Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5S-2-2021.pdf
PDF · 109.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 310, Tulčík, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Poľovnícke združenie Suchá - Zelenô, 034 74 Liptovské Revúce, IČO: 31 938 370, 2/ Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 8314/2017-9.2 (41/2017 rozkl.) zo dňa 04.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 8314/2017 - 9. 2 (41/2017 - rozkl.) zo dňa 4.10.2017 a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody Číslo: 5079/2017 - 6. 3 zo dňa 27.07.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Ďalším účastníkom súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Listom zo dňa 05.04.2017 požiadalo Poľovnícke združenie Suchá - Zelenô (ďalej aj len „žiadateľ“) Ministerstvo životného prostredia SR, odbor ochrany prírody a krajiny (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) spočívajúcej v umožnení usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Čierny Kameň. 2. Žalobca sa k žiadosti žiadateľa vyjadril podaním zo dňa 26.05.2017 tak, že nesúhlasil s udelením výnimky navrhovanej v podkladoch rozhodnutia. Poukázal na to, že žiadateľ požiadal o regulačný lov, a preto by malo rozhodnutie v prípade povolenia výnimky obsahovať konkrétne podmienky zabezpečujúce usmrtenie konkrétneho jedinca, ohrozujúceho svojím správaním ľudí, alebo spôsobujúceho opakované škody. Za odôvodnené považoval udelenie výnimky len v prípade medveďov spôsobujúcich opakovane škody a za predpokladu predošlej účinnej ochrany komisionálneho vyhodnotenia škôd ŠOP SR a identifikácie takýchto medveďov, napr. na základe parametrov stôp. Žalobca zároveň pripustil aj dôvodnosť udelenia výnimky v prípade medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním
zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. Poukázal však na to, že v takomto prípade by mala byť lokalita na usmrtenie stanovená do vzdialenosti 500 m od zastavaného územia, resp. tam, kde jedinec spôsobuje škody, keďže len týmto spôsobom je možné zabezpečiť adresnosť lovu jedinca. Žalobca zároveň vyjadril zásadný nesúhlas s umožnením lovu na vnadisku, keďže vnadením sa môžu do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. 3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 5079/2017 - 6. 3 zo dňa 27.07.2017 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) ZOPK, t. j. usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri, pričom stanovil podmienky týkajúce sa časovej platnosti udelenej výnimky, parametrov jedinca, ktorého možno usmrtiť a povinností žiadateľa oznámiť čas lovu a aj odstrel medveďa ŠOP SR (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad dňa 28.08.2017, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s jeho argumentami proti udeleniu výnimky uvedenými v jeho vyjadrení zo dňa 26.05.2017 a že výnimka udelená prvostupňovým rozhodnutím nezabezpečí naplnenie cieľa. 5. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán sa nezaoberal preventívnymi opatreniami, neskúmal priestorové rozmiestnenie a pohyb medveďov v poľovnom revíri, neskúmal ich koncentrovanie v okolí krmovísk a ani neskúmal, v akom rozsahu sa nachádzajú umelé zdroje potravy v blízkosti ľudských sídel. Tiež poukázal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne argumenty, ktoré by preukazovali, že práve jedinec s parametrami uvedenými v rozhodnutí spôsobuje škody alebo ohrozuje ľudí. Žalobca tiež namietal protichodnosť argumentácie odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktorý vzbudzuje dojem, že povolenou výnimkou bude usmrtený jedinec so synantropným správaním, avšak výrok rozhodnutia umožňuje usmrtiť akéhokoľvek jedinca spĺňajúceho určité parametre. Tiež, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, aký vplyv majú vnadiská na správanie medveďov. Poukázal aj na to, že samotný žiadateľ vo svojej žiadosti výslovne uviedol, že v roku 2013 bola ulovená v predmetnom revíri medvedica, ktorá prejavovala znaky synantropizácie a nebola plachá. Po jej ulovení sa prípady napadnutia stád medveďom skončili. Zároveň zdôraznil, že ani ŠOP SR vo svojom stanovisku neuviedla žiadne škody, ku ktorým by malo dôjsť v čase od udelenia poslednej (nerealizovanej) výnimky v roku 2016. 6. Žalovaný o rozklade rozhodol dňa 04.10.2017 tak, že rozhodnutím č. 8314/2017-9.2 (41/2017- rozkl.) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 5079/2017-6.3 zo dňa 27.07.2017. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.10.2017 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“).
