Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/105/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu X.. N. W., R.. X.X.XXXX, D. K.E. XXX, XXX XX P., Č. W. proti žalovanej R. Š., R.. XX.X.XXXX, D. T. T., V. XXXX/XX, I. W., právne zastúpenej JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD., advokátkou, so sídlom v Martine, P. Mudroňa 505/5 v konaní o zrušenie výživného, takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.5.2014 a doplnenou podaním žalobcu zo dňa 7.5.2014, na súd došlým 29.5.2014 sa žalobca proti žalovanej, svojej plnoletej dcére domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 20.5.2009. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dosiahol vek 70 rokov, pričom sa stará ešte o svoju 90- ročnú tetu, ktorá je chorá a dochádza za ňou 140 km. Súčasne však žalobca trpí viacerými ochoreniami, ktoré si vyžadujú uňho náklad na lieky vyše 6 000,- Kč, pravidelne každý mesiac. Jeho firma už približne 5 rokov nevykazuje žiadny zisk a je pred u končením svojej činnosti, len v roku 2013 bola v strate vyše 90 000,- Kč. Jediným pravidelným príjmom žalobcu je potom dôchodok vo výške 10 360,- Kč mesačne. Po odpočítaní nákladov na lieky, elektrickú energiu, poplatky SIPO a zálohy na kúrenie žalobcovi sotva zostáva na jeho obživu suma potrebná na aspoň jedno teplé jedlo denne. Vyživovaciu povinnosť žalobca žiadal zrušiť s účinnosťou od 1.5.2014.

V priebehu konania žalobca zaslal súdu viacero podaní. V podaní zo dňa 11.7.2014 na súd došlom dňa 23.7.2014 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovanej k jeho žalobe, opätovne poukázal na svoju zlú finančnú a zdravotnú situáciu a reagoval tiež na skutočnosť, že z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že táto je študentkou vysokej školy v dennom štúdiu a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie. Z jeho podania vyplynulo, že na ďalšie tri roky štúdia ponúka žalovanej znížené výživné o 50%, teda celkovo ročne 600,- eur po dobu troch rokov. Toto podanie potom súd posúdil ako návrh na zníženie výživného, ktorý ale už bol obsiahnutý v pôvodnom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči žalovanej.

Na takýchto postojoch žalobca v priebehu konania zotrval.

Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním zo dňa 20.6.2014 z ktorého vyplynulo, že so žalobou nesúhlasí. Predovšetkým poukázala na skutočnosť, že v čase súdneho konania už bola študentkou prvého ročníka Univerzity Komenského v Bratislave, Jeseniovej lekárskej fakulty v Martine, v študijnom

odbore ošetrovateľstvo, a to v dennom bakalárskom štúdiu so štandardnou dĺžkou štúdia tri roky. Na štúdium bola prijatá s účinnosťou od 1.9.2013 na školský rok 2013/2014. Strednú školu ukončila v školskom roku 2011/2012 a jeden rok bola nezamestnaná, zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Príležitostne brigádovala. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že okrem starobného dôchodku je žalobca vlastníkom rodinného domu, ktorý podľa jej názoru nie je nutné vykurovať za sumu 8 000,- Kč mesačne, ako konštatoval žalobca. Žalovaná uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi a matkou C. Š.T. v rodinnom dome so štyrmi izbami, kde náklady na údržbu a opravu sú vysoké vzhľadom na vek stavby. Matka žalovanej pracuje v spoločnosti F. I.. W.. V.. C. K. a čistý ročný príjem dosiahla v roku 2013 v sume 6 408,56 eur, čo mesačne predstavuje sumu 534,05 eur. Táto suma musí vystačiť na obživu matky i dcéry. Titulom nákladov na inkaso má rodina náklady vo výške 147,14 eur, zálohu za vodu platí 10,- eur mesačne, raz ročne platí daň za psa 5,30 eur, daň z nehnuteľnosti 34,06 eur a poplatky za komunálny odpad v sume 19,80 eur na osobu. Na kúpu palivového dreva domácnosť míňa približne 500,- eur ročne. Žalovaná do školy denne dochádza, čo pre ňu predstavuje náklad 40,- eur mesačne. Nákup uniformy a ortopedickej obuvi potrebnej pri štúdiu pre ňu predstavoval v školskom roku náklad 120,- eur. Za kúpu potrebného počítača vynaložila sumu 400,- eur. Na farbu do tlačiarne, ktorú používa v súvislosti s obstarávaním študijných pomôcok vrátane papiera míňa žalovaná mesačne približne 20,- eur. Za takýchto okolností mala žalovaná za to, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre zrušenie vyživovacej povinnosti, prípadne jej zníženie a preto žiadala žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 9.10.2014 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu výsluchom žalovanej a svedkyne C. Š. a oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. . Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaná je plnoletým dieťaťom žalobcu. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej bola naposledy upravená pred piatimi rokmi rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 20.5.2009, ktorým bol žalobca zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej R. Š. výživným v sume 100,- eur mesačne. Žalovaná v tom čase bola študentkou prvého ročníka Gymnázia v Turčianskych Tepliciach. V čase rozhodovania súdu matka žalovanej dosahovala priemernú čistú mzdu približne 456,05 eur a žalobca ako jediný spoločník firmy W. I. C.. V.. I.. I. I. C. K. mal základ dane v roku 208 469 814,- Kč.

