Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/28/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y..C.. U. XX, XXX XX W. A., proti žalovanému: UNICO TRADE, s.r.o., M.R. Štefánika 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 537 039, zastúpenému advokátom Mgr. Martinom Šutkom so sídlom Ernestova bašta 2524/7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 371 767, o zaplatenie sumy 713,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -129 zo dňa 08.11.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.02.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia 713,60 eura so 17,6% ročnými úrokmi z omeškania od 19.11.1998 do zaplatenia, trov súdneho konania 128 eur, trov exekučného konania 80,84 eura, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eura, poplatku za overenie 7,98 eura a trov exekúcie 889,14 eura . Ďalej sa domáhal zaplatenia 17,6 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 698,80 eura od 19.11.1998 do zaplatenia, trov exekúcie oprávneného 137,35 eura a trov exekúcie vo výške 725,40 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na Exekútorskom úrade súdneho exekútora R.. U. Y., T.., prebieha exekučné konanie sp. zn. na vymoženie pohľadávky žalobcu ako oprávneného - istiny vo výške 713,60 eura s príslušenstvom proti povinnému X. W. A., E..L.., na základe exekučného titulu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -48. Povinný má voči nemu pohľadávky z titulu nezaplatených kúpnych cien na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2013 ohľadom prevodu nehnuteľností za sumu 10.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 ohľadom prevodu nehnuteľností za sumu 5.000 eur. Uvedený súdny exekútor v rámci exekučného konania začal exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky, vydal aj exekučný príkaz voči žalovanému ako dlžníkovi povinného a prikázal mu, aby pohľadávku žalobcu uhradil. Na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval a uvedenú sumu neuhradil. Žalobca ďalej uviedol, že na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky R.. W. Y. prebieha exekučné konanie sp. zn. 342 Ex 754/19 na vymoženie pohľadávky žalobcu ako oprávneného - 17,6% ročného úroku z omeškania zo sumy 698,80 eura od 19.11.1998 do zaplatenia s príslušenstvom proti povinnému X. W. A., E..L.., na základe exekučného titulu OS Nové Zámky č. k. -48. Povinný má voči žalovanému pohľadávky z titulu nezaplatených kúpnych cien na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2013 ohľadom prevodu nehnuteľností za sumu 10.000 eur a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 ohľadom prevodu nehnuteľností za sumu 5.000 eur. Uvedená súdna exekútorka v rámci exekučného konania vydala exekučný príkaz voči žalovanému ako dlžníkovi povinného a prikázala mu, aby pohľadávku žalobcu uhradil. Listom zo dňa 18.12.2019 oznámila, že žalovaný ako dlžník povinného napriek prevzatiu