II. Žaloba
7. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému (ďalej aj len ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) dňa 12.02.2017 sa žalobca domáha preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia a navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. 8. Žalobca obe rozhodnutia považuje za nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 9. V právnej kvalifikácii žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 ZOPK a zároveň ani v súlade s ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 45 Správneho poriadku. 10. Dôvodí, že už v rozklade namietal, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktorá umožňuje usmrtenie medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu administratívneho konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom poľovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu vecí, keďže existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislosť na antropických zdrojoch potravy. 11. Žalobca zdôrazňuje, že žiadateľ žiadal o usmrtenie medveďa hnedého, pričom prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, ale môže byť usmrtený jedinec náhodne prilákaný na vnadisko, pričom k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie nedôjde.
12. Žalobca vo svojom rozklade tiež poukázal na stanovisko Správy TANAPu sp. zn. TANAP 1062/2015 zo dňa 21.07.2015 vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí s touto námietkou vyrovnal tak, že stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd spôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi, nie sú na oboch lokalitách totožné. 13. Žalobca zotrváva tiež na námietke uvedenej v rozklade, a to, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktorá umožňuje usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku, nepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí. V priebehu konania žalobca uvádzal, že umožnením lovu na vnadisku sa vytvorí nebezpečenstvo, že do blízkosti zastavaného územia a miest s výskytom ľudí sa budú schádzať medvede za návnadou aj zo širšieho okolia, čím sa na jednej strane znemožní usmrtenie medveďov, ktoré by mali byť potenciálnym zdrojom nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a na druhej strane koncentrácia medveďov putujúcich za návnadou v skutočnosti zvýši pravdepodobnosť stretov medveďov s obyvateľstvom. Žalovaný sa však s touto námietkou žalobcu vysporiadal nedostatočne. 14. Doslova absurdne pre žalobcu vyznieva argumentácia žalovaného o tom, že medveďov do blízkosti ľudských sídel neprilákalo krmovisko, či vnadisko, a ani nerealizácia preventívnych opatrení. Žalovanému je z jeho činnosti známe, že v roku 2016 Správa CHKO uskutočnila dve pracovné stretnutia, na ktorých boli zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych subjektov a zástupcovia miest a obcí upozornení na preventívne opatrenia „aby sa tieto konflikty minimalizovali“. Medzi preventívnymi opatreniami, teda činnosťami, ktoré by nemali byť vykonávané je o. i. uvedené „prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti“. Preto je pre žalobcu nevysvetleným paradoxom, na základe akých skutočností dospel žalovaný k stanovisku, že prikrmovanie zveri a medveďov nie je činnosťou majúcou vplyv na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel, ak ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody explicitne vo formulári vypracovanom pre účely tohto konkrétneho konania, práve uvedené skutočnosti považuje za významné pre prenikanie medveďov a uvádza ich v rámci preventívnych opatrení na zabránenie takémuto prenikaniu. Navyše, v predmetnej veci je akákoľvek adresnosť výnimky vylúčená tým, že ŠOP SR uvádza, že za zimné obdobie ďalšie škody v revíri hlásené neboli. V kontexte samotných tvrdení žiadateľa o tom, že adresnosť uvedenej výnimky v roku 2013 viedla jednoznačne k tomu, že k škodám na ovciach v konkrétnej lokalite prestalo dochádzať a so zreteľom na konštatovanie ŠOP SR o tom, že stav, pokiaľ ide o škody, sa oproti roku 2016 nezmenil, je nesporné, že udelená výnimka nesleduje naplnenie legitímneho cieľa, ale jej účelom je, aby žiadateľ mohol realizovať, s najväčšou pravdepodobnosťou poplatkový lov. 15. Keďže udelenie výnimky z ochrany medveďa hnedého je viazané na zistenie skutočností preukazujúcich neexistenciu inej alternatívy a zároveň spôsobilosť udelenej výnimky naplniť ňou sledovaný cieľ, žalobca má za to, že v predmetnej veci nebola ani jedna z týchto podmienok sine qua non naplnená. 16. Ďalej žalobca k skutkovým zisteniam a aj so zreteľom na úlohy v manažmente medveďa hnedého zdôrazňuje, že záver žalovaného o nevýznamnosti žalobcom navrhovaných dôkazov, či vplyvu vnadísk na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel, je v rozpore s dokumentom starostlivosti o tohto chráneného živočícha európskeho významu. Účinným opatrením na predchádzanie vzniku opakovaných škôd je podľa žalobcu odstránenie problémového jedinca z populácie. V predmetnej veci však, ako na to žalobca poukázal už v rozklade, nie je možné zistiť žiaden vzťah medzi usmrtením náhodne vybraného jedinca z populácie a vznikom škôd. 17. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd po preskúmaní napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 8314/2017-9.2 (41/2017 rozkl.) zo dňa 04.10.2017 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 5079/2017-6.3 zo dňa 27.07.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň aby súd priznal žalobcovi náhradu všetkých trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
