Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_25Sd-188-2014.pdf
PDF · 83.76 KB
No categories available
25Sd/188/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. D., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom K., Q. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 112 ods. 3 a 6, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku od 16. júna 2014 na sumu 184,70 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal správnosť posúdenia dôchodkových nárokov. Má za to, že odporkyňa mu mala priznať starobný dôchodok už 1. septembra 2008. Rozhodnutie považuje za nezákonné, diskriminačné a nepreskúmateľné. Vytýkal rozhodnutiu jeho odôvodnenie, ktoré je zdôvodnené rozhodnutiami súdu.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že v prípade navrhovateľa bolo tak, ako u iných poistencov, postupované podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 tak, že po posúdení nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bolo potrebné určiť sumu starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4 a § 175 Zákona o sociálnom zabezpečení. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a z toho vykonáva zamestnanie v služobnom pomere zaradené do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení vo veku 55 rokov, 1. septembra 2003. Po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, nie je možné preto aplikovať § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
Odporkyňa ďalej poukázala na to, že právne predpisy Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sume starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Preto podľa čl. 7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy SR je potrebné na zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) aplikovať Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. Uvedený Dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon; príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je nimi odporkyňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového príspevku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií, nastala situácia, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok bolo v plnom rozsahu prihliadnuté na skutočnosť, že získal dobu služby v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a nároky z nej vyplývajúce mu boli v plnom rozsahu hodnotené. Vzhľadom na uvedené žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 12. mája 2014 ako vecne správne potvrdil.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku okrem iného uviedol, že výška starobného dôchodku sa nedá znížiť ani na základe čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, nakoľko nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevzniká dovŕšením dôchodkového veku (teda vznikom sociálnej udalosti) tak, ako to má na zreteli uvedený odsek čl. 33 Dohovoru, ale už po skončení služobného pomeru (bez ohľadu na fyzický vek), ktorý trval najmenej 15 rokov. K tomu ako dôkaz odporúčal preštudovať dovolací rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 63 zverejnený v Zbierke stanovísk a názorov NS SR č. 6/2006, dovolacie konanie sp. zn. 1Sdo/15/2005 z 23. marca 2006. Krátenie výšky vzniknutého nároku starobného dôchodku použitím uvedeného čl. 33 ods. 2 je nezákonné a v rozpore so samotným ustanovením tohto článku. Z uvedeného dôvodu je nepreskúmateľné aj tvrdenie odporkyne v napadnutom rozhodnutí, že .... pretože dovŕšením dôchodkového veku nastala situácia, že Vám vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie starobného dôchodku aplikovať aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 .... . Odporkyňa vie, že podľa uvedeného čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 sa môže výška starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa zákona č. 100/1988, krátiť len v prípade, že ak vznikne nárok na starobný dôchodok dosiahnutím dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 a už poberá inú dávku, na ktorý vznikol nárok tiež dosiahnutím dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988, len vtedy sa môže výška starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok dosiahnutím dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988, krátiť za podmienok zákonom stanovených. Podľa navrhovateľa z čl. 15, 17 a 19 Dohovoru č. 128 ako aj už uvedené z dovolacích rozsudkov NS SR vyplýva, že výsluhový dôchodok nie je dávka zodpovedajúca dávkam uvedeným v Dohovore č. 128 (nie je priznávaná len dosiahnutím dôchodkového veku podľa Dohovoru za tú istú sociálnu udalosť, ale za dobu odslúžených rokov - najmenej 15 rokov a že sa priznáva hneď po ukončení služobného pomeru). Jediné, čo v danom napadnutom rozhodnutí odporkyne je vecne správne, zákonné, je to, kde odporkyňa argumentuje príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom zabezpečení, kde tvrdí, že .... dňom dovŕšenia 55 rokov veku Vám vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške 397,52 € mesačne. Z uvedeného dôvodu ďalšie rozhodnutie odporkyne bude zákonné len také, ktorým mu prizná 92 % priemerného mesačného zárobku, čo činí 397,52 € mesačne (čo nespochybňuje odporkyňa ani v napadnutom rozhodnutí), a to od dátumu 1. septembra 2008. Toto prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ súd v prospech klientelizmu nezneužije nezákonnosť, protiústavnosť, nerešpektovanie medzinárodného Dohovoru č. 128 a toto nezákonné napadnuté rozhodnutie súd nepotvrdí. Nakoľko rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 3. decembra 2010 nie je v súlade so Zákonom o sociálnom zabezpečení, Ústavou SR a medzinárodným Dohovorom č. 128, žiadal navrhovateľ, aby súd
v zmysle ust. § 245 ods. 1 O.s.p. preskúmal zákonnosť aj rozhodnutia odporkyne z 3.decembra 2010 z dôkazov a skutočnosti uvedených v tomto návrhu. Na základe týchto dôkazov a skutočností navrhol súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne z 12 mája 2014 a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. V prípade, ak odporkyňa vo svojom vyjadrení k tomuto podanému návrhu právne nezdôvodní svoje nezákonne rozhodnutie zo dňa zo dňa 12. mája 2014, tak bez ohľadu na to, či súd uvedené napadnute rozhodnutie potvrdí alebo zruší, podá navrhovateľ na generálneho riaditeľa SP trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu - zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Vo vyjadrení k stanovisku odporkyne k opravnému prostriedku navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/2/2012 zo dňa 27. februára 2013 - nakoľko navrhovateľ nevykonával službu policajta po 31. júna 2002 a nevznikol mu nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. príspevok za službu sa za výsluhový dôchodok iba považuje. Z tohto dôvodu k zmene výšky starobného dôchodku použitím čl. 33 Dohovoru č. 128 došlo v rozpore so zákonom.
Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku, ako aj na vyjadrení k stanovisku odporkyne, ktoré súdu doručil. Nakoľko súd nepreveril tvrdenia odporkyne, že v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je možné krátiť výšku starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok, žiadal, aby tak urobil, nakoľko podľa citovaných dovolacích rozsudkoch Najvyššieho súdu SR nie je možné ust. čl. 33 ods. 2 zákonným spôsobom uplatniť.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne vo veci, v ktorom je podrobne a úplne vysvetlené, ako v danej veci postupovali. Z tohto dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 12. mája 2014 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Navrhovateľ neformálnou žiadosťou z 18. septembra 2013 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ splnil podmienku odpracovania 20 rokov v I. pracovnej kategórii pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom dovŕšenia 55 rokov veku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ nevykonával službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Nesplnil podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ani podľa § 38, ani podľa § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., má nárok iba na výsluhový príspevok podľa § 210 a nasl. zákona č. 73/1998 Zb.. Nevzťahuje sa preto na neho ust. § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 1. júla 2003 (v znení zákona č. 222/2003 Z. z.).
Vzhľadom na uvedené súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. mája 2014 zrušil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znovu v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru súdu, ktorým je viazaná.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.