Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcov: 1. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX B., 2. E. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX B., obaja právne zastúpení: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX J., t.č. bytom K. L. K. M. A., N. F. I. XX, XXX XX D. H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

2

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie J., obec Lipany, okres F. – pozemok parcela C KN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelné č. C KN č. XXX v k.ú. J. a pozemok parcela C KN č. XXX záhrada o výmere 313 m2 aj so všetkými súčasťami a príslušenstvom a v y p o r i a d a v a ho tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade s tým, že žalobcovi v 1. rade pripadá spoluvlastnícky podiel v rozsahu 11/12 k celku a žalobkyni v 2. rade pripadá spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/12 k celku.

Žalobca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 6 666,66 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

6

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2022 v spojení so spresnením žaloby zo dňa 12.08.2022 domáhali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX k.ú. J. v okrese F., a to pozemku parc. KN C č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2 a na ňom postavenému rodinnému domu súp. č. XXX, ako aj pozemku parc. KN C č. XXX – záhrada o výmere 313 m2 aj so všetkými súčasťami a príslušenstvom, a to tak, že žalobca v 1. rade bude podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 11/12 k celku a žalobkyňa bude podielovou spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/12 k celku. Súčasne navrhovali, aby súd zaviazal žalobcu v 1. rade zaplatiť žalovanému sumu 6 666,66 EUR ako primeranú náhradu za nadobudnutý spoluvlastnícky podiel. Žalobu odôvodnili tým, že strany sporu so podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom žalobca v 1. rade má spoluvlastnícky podiel 10/12 k celku, žalobkyňa v 2. rade spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku

a žalovaný spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku. Rodinný dom je dvojposchodový 5-izbovy rodinný dom skolaudovaný v roku 1979 s podlahovou plochou 270 m2. Súčasťami a príslušenstvom nehnuteľností sú oplotenie, vydláždené nádvorie a dielňa bez súpisného čísla. Žalobcovia mali už niekoľkokrát navrhovať žalovanému, že majú záujem odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel, no žalovaný to zásadne odmietol, dokonca nabádal právnych predchodcov žalobcov, aby žiadali vrátenie daru (žalobkyni v 2. rade skôr darovaných podielov). Aj keď má žalovaný menšinový spoluvlastnícky podiel, výlučne užíval aj napriek nesúhlasu žalobcov (predtým žalobkyne II. rade) a bez akejkoľvek dohody s nimi po dlhú dobu od roku 1998 celú spoločnú vec, dokonca im bránil v užívaní spoločnej veci z ich strany, nadával im, že všetko je jeho. Išlo o zjavné nadužívanie jeho podielu, za ktoré im neposkytoval žiadnu náhradu. Navyše žalovaný do spoločných nehnuteľností, najmä rodinného domu, jeho opravy a údržby po dlhý čas nič neinvestoval, čím privodil výrazné zhoršenie jeho technického stavu, ktorý si vyžaduje vynaloženie rozsiahlych nákladov na uvedenie aspoň do stavu umožňujúceho jeho obývanie. Do poštovej schránky boli žalovanému doručované rôzne pokuty za priestupky a výzvy na úhradu dlhov, pričom žalovaný svoje záväzky trvalo ignoruje a vôbec ich nerieši, čo v prípade exekúcie môže viesť k postihnutiu jeho spoluvlastníckeho podielu, a tým aj ohrozeniu spoločnej veci. Žalobcovia ďalej ohľadom reálnej deľby nehnuteľnosti poukázali na judikáty R 61/1968 a R 45/1991 a dôvodili, že s prihliadnutím na charakter nehnuteľností a výšku spoluvlastníckeho podielu žalovaného, ako aj na potrené značné náklady na prípadné stavebné úpravy (možno aj 30 až 50 % aktuálnej hodnoty samotných nehnuteľností) pre vytvorenie samostatných vecí nie je možné rozdelenie veci. Žalobca v 1. rade prejavil záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného a žalobkyňa v 2. rade s tým súhlasila. Čo sa týka trhovej hodnoty nehnuteľností poukázali na odhad trhovej hodnoty realitnej kancelárie TRADE REAL, s.r.o. zo dňa 16.06.2022, a to vo výške 80 000 EUR. Vzhľadom na uvedené mali za to, že na za žalobcom v 1. rade nadobudnutý spoluvlastnícky podiel žalovaného by žalovanému mala prináležať náhrada vo výške 6 666,66 EUR.