V súčasnosti ako súd zistil, žalobca je poberateľom starobného dôchodku v celkovej výške 10 360,- Kč, čo pri kurze 27,50 Kč/eur predstavuje sumu približne 376,73 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb, ktoré podal žalobca za rok 2013 mal v roku 2013 žalobca príjem z podnikania, ktoré ale skončilo so stratou 118 432,- Kč, ale mal tiež príjmy z prenájmu, kde základ dane dosiahol celkovo vo výške 133 000,- Kč čiže 4 836,36 eur. Svoje výdavky žalobca preukázal potvrdením o platbe SIPO, z ktorého vyplynulo, že koncom roku 2013 platil inkaso vo výške približne 8 185,- Kč a bolo tvorené nákladmi za elektrinu, koncesionárske poplatky. Vzhľadom na rozsiahle lekárske nálezy, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu je zrejmé, že žalobca trpí viacerými chronickými ochoreniami.

Pokiaľ ide o žalobkyňu, žalobkyňa sa vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 9.10.2014 pridržala svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Potvrdila, že je stále študentkou Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a naviac uviedla, že okrem pravidelných nákladov, ktoré jej vznikajú úhradou cestovného, jej vznikajú náklady za poplatky za mobilný telefón približne 30,- eur mesačne, strava, ktorú si kupuje počas pobytu v Martine vychádza na približne 5,- eur, teplú stravu konzumuje až večer, keď sa vracia domov. Inak sa pridržiavala vyjadrení o životných nákladov, tak ako vyplynuli z jej vyjadrenia, naviac uviedla náklady, ktoré predstavujú poplatky za doučovanie angličtiny približne 50,- eur mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že ju štúdium, ktoré je náročne plne vyčerpáva, nie je schopná venovať sa brigádnickej činnosti, ktorá by jej priniesla ďalší príjem.

Svedkyňa C. Š., matka žalobkyne uviedla, že jej príjem sa pohybuje v rozpätí 530-600,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len voči žalovanej a pokiaľ šlo o výdavky rodiny, uviedla ich zhodne ako žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe. Naviac uviedla, že otec Natálie výživné platí nepravidelne a na výživnom má dlh.

Z listinných dôkazov, ktoré žalovaná pripojila do súdneho spisu bolo potom zrejmé, že žalovaná bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie s účinnosťou od 1.9.2012 do 3.9.2013. Z potvrdenia o príjme C. Š. súd zistil, že čistý príjem, ktorý matka žalovanej dosiahla v roku 2013 predstavoval sumu 6 408,56 eur, čo predstavuje sumu 534,- eur mesačne. Životné náklady domácnosti v ktorej žalovaná žije s matkou boli preukázané listinnými dôkazmi zhodne s vyjadrením žalovanej k žalobe.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a to ani len čiastočne.

Nároky žalobcu vo vzťahu k žalovanej súd posudzoval podľa príslušných ustanovení .

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa Zákona o rodine (), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa, podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Žalobou žalobca žiadal zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovanej s účinnosťou od 1.5.2014, neskôr ju žiadal aspoň znížiť o polovicu od toho istého dátumu. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej je však určená na sumu 100,- eur. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanej v roku 2009 sa zmenili pomery tak na strane žalovanej, ako aj na strane žalobcu. Je pravdou, že žalobcovi poklesol príjem, stal sa starobným dôchodcom, avšak je zrejmé, že stále má príjmy z podnikateľskej činnosti a z prenájmu nehnuteľnosti. U žalovanej životné náklady vzrástli, a to vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodovania súdu ale aj k 1.5.2014 bola študentkou vysokej školy v dennom štúdiu, čiže sa sústavným štúdiom dennou formou pripravovala na svoje budúce povolanie. Z pohľadu zákonu, teda žalovaná bola plnoletým nezaopatreným dieťaťom žalobcu. Je zrejmé, že vzhľadom na nepravidelné platenie výživného zo strany žalobcu a dlhy, ktoré žalobca vo vzťahu k žalovanej na výživnom doposiaľ má, sa predovšetkým na uspokojovaní finančných potrieb žalovanej musí podieľať jej matka C. Š.. Avšak aj jej príjem slabo presahujúci sumu 500,- eur je skôr podpriemerným príjmom a ledva postačuje na uspokojovanie základných životných potrieb dvoch dospelých žien. Za takýchto okolností súd dospel k presvedčeniu, že nie sú dané podmienky pre to, aby

súd žalobcovi zrušil vyživovaciu povinnosť, nakoľko táto neustále trvá, pretože žalovaná nie je schopná sa sama živiť, ale súčasne nie sú dané podmienky ani preto, aby súd vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej znížil, čo i len o minimálnu sumu. Životné náklady žalovanej sú vzhľadom na denné štúdium pomerne vysoké, žalovaná študuje mimo miesta svojho trvalého bydliska, v mieste, kde musí denne dochádzať a kde trávi takmer väčšinu dňa, čo vyžaduje zvýšený náklad na cestovanie a stravovanie žalovanej mimo bydliska. Žalovaná je dospelou plnoletou ženou, ktorá má svoje hygienické, výživové, spoločenské, profesionálne nároky, ktoré zodpovedajú nárokom mladej ženy v jej veku. Aj keď u žalobcu príjem poklesol, je podľa presvedčenia súdu stále v jeho možnostiach prispievať na žalobkyňu určeným výživným, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že je určené na výživu vysokoškoláka nezodpovedá aktuálnym potrebám žalovanej.

Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Žalovaná bola v konaní plne úspešná a preto by jej podľa ustanovenia patrilo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré v prípade žalovanej vznikli jej právnym zastúpením. Žalovaná však proti žalobcovi náhradu trov konania nepožadovala, preto súd rozhodol, že sa jej proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.