Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-69-2022.pdf
PDF · 117.61 KB
Case nature
Subarea
26Cob/69/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: Ing. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX, XXX XX I. G., IČO: 42 043 093, zastúpeného: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému v 1. rade: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Žemberovciach, so sídlom Žemberovce, 935 02 Žemberovce, IČO: 00 195 413, a žalovanému v 2. rade: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že nájomný vzťah trvá a nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 7Cb/38/2022 - 84 zo dňa 27.07.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 7Cb/38/2022 - 84 zo dňa 27.07.2022 potvrdzuje.
II. Odvolací súd priznáva žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Odvolací súd žalovanému v 2. rade nárok na náhradu odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2022 spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal určenia, že nájomný vzťah z Nájomnej zmluvy z 03.12.2019 trvá. Neodkladným opatrením žalobca žiadal, aby bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. E., obec E., okres Y. zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX: parcela registra “C“ p. č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere X.XXX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX/ XX ostatná plocha o výmere XXX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX/XX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX trvalý trávnatý porast o výmere XX.XXX m2, parcela registra “C“ p. č. XXXX orná pôda o výmere XX.XXX m2, parcela registra “E“ p. č. XXXX orná pôda o výmere XX.XXX m2, parcela registra “E“ p. č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XXX.XXX m2, parcela registra “E“ p. č. XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XXX.XXX m2, najmä, aby sa žalovaný v 1. zdržal vstupu na tieto nehnuteľnosti, umiestňoval prekážky brániace vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu žalobcovi z a na nehnuteľnosti, obrábal a uskutočňoval akékoľvek iné obhospodarovacie a poľnohospodárske úkony. Žalobca uviedol, že nadobúdateľ, pán F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. B.. T.. K. XXX/X, XXX XX Y., t. č. M. S. U. XXX, XXXX G., W. nadobudol vlastnícke právo k vyššie uvedeným pozemkom na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. 02401/2019-PR-R60172/19.00 zo dňa 18.09.2019 uzatvorenou so Slovenskou republikou zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom a vklad bol povolený Okresným úradom Levice, katastrálny odbor dňa 29.11.2019 pod V 5189/2019. Žalobca uzatvoril s pánom F. K.
Nájomnú zmluvu zo dňa 03.12.2019, ktorej predmetom bol prenájom vyššie uvedených pozemkov. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodnutie o povolení vkladu Okresným úradom Levice, katastrálny odbor pod V 5189/2019 zo dňa 29.11.2019, právoplatným dňa 29.11.2019 bolo zrušené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor na základe protestu prokurátora zo dňa 10.02.2020 a vlastnícke právo k vyššie uvedeným pozemkom prešlo späť na Slovenskú republiku. Žalobca uviedol, že v čase uzatvorenia nájomných zmlúv dňa 03.12.2019 boli predmetné pozemky vo vlastníctve F. K. a aj napriek tomu žalovaný v 2. rade prenajal vyššie uvedené pozemky žalovanému v 1. rade nájomnou zmluvou č. 00456/2019-PNZ-P40056/19.00, uzatvorenej dňa 02.12.2019 a zverejnenej dňa 10.12.2019. Podľa názoru žalobcu tak v čase, keď žalovaný v 2. rade prenajal vyššie uvedené pozemky žalovanému v 1. rade, nemal k týmto pozemkom ani vlastnícke ani užívacie právo, z ktorého by vyplývalo oprávnenie dať pozemky do prenájmu; žalobca sa v tomto prípade odvolal na zásadu „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má). Podľa názoru žalobcu je nájomná zmluva uzatvorená ako druhá v poradí navyše absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nemožnosti plnenia, a to z dôvodu, že vyššie uvedené pozemky neboli v okamihu uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalovaným v 1. rade spôsobilým predmetom nájmu s ohľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade stále trval pôvodný nájomný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a F. K., ktorý prešiel na žalovaného v 2. rade rozhodnutím okresného úradu Levice, katastrálny odbor, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o povolení vkladu a žalovaný v 2. rade ako nadobúdateľ vyššie uvedených pozemkov vstúpil do práv a povinností nájomcu z nájomnej zmluvy zo dňa 03.12.2019 a tento nájomný vzťah vylučoval vznik nového nájomného vzťahu k rovnakému predmetu nájmu avšak medzi inými účastníkmi. 