Súd doručil dňa 19.09.2022 žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.10.2022. So žalobou nesúhlasil, žalobcami uplatnené nároky v celom rozsahu neuznal a tieto považoval za nedôvodné ako do základu, tak i do výšky. Nesúhlasil s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania. Rozporoval tvrdené skutočnosti vzťahujúce sa k uplatneným nárokom a na svoju obranu uviedol, že nechce peniaze, ale chce náhradné bývanie v Lipanoch, kde má aj doteraz trvalé bývanie, a to preto, že zaplatil robotníkov, stavebný materiál (aj materiál) a zároveň vložil aj peniaze.

Žalobcovia v replike zo dňa 10.10.2022 označili vyjadrenie žalovaného za neopodstatnené. Zrejme predovšetkým za účelom objasnenia právnej úpravy podielového spoluvlastníctva žalovanému uviedli, čo treba chápať pod podielovým spoluvlastníctvom (ideálny podiel, miera, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci), poukázali na špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva podľa a zvyčajné dôvody, pre ktoré dochádza k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu. Zároveň uviedli, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Čo sa týka spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, uviedli, že ich pri zrušení a vyporiadaní rozhodnutím súdu stanovuje taxatívne ako a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu a c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Súd má pritom prihliadať na veľkosť podielov a účelné využitie veci, a to tak pri posudzovaní možnosti reálneho rozdelenia veci, ako aj pri prikázaní veci za náhradu. Poukázali tiež na to, že súd musí dodržať zákonom stanovenú postupnosť spôsobov vyporiadania, teda nesmie jednotlivé spôsoby zamieňať alebo preskočiť. K veci samej uviedli, že už v žalobe opísali dôvody, pre ktoré nie je možné zotrvať so žalovaným v podielovom spoluvlastníctve. Hoci žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť, neuvádza žiadne konkrétne, či relevantné dôvody hodné osobitného zreteľa, po preukázaní ktorých by súd mohol takto postupovať. Návrh žalovaného na zabezpečenie náhradného bývania pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu neumožňuje. V tomto konaní sa nejedná o zánik nájmu bytu, kde

