Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-1-2023.pdf
PDF · 77.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: maloletá O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená matkou: R. G., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom U. E. č. XXX, proti povinnému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, D. č. 8, B. D., o vymoženie výživného, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 11Er/570/2009 -34 zo dňa 12. októbra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti pre vymoženie zameškaného výživného z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil v časti pre vymoženie zameškaného výživného za obdobie od mesiaca marec 2018 do mesiaca marec 2022 (vrátane) vo výške 2.058,25 eura a naďalej ho ponechal pre vymoženie bežného výživného vo výške 170,- eur mesačne a trov exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník Občiansky zákonník “), § 243h ods. 1 , § 57 ods. 1 písm. f) , § 9a ods. 1 , § 58 , § 57 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok “), § 62 ods. 1 , ods. 2 , ods. 3 , ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine “), ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho návrhu na zastavenie exekúcie čiastočne vyhovel.
2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že súdnemu exekútorovi bol doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť zameškané výživné na maloletú O. od 01.06.2009 do 19.08.2009 vo výške 149,37 eura a bežné výživné vo výške 49,79 eura mesačne od 01.09.2009 a trov exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal na návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že zákonná zástupkyňa maloletej oprávnenej v rámci trestného konania na pojednávaní uviedla, že povinný jej nedlhuje na výživnom žiadnu sumu. Predložil súdu Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 9T/50/2020 zo dňa 01.04.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.04.2022, z ktorého vyplýva, že povinný bol oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava podanej na Okresný súd Trnava dňa 01.07.2020, pod č. 4 Pv 43/19/2207 -67, pre skutok v súdnom konaní kvalifikovaný ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona . Bolo v ňom uvedené, že mu za obdobie od mesiaca marec 2018 do mesiaca marec 2022 (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške 4431,75 eur. Z rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k 10P/93/2021 - 65 zo dňa 05.08.2021 z ktorého vyplýva, že súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/42/2012 zo dňa 22.03.2012, právoplatný dňa 18.04.2012 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. O. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2021.
3. Poukázal tiež na vyjadrenie oprávnenej, ktorá s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasila a uviedla, že na pojednávaní konanom dňa 01.04.2022 na Okresnom súde Trnava, kde bol povinný
oslobodený spod obžaloby pre zanedbanie vyživovacej povinnosti, priznala, že určitú časť výživného zaplatil, ale ešte stále má dlh na výživnom s tým, že presnú sumu nevie uviesť. Po vzájomnej dohode súhlasili všetky strany, že povinný je spod obžaloby oslobodený s tým, že exekúcia bude naďalej trvať. Uviedla, že vyživovaciu povinnosť si začal plniť od marca 2022 a poslal oprávnenej 100, 600 a 190 eur a v apríli 2022 poslal 170 eur.
4. Súd prvej inštancie po preskúmaní predložených dôkazov a vyjadrenia oprávnenej zo dňa 08.052022 dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemožno vyhovieť v celom rozsahu, pretože povinný uhradil na maloletú O. sumu vo výške 2.058,25 eura, ale mal zaplatiť sumu 5.500,- eur za obdobie od marca 2018 do marca 2022. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrhu na zastavenie exekúcie čiastočne vyhovel a exekúciu zastavil pre vymoženie zameškaného výživného 2.058,25 eura a naďalej ho ponechal pre vymoženie bežného výživného vo výške 170,- eur.
5. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním povinný. Uviedol, že odvolanie podáva len v časti zameškaného výživného, lebo nesúhlasí so sumou zameškaného výživného vo výške 2.058,25 eura. Dôvodil, že v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9T/50/2020 je správne uvedená suma zameškaného výživného vo výške 4.431,75 eura, k čomu má aj ústrižky o zaplatení. Dodal, že oprávnenej sa na súde pýtal sudca aj prokurátorka, či súhlasí s tým, že oprávnený má všetko vyplatené a nemá voči nej žiadny dlh, s čím súhlasila a je to napísané aj v rozsudku aj v zápisnici.
6. K odvolaniu povinného zákonná zástupkyňa oprávnenej uviedla, že súhlasila s tým, aby bol povinný oslobodený spod obžaloby pre zanedbanie vyživovacej povinnosti, pretože ju nebavilo chodiť každý druhý týždeň chodiť na súd. Po vzájomnej dohode súhlasili všetky strany s tým, že obžalovaný je oslobodený, pričom určitý dlh je zaplatený, avšak exekúcia bude trvať naďalej. Zdôraznila, že aj na súde uviedla, že zaplatené nie je všetko, nejaký dlh tam zostal, ale presnú sumu nevie uviesť. Uviedla, že ak má povinný všetky ústrižky preukazujúce úhradu výživného, prečo ich nevedel preukázať na súde.