2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil ďalej tým, že má obavu, že žalovaný v 1. rade, nakoľko doposiaľ nerešpektoval ani nebude rešpektovať jeho nájomné právo k vyššie uvedeným pozemkom, keďže na výzvy zo strany žalobcu nereaguje, že na vyššie uvedených pozemkoch vykoná neoprávnené práce a založí úrodu, čo by ho neskôr mohlo oprávňovať užívať pozemky až do zberu úrody a požiadať o dotácie, čím žalobcovi hrozí ďalšia škoda a zároveň mu bude bránené vo vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti, čím sa mu znemožní následne dosahovať úžitok z prenajatých pozemkov, ku ktorým má žalobca právoplatne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že priloženými dôkazmi osvedčil základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a taktiež osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadením neodkladného opatrenia podľa žalobcu nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva strany nad nevyhnutnú mieru, k obmedzeniu podnikania, zásahu do súkromia ani iného práva žalovaného v 1. rade. 3. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami sporu existujú sporné právne vzťahy súvisiace s oprávnenosťou užívania nehnuteľností uvedených v návrhu žalobcu. Žalovaný v 1. rade užíva vyššie uvedené nehnuteľnosti na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti na základe nájomnej zmluvy 00456/2019-PNZ-P40059/19.00 podpísanej dňa 02.12.2019 zverejnenej dňa 10.12.2019 uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súdu prvej inštancie, konkrétne, z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 09.12.2019 pre okres Y., obec E., katastrálne územie K. E., ako aj z rozhodnutia Okresného úradu Levice, č. vkladu 5189/2019 zo dňa 29.11.2019 podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania nebola v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi žalovaným v 1. a 2. rade (uzatvorenej dňa 02.12.2019, zverejnenej dňa 10.12.2019) Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, ale F. K. na základe zmluvy č. 02401/2019- PR-R60172/19.00 o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 18.09.2019. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Levice, katastrálny odbor dňa 29.11.2019 pod V 5189/2019. Žalobca dňa 03.12.2019 uzatvoril nájomnú zmluvu k predmetným pozemkom s F. K., ktorý bol v tom čase vlastníkom prenajímaných nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade má aj napriek výzvam žalobcu naďalej využívať predmetné nehnuteľnosti na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, čím žalobca nadobudol obavu, že aktívne konanie žalovaného v 1. rade môže bezprostredne ohroziť jeho poľnohospodársku činnosť ešte viac ako doposiaľ. Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase podania a rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie je ročné obdobie, kedy je pre poľnohospodárstvo hlavná sezóna a nie všetky plodiny, ktoré sa na našich poliach pestujú, sú už po zbere úrody, pričom žalobca súdu nedoložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že pozemky sú bez zasiatych plodín a že žalovaný v 1. rade vykonáva akékoľvek úkony spojené s predprípravou pôdy na zasiate novej úrody. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia musí dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú
navrhovateľ (žalobca) získa. Vzhľadom na to, že v spise sa nenachádzal žiadny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, v akom stave sa nachádzajú predmetné pozemky, a z ktorých by bolo zrejmé a preukázané, že žalovaný v 1. rade na predmetných pozemkoch vôbec vykonáva nejakú poľnohospodársku činnosť, a ak áno, či tam ešte nemá zasadenú nejakú úrodu a už vôbec nie to, či žalovaný v 1. rade naozaj uskutočňuje nejaké úkony, ktoré by preukazovali, že vykonáva práce spojené so založením novej úrody, súd prvej inštancie konštatoval, že nemá k dispozícii dôkazy, ktoré by preukazovali odôvodnenosť obavy žalobcu a naliehavú potrebu neodkladne upraviť pomery, tak ako žalobca navrhoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto žalobca neosvedčil, že žalovaný v 1. rade robí také kroky, ktoré by osvedčili potrebu naliehavo dočasne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a ani to, či s ohľadom na znenie navrhnutého neodkladného opatrenia žalovaný v 1. rade, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje nebude na svojich právach obmedzený do takej miery, že by súd nariadením neodkladného opatrenia vybočil z prijateľného proporcionálneho rámca pomeru ohrozeného práva žalobcu a práv žalovaného v 1. rade. Ak by podľa súdu prvej inštancie mal žalovaný v 1. rade na dotknutých pozemkoch ešte zasiate nejaké plodiny, čo súd vzhľadom na ročné obdobie v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení nemôže vylúčiť, súd by mu nariadením neodkladného opatrenia znemožnil sa o túto úrodu postarať a žalovanému v 1. rade by tak mohla vniknúť neprimeraná škoda. Samotné tvrdenia žalobcu tak súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že nie sú na úrovni osvedčenia (inými slovami spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú pre záver o potrebe nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia rozhodujúce. S poukazom na vyššie uvedené nebolo podľa neho možné považovať nárok žalobcu za osvedčený do takej miery, že by bolo namieste nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné poskytnúť predbežnú ochranu takému nároku strany sporu, ktorý nie je podložený dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazujú tvrdenia žalobcu a teda aj odôvodnenosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. 4. Zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu žalobca odvolaním a rozhodnutie navrhol zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, žalobca namietal, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP]; b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]; c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. 5. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvej inštancie si v odôvodnení napadnutého uznesenia protirečí, keď na jednej strane konštatuje, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že žalovaný v 1. rade vykonáva na pozemkoch nejaké poľnohospodárske úkony a na druhej strane návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, pretože je ročné obdobie, v ktorom by mohol mať žalovaný v 1. rade ešte nepozbieranú úrodu na pozemkoch atď. Z uvedeného podľa neho jasne plynie, že žalovaný v 1. rade sa dopúšťa konania, ktorým neoprávnene zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcu. 6. Ďalej mal žalobca za to, že ním opísané skutkové okolnosti spolu s listinnými dôkazmi dostatočne osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na to, že predložené dôkazy svedčia o tom, že naznačené konanie a smerovanie konania žalovaným v 1. rade znamená, že sa obhospodarovania uvedených pozemkov nechce vzdať a nechce ich prestať užívať. 7. Žalobca tiež nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže vyhovieť z dôvodu, že na pozemkoch sa môže nachádzať nezákonne založená a nepozbieraná úroda žalovaného v 1. rade a prípadným nariadeným neodkladným opatrením mu môže byť znemožnený zber a vznikne mu škoda, keďže žalovaný v 1. rade podľa žalobcu vôbec nemal na pozemkoch úrodu zakladať. 8. Žalobca mal tiež za to, že ak by bolo potrebné čakať až na čas, keď náhodou žalovaný v 1. rade nebude mať už neoprávnene založenú úrodu na pozemkoch žalobcu alebo začne/nezačne neoprávnene vykonávať prípravné práce, resp. bude/nebude mať zasiate na pozemkoch žalobcu, čakal by žalobca v podstate na to, kedy opäť dôjde k vzniku škody na jeho strane, pričom súd prvej inštancie by následne skonštatoval, že v danom čase, nijakým spôsobom žalovaný v 1. rade nezasahuje do práv žalobcu, a takáto forma ochrany, ako ju naznačuje súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, by potom bola nielen neefektívna, ale aj oneskorená. Podľa žalobcu neodkladné opatrenie v znení, v akom bolo navrhnuté rešpektuje zásadu primeranosti, keďže neodkladným opatrením nemožno zasiahnuť do zákonom chránených práv osoby, voči ktorej sa uplatňuje, neprimeranou mierou. Žalobca uviedol, že je sám poľnohospodár a vie, že podľa § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“), sa upravuje postup vlastníka k užívateľovi pozemku bez nájomnej zmluvy tak, že vlastník doručí užívateľovi pozemku návrh na uzavretie nájomnej zmluvy alebo mu doručí výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Užívateľovi v prípade, že nepodpíše návrh nájomnej zmluvy, vznikne povinnosť pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody, alebo ak na pozemku nebola založená úroda, vrátiť pozemok do konca kalendárneho roka. Ak mal podľa žalobcu súd prvej inštancie obavu, že by žalobca náhodou žalovanému v 1. rade neumožnil pozbierať úrodu, súd prvej