18. Žalovaný sa k veci samotnej vyjadril v podaní zo dňa 11.05.2018. 19. V tomto podaní žalovaný uviedol, že žalobca podal správnu žalobu ako účastník administratívneho konania, nakoľko žalobcovi zákon o ochrane prírody takéto postavenie výslovne priznáva a žalobca toto svoje právo - t. j. právo byť účastníkom administratívneho konania aj využil. Účelom ust. § 178 ods. 3 SSP podľa názoru žalovaného je umožniť podanie správnej žaloby zainteresovanej
verejnosti aj vtedy, ak v administratívnom konaní nemala postavenie účastníka konania (bola napr. zúčastnenou osobou), resp. aj vtedy, ak sa administratívneho konania vôbec nezúčastnila (napr. sa o ňom nedozvedela). Pre možnosť zainteresovanej verejnosti podať správnu žalobu je rozhodujúce to, že ide o administratívne konanie vo veciach životného prostredia podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje právo zainteresovanej verejnosti na účasť v administratívnom konaní (§ 42 ods. 1 SSP). Podľa názoru žalovaného žalobca bol aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby podľa ust. § 178 ods. 1 aj 3 SSP. 20. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca počas celého priebehu správneho konania nepodal žiadny relevantný návrh, akým spôsobom (okrem realizácie odstrelu) je možné vyriešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na danom území. 21. Žalovaný ďalej uvádza, že za súčasného stavu veci, keď uplynula lehota na realizáciu výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, nebude možné (ani v prípade iného rozhodnutia zo strany správneho súdu a prípadného vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému) rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania (resp. zainteresovanú verejnosť) výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, a to bez ohľadu na to, či povolený odstrel bol, resp. nebol zrealizovaný. 22. Žalovaný podotkol, že na rozdiel od iných občianskych združení zameraných na ochranu prírody, s ktorými má ministerstvo v sporných prípadoch korektnú spoluprácu, žalobca en bloc napáda svojimi rozkladmi a žalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané ministerstvom, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek vydaných ministerstvom vylučuje akýkoľvek individuálny prístup žalobcu k jednotlivým predmetom konania. Žalobca na rozdiel od správneho orgánu nenesie zodpovednosť za ohrozenie zdravia a života obyvateľov a za prípadné majetkové škody v konkrétnych prejednávaných prípadoch, ani nemusí znášať škody spôsobené ostatným účastníkom konania, či dotknutým obciam a ich obyvateľom. 23. V závere sa žalovaný stotožnil s názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/31/2012 zo dňa 29.11.2012 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky o. i. konštatuje: „ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej republiky je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory a rešpektu by mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku nemrhali svoju pozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to v prípade tohto konania.“ IV. Relevantné právne predpisy 24. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) po vrátení veci kasačným súdom preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
30. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 31. Podľa § 40 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., (b) výnimku podľa odseku 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, (c) výnimku podľa odseku 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie. 32. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V. Právne posúdenie veci 33. Úlohou správneho súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ministra žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a tiež postupu konajúcich orgánov verejnej správy v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 34. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 35. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 36. Správny súd po tom, ako mu bola vec vrátená kasačným súdom na ďalšie konanie uznesením NSS SR sp. zn. 1Sžk/25/2018 zistil, že na tunajšom správnom súde prebehlo viacero súdnych konaní rovnakých účastníkov (žalobca a žalovaný), ktorých predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti obsahovo a právne identických rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, spočívajúcej v usmrtení jedného, resp. viacerých jedincov medveďa hnedého v označených poľovných revíroch, a to v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, ako aj z dôvodu zníženia škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach. 37. Konkrétne správny súd poukazuje na vec vedenú pod sp. zn. 2S/267/2017, súdne konanie totožných účastníkov (žalobca, žalovaný), totožného predmetu konania - súdny prieskum rozhodnutia ministra žalovaného týkajúceho sa udelenia povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona o ochrane prírody, spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane-Ľubietová, a to v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov ako aj z dôvodu snahy o zníženie škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vydaného v tejto veci správny súd zistil, že žalobcom vznesené námietky v tomto konaní sú z
podstatnej časti totožné s námietkami uvedenými v tejto žalobe a na všetky námietky boli dané vo vyššie uvedenom rozsudku podrobné odpovede. Taktiež odôvodnenie oboch vydaných preskúmavaných rozhodnutí bolo prakticky identické s odôvodnením v tomto súdnom konaní preskúmavaných rozhodnutí (napadnuté rozhodnutie ministra žalovaného číslo: 6285/2018-9.2 (14/2018-rozkl.) zo dňa 01.06.2018, ako aj prvostupňového rozhodnutia číslo: 2976/2018-6.3 zo dňa 20.03.2018). 38. Správny súd využijúc ust. § 140 SSP v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje na odôvodnenie (skutkové aj právne) právoplatného rozsudku tunajšieho správneho súdu č. k. 2S/267/2017-55 zo dňa 26.02.2020, v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/267/2017-105 z 25.11.2020, ktorým správny súd zrušil obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného (prvostupňové aj druhostupňové), a to podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Tento rozsudok bol napadnutý kasačnou sťažnosťou žalovaným, pričom následne konajúci Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 6Sžk/5/2021 zo dňa 19.05.2021 podanú kasačnú sťažnosť zamietol. Správny súd taktiež poukazuje na odôvodnenie tohto vyššie uvedeného rozsudku najvyššieho súdu ako aj ďalších rozsudkov Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Sžk/12/2020 zo dňa 16.06.2021 a Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/16/2020 zo dňa 30.03.2022 a rozsudku sp. zn. 1Svk/22/2021 zo dňa 26.08.2022, v ktorých všetkých boli rovnakí účastníci konania - žalobca a žalovaný a totožný predmet konania- súdny prieskum rozhodnutia ministra žalovaného týkajúceho sa udelenia povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona o ochrane prírody, spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v príslušnom poľovnom revíri, dôvodiac, ochranou zdravia a bezpečnosti obyvateľov a tiež aj z dôvodu zníženia škôd spôsobených na poľnohospodárskych kultúrach, s ktorými odôvodneniami postavenými na totožných skutkových zisteniach a právnych úvahách sa správny súd plne stotožňuje a ktoré sa v celom rozsahu vzťahujú aj na prejednávanú vec. Zároveň správny súd uvádza, že prejednávaná vec sa od vyššie uvedených vecí, ktoré už boli právoplatne rozhodnuté odlišuje len subjektom žiadateľa o udelenie výnimky, územím, na ktorom žiadateľ žiadal o povolenie výnimky a obdobím platnosti udelenej výnimky. Tieto odlišnosti však nepredstavujú také podstatné skutočnosti, v dôsledku ktorých by z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci bolo možné konštatovať, že tieto konania sa v podstatných skutočnostiach odlišovali skutkovo a právne v takej miere, že by nebolo možné predmetnú prejednávanú vec posúdiť ako konanie s totožným predmetom tak, ako to má na mysli ust. § 140 SSP. 39. Správny súd preto konštatuje, že preskúmavané rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonnou úpravou povoľovania výnimky z ochrany chránených živočíchov v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona o ochrane prírody, nakoľko zistené skutkové okolnosti nepreukazovali naplnenie vyššie uvedených zákonných ustanovení pre udelenie výnimky. 40. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministra žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Bude úlohou prvostupňového orgánu po vrátení veci v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v smere naznačenom aj s poukazom k rozsudku č. k. 2S 267/2017-55, keď orgán verejnej správny je právnym názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný. 41. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP nepriznal, keďže žiadne im nevznikli. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).