7. Povinný vo svojom vyjadrení uviedol, že matka maloletej O. súhlasila s tým, že povinný už nemá žiadny dlh na výživnom a to mala povedať z dôvodu, že ju sudca aj prokurátorka opakovane vyzývali, aby predložila za aké obdobie a akú sumu dĺži povinný, k čomu uviedla, že vôbec netuší. Ďalej uviedol, že všetky ústrižky súdu predložil a na základe toho ho spod obžaloby oslobodili. V závere uviedol, že ak zákonná zástupkyňa maloletej tvrdí, že jej je niečo dlžný, nech doloží, za aké obdobie a akú sumu, inak by mal súd rozhodnúť v jeho prospech.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP ) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti pre vymoženie zameškaného výživného podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP ako nepreskúmateľné zrušiť.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor doručil dňa 11.09.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie zameškaného výživného od 01.06.2009 do 19.08.2009 vo výške 149,37 eura a bežného výživného v sume 49,79 eura mesačne od 01.09.2009. Súd prvej inštancie vydal dňa 17.09.2009 pod č. 5406 026648, poverenie na vykonanie exekúcie, číslo ex. spisu EX 833/2009. Dňa 02.05.2022 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie sp. zn. EX 883/2009, v ktorom uviedol, že bol oslobodený spod obžaloby za neplnenie vyživovacej povinnosti rozsudkom zo dňa 1.4.2022 a oprávnená priznala na pojednávaní, že do 01.04.2022 jej nedlhuje na výživnom žiadnu sumu, pričom všetko je uvedené v zápisnici z pojednávania. Výživné vo výške 170 eur platí už sám. O tomto návrhu rozhodol súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.
11. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku , Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12. Podľa § 9a ods. 1 , 2 , 3 , 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol povinný odvolaním len v časti o zastavení exekúcie pre vymoženie zameškaného výživného. Odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 8 napadnutého uznesenia, v ktorom uvádza, že (okrem iného) z rozsudku Okresného súdu Trnava 9T/50/2020 mal preukázané, že povinný uhradil na výživnom pre maloletú O. sumu vo výške 2.058,25 eura, no mal zaplatiť sumu 5.500,- eur za obdobie od marca 2018 do marca 2022. V rozsudku sp. zn. 9T/50/2020 zo dňa 01.04.2022 však Okresný súd Trnava uvádza, že povinnému za obdobie od mesiaca marec 2018 do mesiaca marec 2022 (vrátane) vznikol dlh na výživnom vo výške 4.431,75 eura. Je zrejmé, že výpočet uhradenej čiastky zameškaného výživného za obdobie od marca 2018 do marca 2022 uvedený v rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/50/2020 , na ktorý sa odvoláva súd prvej inštancie v bode 8 napadnutého uznesenia je odlišný od sumy uhradeného výživného za rovnaké obdobie uvedenej v napadnutom uznesení (v časti ktorej exekúciu zastavil). V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Povinný pritom v odvolaní uvádza, že správna suma zameškaného výživného je práve vo výške 4 431,75 eura a k tejto sume má aj ústrižky o zaplatení vyživovacej povinnosti.
15. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vôbec nevyplýva, prečo exekúciu zastavil pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 2058,25 eura, ak by malo byť zameškané výživné až vo výške 5500 eur ( resp. 4 431,75 eura) a teda neponechal exekúciu aj pre zvyšnú sumu zameškaného výživného. Odvolací súd nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia vidí aj v tom, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so zvyšným zameškaným výživným. Keďže súd prvej inštancie konštatoval, že povinný zaplatil za obdobie od marca 2018 do marca 2022 sumu 2.058,25 eura, avšak mal zaplatiť 5.500,- eur, nemohol potom vo výroku ponechať exekúciu len na vymáhanie bežného výživného.
16. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nepreskúmateľné, a preto ho podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutej časti pre vymoženie zameškaného výživného zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude v zmysle uvedeného potrebné riadne ustáliť sumu zameškaného výživného, ktorú povinný uhradil a ktorá prípadne zostala neuhradená a až následne súd prvej inštancie rozhodne o zastavení exekúcie v časti zameškaného výživného, pričom toto rozhodnutie riadne odôvodní.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ).