Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. a F., zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR R., deti rodičov F. a F., o zníženie vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. novembra 2022, č. k. -62, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na zníženie výživného na maloleté deti zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 25.01.2022, ktorým súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, pričom matku zaviazal na platenie výživného v sume 90,- eur mesačne na F. a 60,- eur mesačne na F.. V tom čase bola matka nezamestnaná, nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, žila v podnájme, kde platila 350,- eur mesačne. Otec bol v tom čase vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Maloletá F. chodila do X. ročníka základnej školy a maloletý F. do materskej školy. V súčasnosti otec pracuje v spoločnosti R.., kde dosahuje príjem približne 850,- eur mesačne v čistom. Žije v otcovom byte spolu s deťmi. Peniaze, ktoré zarobí idú na účet jeho otca, ten následne hradí náklady na ubytovanie, ale aj škôlku, školu a iné náklady. Ak potrebuje peniaze, privyrobí si brigádne, naposledy, keď potreboval peniaze na obuv. Zdravotné obmedzenia nemá, rovnako tak ani majetok vyššej hodnoty. Matka je nezamestnaná, od 27.04.2022 je vedená ÚPSVaR R. v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Býva v prenajatej garsónke v R., kde platí nájom 370,- eur. Zdravotné obmedzenia nemá. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že maloletá F. navštevuje X. ročník základnej školy, maloletý F. navštevuje S. ročník v materskej škole. Za obedy na maloleté deti otec platí 56,- eur. Deti sú zdravé. Matka platí maloletému F. angličtinu v sume 15,- eur. Výživné platí sporadicky, za rok a pol zaplatila na výživnom 370,- eur. Súd prvej inštancie uviedol, že základným predpokladom pre zmenu rozhodnutia upravujúceho výšku výživného je zmena pomerov, za ktorých bolo výživné naposledy určené ( Zákona o rodine v spojení s ). Súd pritom prihliada aj na vývoj životných nákladov ( Zákona o rodine) ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( v spojení s Zákona o rodine). Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že u maloletých detí a matky nedošlo k zmene pomerov. K zmene došlo u otca. V uvedenej súvislosti konštatoval, že matka bola v čase určenia výživného nezamestnaná, pričom nezamestnaná