exekučného príkazu dňa 17.11.2019 nevyplatil vymáhanú pohľadávku a z toho dôvodu sa žalobca môže podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku domáhať vyplatenia pohľadávky voči dlžníkovi povinného.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca má voči spoločnosti X. W. A., E..L.., dve samotné pohľadávky priznané jedným súdnym rozhodnutím a tie sú vymáhané v dvoch exekučných konaniach. Povinný disponuje nehnuteľným majetkom v kat. území W. A. zapísanom v reg „E" na LV č. XXXXX a tiež na LV č. XXXX, na ktorých je zriadené exekučné záložné právo aj v uvedených dvoch prebiehajúcich exekučných konaniach. Okrem toho disponuje povinný aj ďalších hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, ktorý bol počas konkurzného konania, vyhláseného na majetok povinného, vylúčený z konkurznej podstaty a stále existuje a ktorý ani jeden zo súdnych exekútorov nespeňažil a zrejme ho nemal záujem dohľadať. Žalovaný má za to, že povinný disponuje dostatočným majetkom, z ktorého by mohol byť žalobca uspokojený v celom rozsahu svojich pohľadávok, no napriek tomu volil formu šikanóznej poddlžníckej žaloby so zneužitím svojho postavenia voči žalovanému, v dôsledku čoho je jeho konanie v rozpore s článkom 5 . K samotnému záväzku, ktorý má žalovaný voči povinnému titulom dvoch kúpnych zmlúv, uviedol, že tento je v zmysle premlčaný. V zmysle článku III. bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2013 bola splatnosť kúpnej ceny vo výške 10.000 eur určená na koniec roka 2015, a teda od 01.01.2016 plynula premlčacia štvorročná doba končiaca dňom 01.01.2020. V zmysle článku III. bod 2 Kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 bol pre splatnosť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur rovnako určený koniec roka 2015, teda aj v tomto prípade štvorročná premlčacia doba končila 01.01.2020. Žalobca podal poddlžnícku žalobu na súd 13.02.2020, teda v čase, keď si už ani on nemôže voči dlžníkovi povinného uplatňovať svoje pohľadávky. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že na Exekútorskom úrade súdneho exekútora R.. U. Y., T.., je vedené exekučné konanie pod sp. zn. na vymoženie pohľadávky oprávneného - žalobcu vo výške 713,60 eura s príslušenstvom proti povinnému X. W. A., E..L.., a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -48 zo dňa 19.06.2000. V rámci exekúcie pohľadávka oprávneného uspokojená nebola. Na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky R.. W. Y. je vedené exekučné konanie pod sp. zn. 342Ex 743/19 na vymoženie pohľadávky oprávneného - žalobcu vo výške 17,6% ročných úrokov z omeškania zo sumy 698,80 eura od 19.11.1998 do zaplatenia s príslušenstvom proti povinnému X. W. A., E..L.., a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -48 zo dňa 19.06.2000. Ani táto pohľadávka oprávneného v rámci uvedenej exekúcie uspokojená nebola. Obchodná spoločnosť X. W. A., E..L.., má voči žalovanému pohľadávku titulom nezaplatenej kúpnej ceny, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2013 vo výške 10.000 eur a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 vo výške 5.000 eur.

4. Dňa 14.11.2019 vydala súdna exekútorka R.. W. Y. exekučný príkaz na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku č.k. -48, ktorý vydal Okresný súd Nové Zámky dňa 19.06.2000 a ktorý sa stal právoplatným dňa 14.03.2012 a vykonateľným dňa 17.03.2012 a ktorým uložila povinnému X. W. A., E..L.., IČO: XX XXX XXX, V. Z. X, XXX XX W. A., zaplatiť pohľadávku 17,6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 698,80 eura (21.052,05 Sk) od 19.11.1998 do zaplatenia oprávnenému (žalobcovi). V zmysle § 64, § 105 a nasl. Exekučného poriadku nariadila exekúciu prikázaním pohľadávky, ktorú má povinný voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti UNICO TRADE, s.r.o., M.R. Štefánika 19, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 537 039, na základe kúpnej zmluvy ohľadom prevodu vlastníctva nehnuteľností zo dňa 16.08.2013, titulom kúpnej ceny v sume 10.000 eur (vklad vlastníctva povolený Okresným úradom W. A. pod U a na základe Kúpnej zmluvy ohľadom prevodu vlastníctva nehnuteľností zo dňa 11.12.2013 titulom kúpnej ceny v sume 5.000 eur (vklad vlastníctva povolený Okresným úradom W. A. pod U až do výšky vymáhanej pohľadávky vrátane príslušenstva a trov exekúcie. Dlžníkovi povinného (žalovanému) bolo prikázané, aby po doručení exekučného príkazu poukázal na depozitný účet exekútorského úradu v prospech oprávneného (žalobcu) pohľadávku vo výške 17,6% ročných úrokov z omeškania zo sumy 698,80 eura od 19.11.1998 do zaplatenia, trovy exekúcie - odmenu exekútora 653,40 eura a paušálnej výdavky vo výške 72 eur. Žalovaný ako dlžník povinného uvedenú sumu neuhradil.

5. Dňa 18.01.2020 vydal súdny exekútor R.. U. Y., T.., exekučný príkaz na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudku č.k. -48, ktorým uložil povinnému X. W. A., E..L.., IČO: XX XXX XXX, V. Z. X, XXX XX W. A., zaplatiť pohľadávku 713,60 eura oprávnenému (žalobcovi). Podľa § 64, 105 a nasl. Exekučného poriadku nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky, ktorú má povinný voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti UNICO TRADE, s.r.o., M.R. Štefánika 19, 940 01 Nové Zámky, IČO:

36 537 039, na základe kúpnej zmluvy ohľadom prevodu vlastníctva nehnuteľností zo dňa 16.08.2013, titulom kúpnej ceny v sume 10.000 eur (U a na základe kúpnej zmluvy ohľadom prevodu vlastníctva nehnuteľností zo dňa 11.12.2013 titulom kúpnej ceny v sume 5.000 eur (U na účet uvedený v exekučnom príkaze. Na základe exekučného príkazu bol dlžník povinného povinný zaplatiť istinu 713,60 eura, 17,6% ročné úroky z omeškania zo sumy 713,60 eura od 19.11.1998 do zaplatenia (do 18.01.2020 vo výške 2.659,83 eura), trovy súdneho konania 128 eur, trovy exekučného konania 80,48 eura, poplatok za vydanie poverenia 16,50 eura, poplatok za overenie 7,98 eura a trovy exekúcie 889,40 eura. Žalovaný ako dlžník povinného uvedenú sumu neuhradil. Listom zo dňa 18.12.2019 oznámila súdna exekútorka R.. Y. oprávnenému, že dlžník povinného bezodkladne po tom, čo mu bol doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo dňa 14.11.2019 (dlžník prevzal dňa 17.11.2019) nevyplatil súdnemu exekútorovi vymáhanú pohľadávku, a tak sa môže oprávnený podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku vo vlastnom mene domáhať voči dlžníkovi povinného na všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.

6. Súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a jej zamietnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , Exekučného poriadku, , , . Konštatoval, že žalobca sa poddlžníckou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy odvolávajúc sa na ustanovenie Exekučného poriadku. V konaní nebolo sporné, že žalobca disponuje exekučným titulom voči povinnému X. W. A., E..L.., t. j právoplatným a vykonateľným rozsudkom č.k. -48 zo dňa 19.06.2000. Rovnako nebolo sporné, že povinný X. W. A., E..L.., má pohľadávky voči dlžníkovi - obchodnej spoločnosti UNICO TRADE, s.r.o., (žalovanému). Žalobca sa pri uplatňovaní svojho nároku odvolával na uvedené exekučné príkazy, avšak exekučný príkaz je len procesný úkon exekútora, ktorým sa začína vlastné vykonávanie exekúcie a ktorým sa prikazuje dlžníkovi povinného, aby vyplatil pohľadávku povinného oprávnenému. Až na jeho základe v zmysle Exekučného poriadku oprávnený získava aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vyplatenie pohľadávky voči dlžníkovi povinného. V rámci tohto súdneho konania súd skúmal existenciu pohľadávky a tiež sa zaoberal námietkami poddlžníka (žalovaného). V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, vydal by rozhodnutie, ktoré by bolo priamym exekučným titulom voči dlžníkovi povinného. Súdny exekútor v rámci exekučného konania nevykonáva dokazovanie a vydanie exekučného príkazu nebráni účinnej obrane dlžníka povinného v rámci poddlžníckej žaloby, ktorou sa súd prvej inštancie v prejednávanej veci zaoberal. Súd prijal záver, že žalovanému zostali zachované všetky práva procesnej obrany dlžníka. Primárne sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorú akceptoval, lebo medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný - dlžník povinného: X. W. A., E..L.., bol obchodnej spoločnosti povinný zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľností, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2013 kúpnu cenu 10.000 eur, ktorej splatnosť bola určená v zmysle článku III. bod 2 kúpnej zmluvy na koniec roka 2015, a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.2013 bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu vo výške 5.000 eur, ktorej splatnosť bola takisto určená v zmysle článku III. bod 2 kúpnej zmluvy na koniec roka 2015. S úhradou uvedených kúpnych cien sa dlžník povinného (žalovaný) dostal do omeškania 01.01.2016. Z uvedeného je zrejmé, že štvorročná premlčacia doba uplynula dňa 01.01.2020. Žalobca si však svoj nárok uplatnil na súde dňa 13.02.2020, teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na to súd samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu ďalej neskúmal a žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň poukázal na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď text ). Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce.

