Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4Co-313-2013.pdf
PDF · 69.43 KB
Case nature
Subarea
4Co/313/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa K. I., a.s., L. cesta XX, X., IČO: XX XXX XXX, zast. R. & L. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom X., V. nám. XX, proti odporkyni 1/ C. V., naposledy bytom U. T. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, 2/ H. V., bytom U. T. XXX, o zaplatenie 3.550,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. januára 2013, č. k. 7C/138/2011-99 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie odporcu 2/ o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie voči odporkyni 1/ zastavil. Vo výroku II. odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.550,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 55 eur od 22.02.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.411,78 eur od 24.03.2010 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. v zvyšnej časti návrh zamietol. Vo výroku IV. uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.550,40 eur odporcu 1/ na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.550,40 eur od 08.07.2009 do zaplatenia, odporcu 2/ sumy na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 55,- eur od 22.02.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.495,40 eur od 24.03.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.550,40 eur od 22.02.2010 do zaplatenia a trovy konania. Z pripojeného dedičského spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 10D/365/2011 súd zistil, že odporkyňa 1/ dňa 04.10.2011 zomrela. Odporkyňa 1/ okamihom svojej smrti po podaní návrhu na súd stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. V danom prípade ide o neodstrániteľnú vadu konania, preto súd konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. voči odporkyni 1/ zastavil. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi účastníkmi existoval právny vzťah zmluvy o úvere, pričom mala táto zmluva pre povahu účastníkov charakter spotrebiteľskej zmluvy. Nebolo sporné, že odporkyňa 1/ riadne úver nesplácala a vznikol jej tak voči navrhovateľovi dlh. V zmysle ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odporca 2/ prevzal na základe dohody o pristúpení k záväzku, uznaní záväzku a dohody o splácaní dlhu zo dňa 21.01.2010 záväzok odporkyne 1/ vzniknutý zo zmluvy č. UZF/07/93057 zo dňa 31.07.2007, pričom pristúpil k záväzku dlžníka - odporkyne 1/ zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3.550,- eur. S poukazom na skutočnosť, že odporkyňa 1/ v priebehu konania zomrela, súd zaviazal odporcu 2/ na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 3.550,40 eur. Pre neplatenie úveru sa odporca 2/ dostal do omeškania a navrhovateľovi preto patrí aj uplatnený úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s citovanými predpismi, omeškanie vzniklo 22.02.2010, nasledujúci mesiac po uzatvorení dohody o uznaní dlhu. Súd návrh v časti uplatnenia úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.550,40 eur od 22.02.2010 do zaplatenia zamietol, nakoľko ide o duplicitné uplatnenie žalovanej sumy. Čo sa týka úrokov z omeškania zo zmluvnej pokuty, súd konštatoval, že zmluvná pokuta ako právny inštitút je zabezpečovacím prostriedkom na riadne splnenie si svojich povinností. Je preto neprijateľné a protizákonné, aby nezaplatenie zmluvnej pokuty
po lehote splatnosti bolo postihované ďalšou sankciou a to úrokmi z omeškania, pretože inštitút zmluvnej pokuty je individuálnym zabezpečovacím prostriedkom, na ktorý sa nemôžu vzťahovať všeobecné ustanovenia o omeškaní dlžníka s peňažným dlhom, či už podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov súd nepriznal navrhovateľovi v tejto časti žiadne úroky z omeškania z titulu včasného nezaplatenia zmluvnej pokuty. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 373 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 1, 2, 3 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca 2/. V odvolaní uviedol, že nebude platiť to, čo sa ho aj tak netýka, naviac sa zaplatila suma vo výške 6.202,10 eur a ďalšie financie mali z predaja vozidla. Ako dôkaz posiela kópie šekov, ktoré sa platili, pričom je tam aj cena, za ktorú auto predali 1.860 eur, čo je dokopy 8.062,10 eur. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nevie prečo by mal platiť 3.550 eur, a preto sa proti rozsudku súdu prvého stupňa odvoláva. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že odporca 2/ pristúpil k záväzku odporkyne 1/ na základe dohody o pristúpení záväzku zo dňa 21.01.2010, uhradiť spoločne a nerozdielne sumu 3.550,40 eur. Uzatvorenie a platnosť uvedenej dohody odporca 2/ nikdy nerozporoval. Mal za to, že výšku žalovanej sumy náležite odôvodnil v špecifikácii svojich nárokov zo dňa 07.05.2012.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v preskúmavanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie podal odporca v zákonnej odvolacej lehote a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. v platnom znení sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, o čom bol odporca v napadnutom rozsudku riadne poučený.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol odporcovi 2/ doručený dňa 26.02.2013, čo vyplýva z pripojenej doručenky založenej na č. l. 102 spisu. Nasledujúcim dňom začala odporcovi 2/ podľa § 47 ods. 2 veta posledná O.s.p. plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania. Posledný deň, kedy mohol podať odvolanie bol deň 13.03.2013. Odporca 2/ podal odvolanie na pošte T. dňa 15.03.2013, t. j. po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie odporcu 2/ podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é