Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-169-2014.pdf
PDF · 70.41 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/169/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci odsúdeného S. K., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 03.07.2014 pod sp. zn. 30PP/81/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.10.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného S. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného S. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 04.12.2007 pod sp. zn. 5T/150/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.03.2008 pod sp. zn. 4To/7/2008 podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Dôvodil najmä tým, že odsúdený nesplnil podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nie je možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pretože už v minulosti bol viackrát súdne trestaný a ani opätovný výkon trestu u neho nesplnil svoj účel. Dokonca bol z výkonu trestu podmienečne prepustený, kedy mal možnosť preukázať polepšenie, no opakovane sa dopúšťal trestných činov za ktoré bol právoplatne odsúdený.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú aj dodatočne písomne zdôvodnil. V písomnom odôvodnení poukazoval predovšetkým na svoje pozitívne správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody z čoho je zrejmé, že trest odňatia slobody u neho plní účel sledovaný zákonom a tiež na tú skutočnosť, že v prípade podmienečného prepustenia má zabezpečenú prácu na mestskom úrade a ubytovanie u rodičov, ktorí majú nepriaznivý zdravotný stav a o ktorých je potrebné sa starať. Taktiež sľúbil, že sa bude vyhýbať konzumácii alkoholu, ktorý bol spúšťačom jeho negatívneho správania a nebude sa už viac dopúšťať trestnej činnosti.
Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený S. K. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ktorý mu uložil Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 04.12.2007 pod sp. zn. 5T/150/2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.03.2008 pod sp. zn. 4To/7/2008 podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odsúdený začal trest vykonávať
dňa 12.04.2008, lehota podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona uplynula dňa 12.12.2012 a predpokladaný koniec trestu má mať dňa 12.04.2015.
Z obsahu hodnotenia riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 26.06.2014 vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného je počas výkonu trestu na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, správa sa slušne. V kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadáva, je prispôsobivý a komunikatívny, ochotný pomôcť iným. Doposiaľ bol disciplinárne odmenený l8-krát, naposledy dňa 12.03.2014 za dlhodobé vzorné plnenie pracovných povinností na pracovisku. Disciplinárne potrestaný nebol. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny „A“, kde bol zaradený na základe dlhodobého plnenia stanoveného programu zaobchádzania. Pracovne je zaradený na pracovisku so zameraním na pekárenskú výrobu, kde patrí medzi dlhodobých a stabilných pracovníkov. Nadriadení hodnotia jeho pracovnú morálku na veľmi dobrej úrovni. Odsúdený k zvereným pracovným povinnostiam pristupuje svedomito a zodpovedne, je na neho spoľahnutie, pracuje samostatne. Vo voľnom čase sa aktívne zapája do prác na zlepšenie prostredia ústavu, kde sa stará o údržbu zelene a kvetinových záhonov. Za účelom plnenia týchto pracovných činností mu bol udelený voľný pohyb po ústave. Stanovené ciele programu zaobchádzania sú u odsúdeného plnené. V rámci plnenia programu zaobchádzania je odsúdený vedený k dôslednému dodržiavaniu ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa a spoločenských noriem, k dodržiavaniu hygienických návykov, ústrojovej disciplíny, poriadku a čistoty, k protialkoholickej a protidrogovej osvete. Resocializačná prognóza sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť nemal stabilné zamestnanie, nadmerne konzumoval alkohol a aktuálne je odsúdený za závažnejšiu trestnú činnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.
Podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia, a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.
Krajský súd však z obsahu spisového materiálu zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona.
Odsúdený svojím skôr pozitívnym správaním vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie, ktoré zodpovedá prvej z dvoch materiálnych podmienok obsiahnutých v uvádzanom ustanovení, avšak vzhľadom na jeho osobu, doterajší spôsob života, no najmä s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti, čím nie je splnená druhá materiálna podmienka v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona.
V súvislosti s nesplnením druhej materiálnej podmienky tak, ako na to správne poukázal i okresný súd v dôvodoch napadnutého uznesenia je potrebné upriamiť pozornosť predovšetkým na trestnú minulosť odsúdeného S. K., ktorý bol viac krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť. Z obsahu spisu je zistiteľné, že z výkonu trestu odňatia slobody bol dokonca i podmienečne prepustený, avšak opätovne sa dopúšťal trestnej činnosti, z čoho je teda zrejmé, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal náležité ponaučenie a tieto nemali na jeho osobu skutočný resocializačný účinok.
Je nutné poznamenať, že zmysel podmienečného prepustenia nie je v tom, aby za dobré správanie počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený na slobodu po splnení
formálnej podmienky (zákonom stanovenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu, ale podmienečné prepustenie má význam len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v danom smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode bude viesť riadny život a nedopustí sa už žiadnej trestnej činnosti.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak po formálnej i materiálnej stránke viedli preto krajský súd k rovnakému názoru ako vyslovil v napadnutom uznesení súd prvostupňový, že u odsúdeného neboli splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie, nakoľko sa od neho nedá jednoznačne očakávať, že by v prípade prepustenia na slobodu, viedol riadny a poctivý život.
Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozhodnutia okresného súdu a preto sťažnosť odsúdeného S. K. ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.