7. S ohľadom na plný úspech žalovaného súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Podľa neho sa súd nezaoberal otázkou, či vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nebol subjektom obchodnoprávneho záväzku medzi žalovaným a povinným z kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2013 a zo dňa 11.12.2013, je možné na námietku premlčania vznesenú žalovaným prihliadať. V súvislosti s uzatváraním kúpnych zmlúv boli začaté viaceré trestné stíhania voči neznámemu páchateľovi vystupujúcemu ako štatutárny orgán alebo ako štatutárneho orgánu povinného a žalovaného. Trestné stíhanie začaté v roku 2016 vo veci poškodzovania veriteľa, kde ako poškodený vystupuje žalobca, naďalej prebieha. Súd sa však s podstatnými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa trestného stíhania vo svojom rozsudku vôbec nezaoberal a neprihliadal na ne. Žalobca si uplatnil v trestnom konaní pohľadávku a ako veriteľ bol aj vypočutý. Iný úkon za účelom dosiahnutia spočívania premlčacej doby podľa obchodného práva urobiť ani nemohol. Povinný žiaden úkon voči žalovanému na uplatnenie svojej pohľadávky neurobil. Výkon práva spočívajúci v uplatnení námietky premlčania žalovaným je s ohľadom na prebiehajúce trestné stíhania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nepožíva právnu ochranu. Námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a v danom prípade plynutie premlčacej doby z dôvodu uplatnenia pohľadávok v trestných stíhaniach spočíva. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 31.08.2004 a na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , ktoré sa týkali posúdenia aplikácie . Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. v konaní o určenie vlastníckeho práva, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Keďže od výsledku právnej veci o určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Nové Zámky sp. zn. bude závislé aj posúdenie vlastníckeho práva povinného k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnych zmlúv zo dňa 16.08.2013 a 11.12.2013, a teda aj platnosti týchto kúpnych zmlúv, uplatnenie námietky premlčania žalovaným je v tomto štádiu konania predčasné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť, respektíve rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na ustanovenie a druhej vety , ktoré sa týkajú premlčania. Podľa neho súd správne posúdil, že uplatnené právo žalobcu je premlčané, a žalobca to mal akceptovať. Pokiaľ žalobca poukázal na trestné stíhania, ktoré sú v štádiu prípravného konania, tu sa má rešpektovať prezumpcia neviny. Ide o konanie iniciované žalobcom, ktorý vyše 20 rokov kriminalizuje rodinu U. a pocit krivdy za prepustenie zo spoločnosti X. pretavuje do neodborných predstáv o tom, ako by mali rozhodovať súdy a orgány činné v trestnom konaní. Súd nemôže vychádzať z neskončených konaní, a to ani vtedy, ak by bola právoplatne odsúdená konkrétna osoba, pretože to nemá súvis so zákonným plynutím premlčacej tej doby. Čo sa týka aplikácie cieľom neakceptovania námietky premlčania, žalobca nemôže nijakým spôsobom obmedziť právo žalovaného a obzvlášť zástavu, že už v minulosti právny zástupca žalovaného opakovane žalobcovi ponúkol úplné vyplatenie jeho pohľadávky proti spoločnosti X. W. A., čo žalobca odmietol. Svoje postavenie veriteľa účelovo zneužíva proti podnikateľským aktivitám rodiny U.. Ak teda žalobca poukazuje na dobré mravy, mal by sa najprv pozrieť na svoje aktivity, ktoré sú učebnicovým príkladom zneužívania postavenia veriteľa v súdnych a iných trestných konaniach, kde je účastníkom žalobca; on mohol svoju žalobu podať oveľa skôr a žalovanému nemôže ísť na ťarchu, že tak spravil neskoro. Z konania spisovej značky vyplýva záver, že ak súd skonštatuje neplatnosť zmluvy, potom je neplatný aj záväzok žalovaného. Ak by súd skonštatoval, že zmluvy sú absolútne neplatné, potom bude paradoxne neplatný aj záväzok žalovaného voči spoločnosti X. W. A., E..L.., ktorý žiada žalobca zaplatiť jemu, a teda úplne odpadne aj dôvodnosť žaloby v tomto konaní. Podľa žalovaného je rozsudok vecne správny a odvolanie nie je dôvodné.

10. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že nemohol podať žalobu skôr, pretože až po oznámení súdnej exekútorky sa dozvedel, že exekúcia prikázaním pohľadávky, ktorú mal povinný voči žalovanému, je neúspešná. Je nepopierateľné, že voči konateľovi žalobcu a bývalému štátnemu orgánu povinného sa vedú trestné stíhania a tieto sú stále v štádiu prípravného konania. Dĺžka týchto konaní svedčí o závažnosti veci a žalobca ich nemôže ovplyvniť. Námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, a preto na túto nie je možné prihliadať. Žalobca nikdy nekonal v rozpore s dobrými mravmi a svoje práva nikdy nezneužil. O tom svedčí aj konanie spisovej značky .

11. Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na všetkých svojich skorších vyjadreniach. Žalobca podľa neho nevyužil ustanovenie , hoci práve toto ustanovenie účinne rieši takúto situáciu. Zvolil cestu účelovej a zdĺhavej cesty v konaní . Žalobca v skutočnosti nemal záujem, aby jeho pohľadávka bola vyplatená, ale mal záujem škodiť podnikateľským aktivitám rodiny U.. Svoje postavenie zneužíva a jeho argumenty v konaní sú účelové. Ustanovenie Exekučného poriadku mohol využiť už v čase, keď sa exekúcia začala a následne bol upovedomený exekútorkou o tom, že uložila dlžníkovi povinnému, teda žalovanému, aby splnil jeho záväzok priamo zaplatením na jeho účet. Žalobca podal žalobu až 13.02.2020, teda neskôr po vyše 3 mesiacoch, a preto nemôže tvrdiť, že sa staral o svoje práva, ktoré mu Exekučný poriadok ponúka.

12. Žalobca v priebehu odvolacieho konania vzal svoju žalobu späť z dôvodu, že nárok žalobcu bol zaplatený v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky R.. W. Y., sp. zn. 342 EX 745/2019 (17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 698,80 eura od 19.11.1998 do zaplatenia, trovy exekúcie oprávneného, trovy exekúcie súdneho exekútora) a sp. zn. 342 EX 1027/2022 dňa 08.12.2022 (suma vo výšky 713,60 eura so 17,6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 713,60 eura od 19.11.1998 do zaplatenia, trovy exekúcie oprávneného, trovy exekúcie súdneho exekútora). S ohľadom na uvedené navrhol konanie zastaviť a žalovanému náhradu trov konania nepriznať, pretože on procesne nezavinil zastavenie konania. Žiadal tiež vrátiť nesprávne vyrubený súdny poplatok za podanie žaloby. K tomuto podaniu žalobca pripojil vyúčtovanie exekučného konania 2x a upovedomenie o skončení exekúcie.