v niektorých prípadoch má podľa zákona nájomca nárok na náhradné bývanie. Uviedli, že trvalý pobyt má len evidenčný charakter pre potreby verejnej správy a nijak neodôvodňuje na strane žalovaného postup podľa , nakoľko žalovaný je od mája 2022 z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného a duševného stavu, ako aj s poukazom na stupeň jeho odkázanosti umiestnený v Diecéznom kňazskom domove M. A. vo D. H.. Žalovaný už nedokáže samostatne fungovať, ani bývať, preto aj z tohto hľadiska je požiadavka žalovaného na náhradné bývanie v Lipanoch nedôvodná. Ohľadom ďalších žalovaným uvádzaných skutočností mali za to, že žalovaný nešpecifikoval a ani nepreukázal akékoľvek platby a investície, ktoré mal na spoločné nehnuteľnosti vynaložiť a uhradiť, preto sa k tomu ani nemohli relevantne vyjadriť. Uviedli však, že pozemok zakúpil nebohý dedo žalobkyne v 2. rade a otec žalovaného – I. H.. Žiadosť o stavebné povolenie z roku 1975 podal tiež dedo I. H., pričom v nej sa uvádza, že má k dispozícii potrebné finančné prostriedky uložené v banke na jeho meno. Jediným príslušníkom vtedajšej domácnosti s pravidelným príjmom bola mama žalobkyne v 2. rade A. H.. Dedovi bolo následne vydané stavebné povolenie. Žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/12 k celku na základe dedenia po nebohom otcovi I. H., zomr. dňa 18.02.1992. V tom čase sa tam žalovaný trvale nasťahoval a začal nehnuteľnosť užívať. Jedine zhodnotenie domu od tohto času bola plynoinštalácia rodinného domu v roku 1993, ktorú financovala babka žalobkyne v 2. rade a matka žalovaného – A. H., pričom táto zomrela v roku 1998. Žalovaný nie je uvedený na žiadnom dokumente ohľadom stavby a financovania stavby, lebo v tom čase v Lipanoch ani nebýval. Žalobcovia uviedli, že žalovaný nikdy ničím neprispel do spoločných nehnuteľností. Od roku 1998 (úmrtia babky žalobkyne v 2. rade) až do 30.04.2022 užíval žalovaný rodinný dom so záhradou sám, pričom tam nerobil žiadnu rekonštrukciu, ani závažnú opravu, rodinný dom je v katastrofálnom technickom stave (pôvodné drevené okná, polovica rozbitá alebo má vypadnuté časti, pôvodné drevené latkové dvere, podlahy, dlažba, sanita, zvyšok kuchynskej linky. Vonkajšie schodisko preteká. Revízia komína a iné technické prehliadky neboli vôbec vykonávané počas užívania spoločných nehnuteľností žalovaným. Žalovaný odstránil všetky radiátory, pretože tiekli, no žiadnu náhradu za nich nedal. Záhrada bola zanedbaná, boli tam len vyschnuté ovocné stromy. Riadne oplotenie pozemku je už len spredu. Po stranách je len spadnutý zhrdzavený drôtený plot. Žalobcovia po nadobudnutí podielov v spoločných nehnuteľnostiach ich dali poistiť, zabezpečili revíziu plynu, odstavili nevyhovujúci sporák, odstránili preborenú strechu dielne, vyrezali stromy, ktoré konármi zasahovali k susedom, pravidelne odstraňovali odpadky, ktoré žalovaný cielene rozhadzoval v záhrade a dome. Jednalo sa o jedlo, sklo, plasty, rôzne časti nábytku. Miestny poplatok za odpad mestu Lipany nebol zaplatený za dobu 5 rokov. Žalobcovia kúpili kosačku, krovinorez, motorovú pílu a iné náradie, ktoré je potrebné k práci v záhrade. Tiež zaplatili celú daň z nehnuteľnosti, pričom žalovaný sa na týchto výdavkoch odmietol podieľať. Dokonca mal so sekerou porozbíjať časť dverí, pričom k tomuto incidentu bola privolaná polícia a on sa k tomu priznal. Žalovaný púšťal do domu rôzne neprispôsobivé osoby, v dôsledku čoho bola odcudzená nová motorová píla, čo rovnako riešila polícia. Žalobcovia práve z vyššie uvedených dôvodov nechcú naďalej zotrvať v spoluvlastníctve so žalovaným a žiadajú jeho zrušenie a vyporiadanie. Záverom podotkli, že žalovaný vo vzťahu k výške primeranej náhrady neuviedol nič konkrétne a ani nepredložil dôkaz o inej všeobecnej hodnote spoločných nehnuteľností, z ktorej veličiny sa vypočíta primeraná náhrada jemu ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Jeho popretie preto považovali za neúčinné ( ).

Žalovaný možnosť dupliky nevyužil.

Súd nariadil termín pojednávania na deň 31.01.2023. Pojednávanie bolo vykonané v súlade s v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 13.01.2023 a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania.

Súd na predmetnom pojednávaní dňa 31.01.2023 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (na čl. 4 výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J., vyhotovený dňa 28.7.2022, na čl. 6 odhad trhovej ceny nehnuteľného majetku zo dňa 16.06.2022, na čl. 30 technická správa k projektu prípojky a rozvodu zemného plynu, na čl. 31 žiadosť o stavebné povolenie z 19. novembra 1975, potvrdenie o disponibilnom zostatku zo dňa 31.01.2023 nachádzajúce sa v prílohovej obálke), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu v ich písomných podaniach i s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. J., obec Lipany, okres F. vyplýva, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku KN C parc. č. XXX – záhrada o výmere 313 m2, pozemku KN C parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku KN C parc. č. XXX s tým, že žalobca v 1. rade je zapísaný pod B2 ako spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom 10/12 k celku, žalovaný je zapísaný pod B3 ako spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom 1/12 k celku a žalobkyňa v 2. rade je zapísaná pod B5 ako spoluvlastníčka so spoluvlastníckym podielom 1/12 k celku.

