie s cieľom zistiť, kto je páchateľom tohto poškodenia zdravia maloletej. V čase, kedy sa maloletá stretávala so svojim otcom, nemala tieto príznaky poruchy premýšľania, tešila sa a mala s otcom zdravý vzťah. Niekto neznámy, no zrejme jej veľmi blízky, možno matka, spôsobil u nej príznaky ochorenia. Otec maloletej už nežije, preto je povinnosťou matky zabezpečiť diagnostiku klinickým psychológom. Je potrebné vykonať kroky smerujúce k uzdraveniu maloletej. Predložila názory klinického psychológa z USA Dr. C. A. Childressa. Žiadala o diagnostiku a liečbu maloletej podľa najlepších odborných znalostí v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu v zmysle Charty práv pacientov žijúcich v EU, ako aj v zmysle zákonov SR. Ich podozrenie z možného týrania dieťaťa vychádza zo skutočnosti, že nejaká im neznáma osoba, možno matka rozhodla, že zdravotný stav maloletej jej vyhovuje a dlhé roky tento nenormálny stav namiesto liečby maloletej, podporuje. Majú dôvodné obavy, aby sa maloletá nestala číslom v štatistike detí, ktoré sa v zúfalstve obrátia na kriminálnikov, drogy, alkohol, sebapoškodzovanie. Súčasťou podnetu je príloha s názvom Rekonceptualizácia rodičovského odcudzenia: porucha osobnosti rodičov a trans - generačný prenos traumy z pripútania C. A. Childress, PsyD. (2013).
7. Navrhovateľka v podaní doručenom dňa 05.04.2022, doručila splnomocnenie na zastupovanie, podnet adresovaný Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava vo veci ochrany zdravia maloletej zo dňa 22.01.2022 a kópiu jeho odpovede zo dňa 01.04.2022.
8. Z vykonaného pohovoru s maloletou v odvolacom konaní zo dňa 17.01.2022, prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (správa zo dňa 26.01.2023), vyplýva jej vyjadrenie vo vzťahu k škole, jej mimoškolským záujmom a kamarátom. K otázke jej vzťahu s navrhovateľkou zopakovala, že babku videla keď bola malá (možno 3-4 roky), čo si presne už nepamätá, spomína si na ňu len matne (mala tmavé krátke vlasy a fajčila jej na hlavu). Uviedla, že babka sa jej doposiaľ neozvala (resp. si nepamätá, že by sa jej nejako ozvala), ani to nechce, rovnako sa nechce s ňou stretnúť, ani v prítomnosti matky.
9. Matka pred odvolacím súdom zotrvala na svojom odvolaní a jeho dôvodoch. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a styk navrhovateľky s maloletou neupraviť. Skutková situácia sa nezmenila a maloletá nemá k navrhovateľke žiadny vzťah, navrhovateľka ju ani maloletú nekontaktuje. Zopakovala, že maloletá sa s navrhovateľkou stretla niekedy vo veku troch rokov, pričom u navrhovateľky bývali s otcom maloletej ešte pred narodením maloletej. Navrhovateľka potom prvé dva roky života maloletej o ňu neprejavila žiadny záujem. Maloletú nekontaktovala ani v období od rozhodnutia súdu prvej inštancie, napriek tomu, že mala k dispozícii telefónne číslo (matky), ale ani písomne.
10. Navrhovateľka pred odvolacím súdom uviedla, že sa chce s vnučkou stretávať ale znásilňovať to nebude, nemá na to čas, jej zdravotný stav je veľmi vážny a zvažuje odchod z republiky. Mala za to, že keby mohla s vnučkou viac komunikovať, vzťah s ňou by mohla nadviazať. Potvrdila, že vnučku doposiaľ nekontaktovala, pretože matka by jej korešpondenciu aj tak neodovzdala. Matka maloletú od malička vychováva v negatívnom nastavení, najskôr voči otcovi a potom aj voči nej. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a upraviť jej styk bez prítomnosti matky, alternatívne v označenom CDR v zmysle jej vyjadrenia k odvolaniu matky.
11. Kolízny opatrovník maloletej zotrval na svojom stanovisku prednesenom už v konaní pred súdom prevej inštancie a to aj z odstupom času, že nie je v záujme maloletej, bez jej súhlasu a nútene upravovať jej styk s navrhovateľkou súdnym rozhodnutím. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť.
12. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 66 CMP, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, odvolanie navrhovateľky vyhodnotil ako nedôvodné.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
15. Podľa čl. V zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
19. Zákon o rodine upravuje styk starých rodičov ako blízkych osôb v ustanovení § 25 ods. 5 („Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“) a tiež v ustanovení § 36 ods. 2 („Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.“).
20. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh starej matky na úpravu styku s maloletým dieťaťom (vnučkou), súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z § 25 ods. 5, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré jasne definujú dôvody pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, skutkové zistenia ku ktorým dospel v celosti správne právne neposúdil a preto z nich nevyvodil správny právny záver. Odvolací súd vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvej inštancie doplnil dokazovanie opakovaným zisťovaním názoru maloletej, výsluchom účastníkov konania k stavu rodinných pomerov v aktuálnom čase a oboznámil sa s obsahom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/167/2013-697 zo dňa 12.06.2019. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a doplnenom v odvolacom konaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nemožno považovať za dôvodný, keď záujem maloletej na úprave styku s navrhovateľkou
rozhodnutím súdu nie je preukázaný a daný. Odvolací návrh navrhovateľky na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým navrhla svoj styk s maloletou upraviť eventuálne pod dohľadom odborného personálu v CDR Učiteľská v Bratislave, vyhodnotil rovnako ako nedôvodný.
21. Maloletá X. V. A., nar. XX.XX.XXXX, (vek 12 rokov) je v šk. roku 2022/2023 žiačkou 6. ročníka základnej školy. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí už po jej narodení začali žiť oddelene a o maloletú sa starala matka. O výkone rodičovských práv a povinností k maloletej, o ktorom sa rodičia nevedeli dohodnúť, rozhodol Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 27P/167/2013-697 zo dňa 12.06.2019, ktorým maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal obidvom rodičom, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné a upravil styk otca s maloletou. Z rozsudku vyplýva, že v dôsledku dlhodobého rodičovského konfliktu, neschopnosti rodičov spolupracovať ako aj nevhodného správania sa otca k maloletej, bola maloletá vystavená neprimeranej psychickej záťaži s negatívnym dopadom na jej celkové duševné zdravie. Pre vážne narušené vzťahy medzi otcom a maloletou, ktoré sa aj v dôsledku nedostatočnej spolupráce otca nepodarilo stabilizovať ani za pomoci odbornej intervencie nariadeným neodkladným opatrením (uznesenie č.k. 27P/167/2013-623 zo dňa 27.04.2018) o asistovanom styku otca s maloletou v Krízovom stredisku Dúha, súd v konečnom rozhodnutí styk otca s maloletou upravil iba v prítomnosti matky (v párnu stredu a nepárny piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod.). V záveroch znaleckého posudku PhDr. Igora Obucha, znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých (č. 8/2016) vyhotoveného v tomto konaní, znalec neodporúčal úpravu styku otca s maloletou skôr, ako rodičia absolvujú odborné psychologické poradenstvo, upozornil v ňom na výrazný konflikt rodičov, narušený vzťah maloletej k otcovi ako aj matkou prezentovaný strach z otca, ale aj na nedostatočné rodičovské kompetencie u oboch rodičov a ich disharmonické osobnostné rysy. Záverečná správa Krízového strediska Dúha zo dňa 03.07.2018, ktorá je obsahom vyššie citovaného rozsudku, vytvárala v tom čase obraz o aktuálnom stave vzťahu medzi maloletou a otcom (vyplýva z nej záver, že nátlakové, manipulujúce, násilné a bezohľadné správanie otca je výraznou prekážkou obnovenia dôvery maloletej k nemu a vedie k jej opakovanej traumatizácii, prežívaniu strachu z nepredvídateľných reakcií otca, bezmocnosti z nerešpektovania jej prosieb /aby sa jej nedotýkal, neprekračoval jej hranice/, neistoty a obavy či ju dokáže niekto pred ním chrániť. Vzhľadom na neusmerniteľný prístup otca nevyhodnotil stretnutia ako bezpečné, ale ako nespĺňajúce svoj cieľ, narúšajúce duševné zdravie maloletej a ohrozujúce jej psychický vývin, napokon otec zariadeniu vyjadril nedôveru a spoluprácu odmietol). Odvolací súd zdôrazňuje, že nezaujíma hodnotiace stanovisko k dokazovaniu a záverom súdu prvej inštancie uvedených v rozsudku č.k. 27P/167/2013-697 zo dňa 12.06.2019, ale považuje za potrebné poukázať na priebeh a vývoj rodičovského sporu a kvalitu vzťahu maloletej k otcovi, ktoré okolnosti mali nesporne vplyv na kvalitu vzťahu maloletej k navrhovateľke a boli zrejme aj jedným z dôvodov, pre ktoré sa maloletá s navrhovateľkou od roku 2014 nestretávala. Dňa 14.07.2019 otec maloletej zomrel. Osobnú starostlivosť o maloletú, jej výchovu a všetky jej potreby, zabezpečuje matka.
22. Možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5, § 36 ods. 2 Zákona o rodine. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba zohľadňovať aj okolnosť, že ide o obmedzenie rodičovských práv a povinností rodičov (ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine). Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Súd musí tiež so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého dieťaťa uvážiť aj jeho názor. Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu.
Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako odčleniť z času starostlivosti každého rodiča tak, aby pre žiadneho z rodičov nepredstavovalo stretávanie dieťaťa s blízkymi osobami obmedzenie jeho práv.
23. Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ktorým čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky na úpravu jej styku s maloletou v zmysle § 66 CMP. S vyhodnotením skutočného stavu a prijatého právneho záveru súdom prvej inštancie, v kontexte posúdenia záujmu maloletej a rodinných pomerov ako dôvodných pre úpravu styku maloletej s navrhovateľkou, sa nestotožnil. Ako prvoradé odvolací súd posudzoval záujem maloletej na súdnom rozhodnutí, ktoré maloletú a matku zaväzuje k účasti na styku s navrhovateľkou. Z ustáleného skutočného stavu zisteného dokazovaním súdom prvej inštancie, ktorého zmena nebola preukázaná ani v odvolacom konaní vyplýva, že maloletá k navrhovateľke nemá vybudované potrebné vzťahové väzby. Navrhovateľka s maloletou nebola v pravidelnom osobnom kontakte od rozchodu rodičov maloletej (po jej narodení), naposledy sa s ňou stretla v období jej útleho detstva (v jej veku 3-4 rokov). Maloletá nemá k navrhovateľke vybudované pozitívne citové väzby, takmer ju nepozná a kontakt s ňou odmieta. Uvedená situácia podľa názoru odvolacieho súdu však nevznikla iba v dôsledku neochoty matky maloletú motivovať k stretnutiam s navrhovateľkou, ale je dôsledkom dlhoročného sporu rodičov za života otca, jeho správania sa k maloletej, možnosti a kvality jeho styku s maloletou, ale zrejme aj nedostatočného záujmu navrhovateľky o maloletú, ktorý prejavovala a prejavuje iba prostredníctvom svojich návrhov a stanovísk v tomto súdnom konaní. V danom prípade z vykonaného dokazovania, najmä samotného potvrdenia navrhovateľky vyplynulo, že sa sama o možnosť byť s maloletou neuchádzala (nekontaktovala ju v žiadnej forme, ani písomne, nepripomenula sa gratuláciou k sviatkom maloletej, Vianociam, drobným darčekom a pod.), a to ani za obdobie od rozhodnutia súdu prvej inštancie doposiaľ. Pokiaľ navrhovateľka dôvodí nedostatočnou komunikáciou medzi ňou a matkou, túto nemožno pripísať iba na ťarchu matky, keďže navrhovateľka, ktorá sa styku s maloletou domáha súdnym rozhodnutím, doposiaľ voči matke prechováva rovnako svoje nespracované negatívne emócie, založené na zbytočných obvineniach. Navrhovateľke sa v danom prípade nepodarilo vyvrátiť tvrdenia matky o jej nedostatočnom záujme o maloletú, keď nepreukázala, že by matku kontaktovala v snahe dosiahnuť zmierenie vo vzťahoch a stretnutia s maloletou, rovnako ani to, že by matka na jej prípadné návrhy nereflektovala žiadnym spôsobom. Vzťah medzi navrhovateľkou a maloletou nemal šancu na obnovu ani po smrti otca maloletej, jednak z dôvodu pasivity navrhovateľky a neprejavenia úprimného záujmu o maloletú, ale aj pre nepriateľský vzťah medzi navrhovateľkou a matkou, ktorý je prechovávaný v tomto stave doposiaľ. Odvolací súd súhlasí s navrhovateľkou v tom, že sa môže domáhať styku s maloletou, avšak pri splnení zákonom predpísaných podmienok a nie automaticky a bezvýhradne. Maloletá z minulých stretnutí s navrhovateľkou nemá pozitívne zážitky, dôsledkom čoho ich vzájomný vzťah nie je dostatočne vybudovaný a maloletá nemá k navrhovateľke pozitívnu citovú väzbu.
24. Poukazujúc na obsah spisového materiálu danej prejednávanej veci a dokazovaním ustáleného skutkového a skutočného stavu, dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti odvolania matky. Zdôrazňuje, že v predmetnom konaní je súd povinný v prvom rade zohľadniť záujem maloletého dieťa na udržiavaní a ďalšom budovaní si vzťahu s blízkou osobou. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v tom, že pre úpravu styku navrhovateľky s maloletou súdnym rozhodnutím, bola splnená čo i len prvá podmienka, ktorou je preukázanie záujmu maloletej na takomto súdnom rozhodnutí. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ani v zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom (ktorou je aj navrhovateľka), nemajú na rozdiel od rodiča právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletým dieťaťom. Tak v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine ako aj v zmysle § 36 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže upraviť styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, ale nie z dôvodu, že by blízka osoba mala na to právny nárok a že by to bolo v jej záujme, ale výlučne len z dôvodu, že by takáto úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine. Teda v prípade, že záujem maloletého dieťaťa by prevýšil rodičovské práva rodičov. Uvedené v tomto konaní preukázané nebolo. V danom prípade sa síce navrhovateľka nemôže stretnúť s maloletou prostredníctvom otca maloletej (jej syna) ktorý zomrel, avšak pri absencii pozitívnych vzťahových väzieb maloletej k navrhovateľke, odvolací súd ani z tohto dôvodu nemohol ustáliť záujem maloletej na nútenom kontakte s navrhovateľkou, a to v akejkoľvek, navrhovateľkou v odvolacom konaní navrhovanej podobe.
25. Odvolací súd na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie neexistenciu potrebného vzťahu ani citového puta medzi navrhovateľkou a maloletou považoval za takú podstatnú skutkovú okolnosť, ktorá nezakladá relevantný dôvod v záujme maloletej na úpravu styku s navrhovateľkou rozhodnutím súdu. Teda najlepší záujem maloletej v zmysle čl. V. Zákona o rodine nebude ohrozený tým, že jej styk s navrhovateľkou nebude upravený súdnym rozhodnutím. Nebolo preukázané, že by maloletá navrhovateľku postrádala, resp. že by neprítomnosť navrhovateľky mala negatívny dopad na celkový vývoj maloletej. Je zrejmé, že maloletá navrhovateľku za blízku osobu a to od svojho útleho detstva nepovažuje. Maloletá má v súčasnosti takmer 12 rokov a odmietnutie sa s navrhovateľkou osobne kontaktovať opakovane prezentovala. Vynútený styk s navrhovateľkou v rozpore s vyjadrenou vôľou maloletej nemožno hodnotiť na prospech maloletej a naopak, môže viesť k jej traumatizácii, pričom odporuje aj princípom, na ktorých je založená úprava styku maloletého dieťaťa s blízkou osobou. Vyjadrený názor maloletej o jej vzťahu k navrhovateľke a k ich vzájomným stretnutiam je potrebné rešpektovať. Takéto súdne rozhodnutie by tiež mohlo viesť k zvyšovaniu už teraz extrémneho napätia medzi navrhovateľkou a matkou, pričom objektom kolízií z toho plynúcich medzi nimi, by bola prirodzene maloletá. Iba snaha navrhovateľky stretávať sa s maloletou prostredníctvom súdneho rozhodnutia nemôže byť sama osebe prvoradým hľadiskom, keď maloletá nemá k navrhovateľke pozitívny vzťah a to, že sa s navrhovateľkou nekontaktuje, nepociťuje ako ujmu. Absencia blízkeho vzťahu maloletej k navrhovateľke napokon vyplýva aj zo samotného postoja navrhovateľky, keď navrhuje akési vyliečenie maloletej z pod vplyvu matky (aby si ju maloletá začala vážiť a rada sa s ňou stretávala). Námietky navrhovateľky, že v opačnom prípade maloletá skončí ako psychiatrický pacient alebo je potrebné nad výchovou matky nariadiť dohľad, či spochybňovanie vyjadreného názoru maloletej je nesprávne a nedôvodné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že výchova a starostlivosť o maloletú je zo strany matky riadne zabezpečená, maloletá prosperuje, má svoje záujmy, k príslušníkom svojej najbližšej rodiny má blízke citové a usporiadané vzťahy a prejavuje sa ako komunikatívne a vyrovnané dieťa (opakované stretnutia kolízneho opatrovníka s maloletou). Navrhovateľka vo svojom alternatívnom odvolacom návrhu napokon navrhuje styk upraviť za asistencie odborného personálu (psychológa) v CDR Učiteľská v Bratislave, za účelom obnovenia jej vzťahu s maloletou a eliminovania podľa nej negatívneho vplyvu matky. Navrhovaný postup súdu by však opäť nebol v súlade so záujmom maloletej, ale ani so zákonnými podmienkami úpravy styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami a viedol by k zbytočnému psychickému zaťažovaniu maloletej. Odvolací súd dôvody odvolania navrhovateľky a ani tento jej odvolací návrh nemohol premietnuť do zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď predmetom tohto konania nie je obnovenie vzťahu navrhovateľky s maloletou prostredníctvom odbornej psychologickej intervencie špecializovaným personálom akreditovaného subjektu, o ktorom súdy rozhodujú v konaniach o nariadení výchovného opatrenia. V prípade rozhodovania o styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami súdy nepostupujú rovnako ako pri zabezpečení uplatňovania rodičovských práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom, kde je obnova vzťahu rodiča so svojim maloletým dieťaťom častým účelom súdneho konania. V záujme maloletej by bolo svoje biologické väzby s príbuznými nadväzovať a následne rozvíjať dobrovoľne a nie za pomoci psychologickej intervencie, ktorú by podľa názoru navrhovateľky mala maloletá opäť (ako s otcom) podstupovať. Odvolací súd sa stotožnil so stanoviskom kolízneho opatrovníka, že styk navrhovateľky s maloletou, ktorý má byť v záujme maloletej, môže prebiehať len na dobrovoľnej báze zo strany maloletej, ktorá pri pohovore dňa 23.03.2021 a následne dňa 17.01.2023, takýto záujem nielenže neprejavila, ale s ním vyjadrila nesúhlas. Je zrejmé, že udržiavanie širších rodinných vzťahov dieťa so svojimi blízkymi osobami je vo všeobecnosti vhodné a prospešné, ale vyžaduje existenciu vzájomných vzťahov a pozitívnych citových väzieb.
26. Odvolací súd zamietol návrh zástupcu navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom maloletej a zástupcu označeného CDR na odvolacom súde z dôvodu, že vykonané dokazovanie k otázke rodinných pomerov, vzťahových väzieb maloletej k navrhovateľke a preukázania dôvodov navrhovanej úpravy pomerov, bolo postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ zástupca navrhovateľky namietal vedenie konania odvolacím súdom, tento zodpovedal postupu v zmysle § 385 ods. 2 CSP. Spôsob zisťovania názoru maloletej Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dňa 17.01.2023 (ktorý namietal zástupca navrhovateľky), odvolací súd nemal dôvod spochybňovať. Zodpovedal zákonnému postupu v zmysle § 93b, § 93c ods. 3 písm. b) Zák. č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vykonala ho tá istá poverená pracovníčka úradu, ktorá bola v kontakte s maloletou aj počas konania pred súdom prvej inštancie a ktorá rodinné pomery pozná. Pokiaľ ide o vyjadrenie maloletej, tá ozrejmila jej aktuálne pomery v škole, uviedla svoje záujmy a vo vzťahu k navrhovateľke zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že si ju nepamätá a nemá o
stretnutia záujem. To, že ju navrhovateľka doposiaľ nekontaktovala, bolo v konaní potvrdené aktuálnou výpoveďou samotnej navrhovateľky.
27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pri zohľadnení stanoviska kolízneho opatrovníka a záujmu maloletej ako prvoradého hľadiska pri rozhodovaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.
28. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).