13. Žalovaný v následnom vyjadrení súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak žiadal pre seba priznať náhradu trov celého konania. Uviedol, že žaloba bola od samého počiatku nedôvodná a nárok žalobcu bol premlčaný, na čo on opakovane poukazoval. Išlo o zbytočné konanie, ktoré nemohlo byť úspešné z objektívnych dôvodov. Poukázal na to, že konateľ žalovaného mal už v roku 2015 snahu žalobcu vyplatiť cez spoločnosť F. J., L..C..I.., čo on odmietal a bezdôvodne požadoval vyše milióna eur a svoju pohľadávku zneužíval na škodenie iných v súdnych konaniach, najmä v konaní o určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Nové Zámky. V tomto prípade k uspokojeniu žalobcu došlo v riadne prebiehajúcom exekučnom konaní, a teda v zákonom predvídanom procese, takže zastavenie konania nespôsobil žalovaný, ktorý uplatnený nárok žalobcu od samého počiatku spochybňoval pre jeho premlčanie.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „" alebo „CSP") rozhodujúc o späťvzatí žaloby v celom rozsahu bez nariadenia pojednávania ( a contratio) postupoval v súlade s ustanovením , , podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 15. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou má výlučne žalobca. Žalobca svojím späťvzatím prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. V tomto prípade odvolací súd urobil záver, že sú dané podmienky na pripustenie späťvzatia žaloby, pričom vychádzal aj z toho, že žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. V súlade s citovaným ustanovením procesného predpisu odvolací súd preto späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

16. Pri posudzovaní dôvodov zastavania konania v nadväznosti na ustanovenie odvolací súd skúmal, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Žalobca navrhol žalovanému náhradu trov konania nepriznať tvrdiac, že on zastavenie konania procesne nezavinil. Na druhej strane žalovaný priznanie náhrady trov požadoval s odôvodnením, že to bol práve žalobca, kto zavinil zastavenie konania podaním bezdôvodnej žaloby, pričom nárok žalobcu bol premlčaný, na čo on opakovane poukazoval. Podľa neho šlo o zbytočné konanie, ktoré nemohlo byť úspešné z objektívnych dôvodov, žalobca svoju pohľadávku zneužíval na škodenie iných v súdnych konaniach, najmä v konaní o určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Nové Zámky. Zároveň uviedol, že v tomto prípade k uspokojeniu žalobcu došlo v riadne prebiehajúcom exekučnom konaní, teda v zákonom predvídanom procese, takže zastavenie konania nespôsobil žalovaný, ktorý uplatnený nárok žalobcu od samého počiatku spochybňoval pre jeho premlčanie.

17. Z obsahu podania žalobcu a z ním pripojených listín vyplýva, že žalovaný touto žalobou uplatnené právo neuspokojil a jeho nárok bol uspokojený vlastne až vymožením v exekučnom konaní začatom na návrh žalobcu ako oprávneného voči povinnému z exekučného titulu, ktorým bola osoba odlišná od žalovaného. Žalovaný od začiatku súdneho konania popieral opodstatnenosť žaloby žalobcu a vzniesol námietku premlčania, v dôsledku čoho súd prvej inštancie svojím rozsudkom po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol.

18. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca tým, že vzal žalobu späť bez uvedenia právne významných dôvodov vzťahujúcich sa na konanie žalovaného v súvislosti s konečným uspokojením jeho pohľadávky, a preto sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný. pre prípad zastavenia konania rozhodovanie o trovách konania upravuje v ustanovení , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, a uložená je rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pojem „procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je interpretované vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napríklad odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, a teda nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Aj v takomto prípade však súd môže postupovať v zmysle , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danej veci súd ustanovenie neaplikoval a ani sám žalobca neuvádzal relevantné dôvody pre použitie tohto ustanovenia. Nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania vznikol žalovanému na podklade ustanovenia v spojení s ustanovením . Keďže žalovanému v tomto konaní trovy konania preukázateľne vznikli, odvolací súd podľa a rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).