inštancie mal v odôvodnení uznesenia zohľadniť túto povinnosť vyplývajúcu zo špeciálneho právneho predpisu, vysvetliť rozsah neodkladného opatrenia, vymedziť jeho rozsah, kde by stranám sporu vysvetlil a upozornil na platnú zákonnú úpravu a uviedol by, že žalovanému v 1. rade je odhliadnuc od nariadeného neodkladného opatrenia umožnené pozbierať úrodu v súčinnosti so žalobcom, ak sa na pozemkoch nachádza a žalobca by mu to umožnil. Zároveň by sa podľa žalobcu navrhovaným neodkladným opatrením dosiahol účel, ktorý ním chcel žalobca docieliť a to, aby žalovaný v 1. rade prestal obhospodarovať jeho pozemky, nemohol by vykonať žiadne prípravné práce a založiť novú úrodu, a ktoré by nepredstavovalo neprimerané obmedzenie žalovaného v 1. rade ani mu nespôsobilo škodu tak, aby žalobca mohol na pozemkoch konečne začať riadne vykonávať svoju činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka. 9. Žalobca tiež argumentoval tým, že ak by vyčkával na stav, ako opisuje súd prvej inštancie, mohlo by dôjsť k ďalšiemu zásahu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie žalobcu opäť len zhoršilo, ochrana žalobcu by bola výrazné znížená do takej miery, že by bolo otázne, či zákonné ustanovenia o neodkladnom opatrení majú význam a zmysel. Preto podľa neho preukázal konkrétne zásahy žalovaného v 1. rade ako aj odôvodnenú obavu. Prakticky podľa úvah súdu prvej inštancie by podľa žalobcu neodkladné opatrenie nemohlo byť nikdy nariadené, keďže raz by súd prvej inštancie návrhu nevyhovel z dôvodu, že na pozemkoch je nepozbieraná úroda žalovaného v 1. rade a raz, že tam úroda nie je, že žalovaný v 1. rade nijakým spôsobom nezasahuje do práv žalobcu, a samotné neodkladného opatrenie by stratilo význam, ak by súd vyžadoval dôkaz o zásahoch žalovaného v 1. rade ako je dôkaz o úrode a zároveň aj dôkaz o tom, že úrodu má žalovaný v 1. rade už pozbieranú. Podľa žalobcu zámer žalovaného v 1. rade zasiať, obrábať, vykonávať poľnohospodárske práce na pozemkoch sa dá zistiť spravidla až vtedy, keď tieto úkony nastanú alebo až po ich realizovaní. Pokiaľ má byť ochrana pred nežiadúcim obhospodarovaním a zásahmi do nájomného práva poskytnutá formou neodkladného opatrenia účinná, nemožno vyčkávať na stav, keď sa poľnohospodárske úkony a obhospodarovanie stanú zrejmé (keď žalovaný v 1. rade vykoná ďalšie prípravné práce, založí novú úrodu) resp. keď nezákonné založená úroda bude pozbieraná. Vyčkávanie totiž práva žalobcu môže zmariť alebo významne sťažiť tým, že opätovne by musel čakať na to, aby si žalovaný v 1. rade zožal nezákonne založenú úrodu. 10. Podľa žalobcu, vzhľadom na protirečivé a rozporné odôvodenie napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie, z ktorého je podľa neho zrejmé, že súd prvej inštancie tvrdenia a dôkazy nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s obsahom návrhu a jeho petitom, mal za to, že nie je zrejmé, na základe akých dôvodov a akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, čo podľa neho zakladá jeho nepreskúmateľnosť vadu napadnutého uznesenia odôvodňujúcu jeho zmenu. 11. Odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) doručil uznesenie o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie žalovaným spolu s návrhom a odvolaním žalobcu a vyzval ich na vyjadrenie sa k neodkladnému opatreniu. 12. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca svoje právo odvodzuje z existencie nájomnej zmluvy, ktorou F. K. dňa 03.12.2019 prenajal žalobcovi predmetné pozemky nachádzajúce sa v k. ú. K. E., pričom F. K. bol zapísaný ako vlastník uvedených pozemkov na základe rozhodnutia OÚ Levice č. V 5189/2019 zo dňa 29.11.2019, avšak toto rozhodnutie bolo na základe protestu prokurátora zrušené a vlastnícke právo bolo opätovne zapísané na žalovaného v 2. rade. Žalobca sa podľa žalovaného v 1. rade mylne domnieva, že F. K. bol legitímnym vlastníkom pozemkov do doby, kým Okresný úrad Levice na základe protestu prokurátora zrušil svoje rozhodnutie o povolení vkladu. Podľa žalovaného v 1. rade, pokiaľ došlo k zrušeniu rozhodnutia o povolení vkladu, nemohol F. K. nikdy platne nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Žiadnou činnosťou žalovaného v 1. rade nemôže preto podľa neho dôjsť k neoprávneným zásahom do užívania na strane žalobcu; práve naopak, ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vznikla by neprimeraná škoda a došlo by k neoprávneným zásahom do výkonu práva žalovaného v 1. rade ako nájomcu, odvodeného od vlastníka - Slovenskej republiky.