Z nesporných skutkových tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade vyplýva, že žalovaný rodinný dom je dvojposchodový 5-izbovy rodinný dom skolaudovaný v roku 1979 s podlahovou plochou 270 m2. Súčasťami a príslušenstvom nehnuteľností sú oplotenie, vydláždené nádvorie a dielňa bez súpisného čísla. Žalobcovia mali už niekoľkokrát navrhovať žalovanému, že majú záujem odkúpiť jeho spoluvlastnícky podiel, no žalovaný to zásadne odmietol. Napriek menšinovému podielu užíval dotknuté nehnuteľnosti výlučne žalovaný, a to aj napriek nesúhlasu žalobcov, neexistencie dohody s nimi, a to už od roku 199, pričom žalobcom bránil v užívaní spoločnej veci. Za zjavné nadužívanie jeho podielu im neposkytoval žiadnu náhradu. Žalovaný do spoločných nehnuteľností, najmä rodinného domu, jeho opravy a údržby po dlhý čas nič neinvestoval, čím privodil výrazné zhoršenie jeho technického stavu, ktorý si vyžaduje vynaloženie rozsiahlych nákladov na uvedenie aspoň do stavu umožňujúceho jeho obývanie. Reálna deľba nehnuteľnosti nie je stavebne možné, resp. je možná iba so značnými nákladmi, ktoré sú neprimerané v porovnaní s hodnotou nehnuteľností ako takej (možno aj 30 až 50 % aktuálnej hodnoty samotných nehnuteľností). Rodinný dom je v katastrofálnom technickom stave (pôvodné drevené okná, polovica rozbitá alebo má vypadnuté časti, pôvodné drevené latkové dvere, podlahy, dlažba, sanita, zvyšok kuchynskej linky. Vonkajšie schodisko preteká. Revízia komína a iné technické prehliadky neboli vôbec vykonávané počas užívania spoločných nehnuteľností žalovaným. Žalovaný odstránil všetky radiátory, pretože tiekli, no žiadnu náhradu za nich nedal. Záhrada bola zanedbaná, boli tam len vyschnuté ovocné stromy. Riadne oplotenie pozemku je už len spredu. Po stranách je len spadnutý zhrdzavený drôtený plot. Žalobcovia po nadobudnutí podielov v spoločných nehnuteľnostiach ich dali poistiť, zabezpečili revíziu plynu, odstavili nevyhovujúci sporák, odstránili preborenú strechu dielne, vyrezali stromy, ktoré konármi zasahovali k susedom, pravidelne odstraňovali odpadky, ktoré žalovaný cielene rozhadzoval v záhrade a dome. Jednalo sa o jedlo, sklo, plasty, rôzne časti nábytku. Miestny poplatok za odpad mestu Lipany nebol zaplatený za dobu 5 rokov. Žalobcovia zaplatili celú daň z nehnuteľnosti, pričom žalovaný sa na týchto výdavkoch odmietol podieľať. So sekerou mal žalovaný porozbíjať časť dverí a do domu púšťal rôzne neprispôsobivé osoby, v dôsledku čoho bola odcudzená nová motorová píla. Žalobcovia práve vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody nechcú naďalej zotrvať v spoluvlastníctve so žalovaným.

Ďalej z nesporných skutkových tvrdení žalobcov vyplýva, že žalovaný síce má formálne trvalý pobyt evidovaný na adrese nehnuteľností, avšak od mája 2022 z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného a duševného stavu, ako aj s poukazom na stupeň jeho odkázanosti umiestnený v Diecéznom kňazskom domove M. A. vo Veľkom Šariši, kde prebýva doposiaľ. Uvedená informácia bola preverená taktiež v registri obyvateľov, z ktorej vyplýva, že žalovaný má od 11.05.2022 do 10.05.2027 prihlásený prechodný pobyt na N. F. I. XXXX/XX, D. H..

Žalobca v 1. rade prejavil záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaného a žalobkyňa v 2. rade s tým súhlasila.