13. Žalovaný v 2. rade sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnutému uzneseniu a odvolaniu nevyjadril. 14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 23. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 24. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a po zohľadnení vykonaného dokazovania, návrhu na neodkladné opatrenie a odvolaní žalobcu a vyjadrení žalovaného v 1. rade, viazaný rozsahom odvolania, dospel k záveru, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd konštatuje, že sa v prevažnej miere stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a preto v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto poukazuje a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: 25. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca náležite neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov na to, aby súd obmedzil žalovanému v 1. rade užívanie sporných nehnuteľností vrátane vstupu, umiestňovania prekážok brániacich vstupu, výstupu, vjazdu a výjazdu žalobcovi z/na nehnuteľnosti, obrábania a akýchkoľvek iných obhospodarovacích a poľnohospodárskych úkonov. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nepredložil žiaden dôkaz osvedčujúci tvrdiace skutočnosti o zásahoch žalovaného v 1. rade. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvom inštancie pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanými je tu spor o to, kto je oprávneným užívateľom nehnuteľností. Tento spor však nemôže byť vyriešený rozhodnutím o neodkladnom opatrení, ktoré prejudikuje rozhodnutie vo veci samej, pretože jeho účelom je bezodkladne upraviť pomery sporových strán do určitého času, spravidla do rozhodnutia vo veci samej. V prípade sporu o užívacie právo k poľnohospodárskym pozemkom je zrejmé, že účelom neodkladného opatrenia môže byť úprava pomerov tak, aby nedošlo ku neprimeranej škode či už na jednej alebo druhej strane sporu. Žalobca však vo svojom návrhu neosvedčil jednak, že by žalovaný v 1. rade do jeho práv zasahoval v takej miere, že by bolo potrebné pomery bezodkladne upraviť a neosvedčil ani to, že jeho konaním je spôsobovaná škoda, ktorej je potrebné bezodkladne zamedziť. Žalobca v návrhu napr. uviedol, že žalovaný v 1. rade sa mu snaží znemožniť užívanie pozemkov, ale nepredložil žiaden dôkaz o tomto tvrdení.
26. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že konaním žalovaného v 1. rade je ohrozená jeho poľnohospodárska činnosť, tento argument by bol podľa odvolacieho súdu opodstatnený, ak by bol žalobca v čase podania návrhu užívateľom pozemkov, vykonával by na nich poľnohospodársku činnosť a žalovaný v 1. rade by mu svojim aktívnym konaním v tejto poľnohospodárskej činnosti bránil. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade však sporné nehnuteľnosti nepretržite drží a užíva od roku 2005 práve žalovaný v 1. rade, a to na základe toho, že sa cíti oprávneným užívateľom pozemkov. Užívanie týchto nehnuteľností však na základe predostretého skutkového stavu nemožno zo strany žalovaného v 1. rade vnímať ako zásah do práv žalobcu, keďže tieto jeho práva dosiaľ neboli deklarované. Pokiaľ by aj žalovaný v 1. rade vykonával na sporných nehnuteľnostiach poľnohospodársku činnosť (bez ohľadu na to, v akom ročnom období a aký charakter by táto činnosť mala - sejba, žatva, atď.), do rozhodnutia súdu o tom, kto je oprávnený užívateľ pozemkov, nie je podľa odvolacieho súdu spravodlivé, aby upravil pomery strán tak, že znemožní či už jednej alebo druhej strane sporu ich užívanie (keďže takýmto spôsobom by potenciálna škoda vznikla na oboch stranách). Zároveň však považuje za danej dôkaznej situácie spravodlivé, aby bolo umožnené užívanie sporných nehnuteľností tej strane sporu, ktorá ich užíva dlhodobo a nepretržite (od r. 2005). V tejto súvislosti odvolací súd apeluje na súd prvej inštancie, aby urobil všetko pre to, aby došlo čo možno najskôr k rozhodnutiu vo veci samej, čím by bola odstránená neistota o užívacom práve medzi stranami sporu, avšak zároveň zotrváva na názore, že túto neistotu nemožno odstrániť rozhodnutím o neodkladnom opatrení (hoci takúto možnosť pripúšťa ust. § 330 ods. 2 CSP, podľa odvolacieho súdu ho nemožno aplikovať na prejednávanú vec pre jej povahu). 27. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné: a) Vo vzťahu k tvrdenému protirečiacemu odôvodneniu napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že (ako už uviedol vyššie), je irelevantné, o aké ročné obdobie by išlo vo vzťahu k času podania návrhu na neodkladné opatrenie, keďže v prejednávanej veci je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalovaný v 1. rade sporné nehnuteľnosti užíva nepretržite od r. 2005 v domnení, že je oprávneným užívateľom na základe nájomnej zmluvy (nájomných zmlúv). Je preto logické, že užívania týchto nehnuteľností sa nechce vzdať (ako to tvrdí žalobca), pričom odvolací súd v tomto jeho konaní nevzhliadol charakter takého konania, ktoré by ohrozovalo žalobcu do takej miery, že by bolo potrebné upraviť tieto pomery neodkladným opatrením. Navyše, v prípade, že súd rozhodne vo veci samej v prospech jednej alebo druhej strany, náš právny poriadok takúto situáciu predpokladá a umožňuje uplatňovať si nároky za neoprávnené užívanie veci aj spätne. b) Vyššie uvedený záver odvolacieho súdu sa vzťahuje aj na argumentáciu žalobcu, podľa ktorej nebude nikdy vhodná doba na podanie návrhu na neodkladné opatrenia za predpokladu rešpektovania názoru súdu prvej inštancie. Odvolací súd však konštatuje, že nie každá sporná situácia, ktorá nastane v priebehu súdneho konania si aj vyžaduje nariadenie neodkladného opatrenia, čo priamo vyplýva z ust. § 325 CSP. Súd nariadi neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z uvedeného vyplýva však nielen to, že súd nenariadi neodkladné opatrenie, ak nebude splnená jedna z týchto podmienok, ale aj vtedy, ak charakter sporu neumožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, aby nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. V takomto prípade je potrebné posudzovať vec individuálne podľa aktuálneho skutkového stavu a miery osvedčenia skutočností tvrdených navrhovateľom. Odvolací súd mal za to, že práve v prejednávanej veci nie je možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen z dôvodov, ktoré konštatoval súd prvej inštancie (neosvedčenie tvrdených skutočností), ale aj z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia by narušilo spravodlivé a logické usporiadanie vzťahov do rozhodnutia vo veci samej. 28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na právnu doktrínu (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092), podľa ktorej podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
29. Vyššie uvedené podmienky podľa názoru odvolacie súdu rešpektoval a zohľadnil aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a správne vyhodnotil, že tieto zo strany žalobcu kumulatívne osvedčené neboli. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti najmä na podmienku potreby neodkladnej úpravy pomerov. Podľa citovaného komentára (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1104-1109), „navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie nemožno generalizovať. Súd bude vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil.“ 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 32. Vo vzťahu k výroku o trovách odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že postupoval v súlade so zásadou úspechu, v zmysle ktorej (§ 255 ods. 1 CSP) patrí nárok na náhradu trov konania tej sporovej strane, ktorá bola v konaní úspešná. Keďže v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, odvolací súd priznal žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.