Z odhadu trhovej hodnoty nehnuteľností realitnej kancelárie TRADE REAL, s.r.o. zo dňa 16.06.2022 vyplýva trhová hodnota predmetných nehnuteľností vo výške 80 000 EUR.

Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu sú ku dňu vyhlásenia rozsudku podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. J., obec Lipany, okres F.. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie v súlade so zásadou, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Jedinou výnimkou je prípad, kedy z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku ( ).

Keďže žalobcovia prejavili vôľu nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným, podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom z tvrdených skutkových okolností vyplýva, že k dohode o zrušení spoluvlastníctva nedošlo, súd mal za to, že boli naplnené predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu podľa , a preto podielové spoluvlastníctva strán sporu k dotknutým nehnuteľnostiam zrušil. Súd pritom pre úplnom dodáva, že neboli tvrdené a súd zároveň nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné zrušiť podielové spoluvlastníctvo.

Čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd dodržať poradie a podmienky jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva v zmysle . Prvým takto záväzne určeným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci, pričom predpokladom tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva je predovšetkým dobrá deliteľnosť veci s ohľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov a ďalšie účelné využitie veci. Až v prípade, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Vzhľadom na nerozporované tvrdenia žalobcov o nemožnosti delenia, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že prípadné reálne rozdelenie nehnuteľností by si vzhľadom na charakter nehnuteľností, stavebné možnosti a aktuálny stav nehnuteľností vyžadovalo náročnejšie technické riešenia a stavebné úpravy by si vyžiadali značné výdavky, súd dospel k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nie sú dobre a účelne deliteľné a pristúpil k skúmaniu druhej možnosti spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia v 1. a 2. rade prejavili záujem o nadobudnutie nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva pri zachovaní veľkosti podielu žalobkyne v 2. rade a navýšení spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1. rade o podiel žalovaného. Žalobca v 1. rade súčasne súdu potvrdením o disponibilnom zostatku preukázal, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady za nadobúdaný podiel žalovaného, ktorú žalobcovia určili s ohľadom na odhad trhovej ceny vo výške 6 666,66 EUR. Hodnotu nehnuteľností s poukazom na odhad trhovej hodnoty vykonaný realitnou kanceláriou považoval súd za nespornú, keďže žalovaný hodnotu nehnuteľnosti nijak nespochybňoval. Žiada sa tiež dodať, že vzhľadom na tvrdený stav nehnuteľsnosti (schátranosť domu a potreba rozsiahlej rekonštrukcie už aj iba za účelom zabezpečenia spôsobilosti domu na bývanie) sa hodnota nehnuteľností nejaví neprimeraná trhovým cenám. Pri určení primeranej náhrady tak súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti vo výške 80 000 EUR, čomu následne s ohľadom na žalobcom v 1. rade nadobúdaný spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku zodpovedá suma 6 666,66 EUR (jedna dvanástina z 80 000 EUR).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve strán sporu a vyporiadal ho tak, že prikázal

nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade s tým, že žalobcovi v 1. rade pripadne spoluvlastnícky podiel 11/12 k celku a žalobkyni v 2. rade spoluvlastnícky podiel 1/12 k celku a žalobca v 1. rade zaplatí žalovanému ako primeranú náhradu za nadobudnutý spoluvlastnícky podiel sumu 6 666,66 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tým, že súd nie je viazaný procesnými návrhmi strán konania, ako má vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo, potom nemožno konštatovať, že na strane tej-ktorej strany konania došlo k úspechu alebo neúspechu, pretože súd postupuje z úradnej moci v súlade s kogentným ustanovením bez ohľadu na procesné návrhy strán konania, akým spôsobom žiadajú vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo. Okrem toho nemožno vyhodnotiť úspech, či neúspech v konaní z toho dôvodu, že žalobcovia, ktorých žalobe síce bolo vyhovené, sú (síce v danom prípade iba žalobca v 1. rad) plniť žalovanému primeranú náhradu. Aplikácia je preto objektívna a správna. Navyše je potrebné dodať, že žalobcovia si napokon náhradu trov konania v prípade, že súd žalobe vyhovie, výslovne neuplatňovali.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.