je aj v súčasnosti. Jediným rozdielom je, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd prvej inštancie zastával názor, že nezamestnanosť sama o sebe nie je dôvodom pre zníženie výživného. V prípade nezamestnanosti nie je rozhodné či osoba povinná platiť výživné je alebo nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pre zohľadnenie nezamestnanosti je dôležité zistiť či existujú objektívne dôvody, pre ktoré sa povinný rodič nemôže zamestnať, ako napr. nevyhovujúci zdravotný stav, akútna potreba starostlivosti o inú blízku osobu či stav na trhu práce. Uviedol, že v prípade ak je rodič nezamestnaný súd nemusí pri určení výšky výživného vychádzať z reálnych príjmových pomerov rodiča. V zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Za vzdanie sa zárobku bez vážneho dôvodu možno považovať aj situáciu kedy je rodič napriek jeho osobným pomerom a možnostiam na trhu práce stále nezamestnaný. V takých prípadoch súd vychádza z potenciálneho zárobku, ktorý by rodič mohol s ohľadom na svoje vzdelanie a prax dosahovať, s prihliadnutím na ponuku práce. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka má ukončené stredné odborné vzdelanie s výučným listom, zaujíma sa o prácu upratovačky a ako pomocná sila v kuchyni. Z rozsudku o poslednom určení výživného vyplynulo, že tiež pracovala ako operátorka vo výrobe. Súd prvej inštancie oboznámil ponuky práce z internetového portálu www.istp.sk, ktoré by matka mohla vykonávať: upratovačka, F., mzda 700,- eur v hrubom (č. l. 50), pomocná sila na výdaj stravy,., 4,- eurá na hodinu (č. l. 51), upratovačka - A., 3,97 eura na hodinu (č. l. 52), montážny pracovník vo výrobe svetiel, R., 795,- eur mesačne v hrubom (č. l. 54), upratovačka, D., 4,50 eura na hodinu (č. l. 55) operátor výroby, káblov a káblových zväzkov, Z., 850,- eur mesačne v hrubom (č. l. 56), operátor vo výrobe, K., 694,- eur mesačne v hrubom (č. l. 58). Z uvedeného vyvodil, že na trhu práce je dostatok voľných pracovných miest vhodných pre matku. Mal za to, že v tomto smere teda neexistuje objektívna prekážka, pre ktorú by sa matka nemohla zamestnať. Nebol presvedčený ani o zodpovedajúcej aktivite matky smerom k hľadaniu si zamestnania s tým, že nestačí len byť evidovaný na úrade práce, ale je potrebné si vlastnou aktívnou činnosťou prácu aj hľadať. Tu súd poukázal, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča je jeho zákonnou povinnosťou (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Možno tak od rodiča očakávať zvýšenú aktivitu smerom k zabezpečeniu prostriedkov na obživu pre svoje maloleté deti. V prípade matky maloletých však takúto aktivitu nezistil. Uviedol, že matka na pojednávaní nevedela uviesť konkrétne prípady hľadania si práce. Uviedla napríklad, že prácu si hľadá tak, že chodí po podnikoch, kde ju napadne, nevie však kde bola minulý týždeň, či minulý mesiac. Jej tvrdenie o hľadaní si práce tak vyznievajú nepresvedčivo. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto očakával, že matka bude vedieť uviesť konkrétnejšie informácie o prípadných zamestnávateľoch, u ktorých sa uchádzala o prácu. Neuveril úplne ani tvrdeniam matky ohľadom zabezpečovania si finančných prostriedkov na obživu. Matka na pojednávaní uviedla, že na náklady na bývanie jej požičiava kamarátka H. K. a sestra, o ktorej nevie kde býva, ani kde pracuje. Na jednej strane sa javí, že by mala mať matka so sestrou výborný vzťah, keďže ju finančne podporuje, na strane druhej o sestre nevie základné údaje ako kde býva a kde robí. Považoval za potrené uviesť, že matka už v čase posledného rozhodnutia o výživnom platila nájom 350,- eur, pričom v tom čase nebola zamestnaná. Súdu prvej inštancie sa javilo ako nepravdepodobné, že by iné osoby, o ktorých toho navyše ani veľa nevie (viď sestra), dlhodobo prispievali matke na ubytovanie, najmä pokiaľ je tá zdravá a nič jej nebráni sa zamestnať. Poukázal na to, že matka má okrem nájomného aj ďalšie výdaje ako strava, oblečenie, hygiena, taktiež výdaje na deti, o ktoré zabezpečuje starostlivosť v čase keď sú u nej v rámci realizácie styku. Na otázku súdu odkiaľ matka má ďalšie finančné prostriedky uviedla, že peniaze si zoženie od bárskoho, prípadne jej pomôžu hviezdy alebo ich získa od neznámych mužov na „káve“. Matka preto spôsob jej obživy riadne nevysvetlila a súd prvej inštancie mal tak pochybnosti pokiaľ ide o jej tvrdenie, že nemá žiadny príjem. Tiež si všimol, že matka prišla na pojednávanie slušne oblečená a upravená. Nenadobudol pocit, že by matka trpela dlhodobo núdzou. Konštatoval, že nakoniec pokiaľ si matka vie zaobstarať finančné prostriedky pre vlastné živobytie aj mimo výkonu pracovnej činnosti, môže si obdobne takto zaobstarať prostriedky aj pre svoje maloleté deti. Pripomenul, že výživné na maloleté deti má prednosť pred výdavkami rodiča (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Záverom poukázal na to, že matka je podľa vlastného vyjadrenia zdravá a teda nič jej nebráni v tom, aby si našla prácu a následne zo zarobených finančných prostriedkov plnila svoju vyživovaciu povinnosť v určenej výške, ktorú súd nepovažuje vzhľadom na okolnosti za neprimeranú. Pokiaľ k zmene pomerov došlo na strane otca, ktorý si oproti poslednému určeniu výživného našiel zamestnanie, súd prvej inštancie uviedol, že uvedená skutočnosť nemala vplyv na výšku výživného u matky, nakoľko výška výživného sa odvíja v prvom rade od jej pomerov. Otec nie je povinný suplovať povinnosť matky. O trovách rozhodol súd v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletých detí. Dôvodila tým, že prácu si hľadá, aktívne spolupracuje s ÚPSVaR K., ale vzhľadom na aktuálnu situáciu spojenú s migráciou ukrajinských občanov to nie je jednoduché. Dôvodila, že reagovala na pracovné ponuky uvádzané súdom prvej inštancie, ale neprijali ju. Ďalej uvádzala, že si nenájde tak rýchlo prácu ako muž, ani tak platenú a aj keď sa zamestná, bude pre ňu neúnosné platiť výživné 150,- eur. Vždy keď má peniaze, deťom nakúpi či už oblečenie, alebo pochutiny a tiež pošle peniaze otcovi. Aktuálne potrebuje pomoc jej sestra, ktorá sa pokúsila o samovraždu a má trvalé následky. Skutočnosť, že bola čisto a slušne oblečená považuje za samozrejmosť. Rozhodnutie považuje za nesprávne s tým, že bolo zameraná proti jej osobe, súd prihliadal len na situáciu u otca maloletých detí a jej situácia ho nezaujímala.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa a a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Matka dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zníženia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočného stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd uvádza, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Námietky matky uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné z dôvodov, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, veci správne posúdil, pričom matka v odvolaní neuvádzala žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania.

6. Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného postupoval dôsledne podľa ust. § 78 Zákona o rodine.

7. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

8. Za kvalifikovanú zmenu pomerov sa považuje taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu prvej úpravy výživného. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

9. Základnými kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča k deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že vyživovacia povinnosť na maloleté deti F. a F. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.01.2022 sp. zn. , ktorým súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matke určil povinnosť platiť výživné na mal. F. 90,- eur a na mal. F. 60,- eur mesačne. V tom čase mal. F. navštevovala X. ročník základnej školy a mal. F. navštevoval materskú školu. Matka ako aj otec boli nezamestnaní. Otec vedený v evidencii uchádzačov, matka v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaná nebola. V súčasnosti mal. F. navštevuje X. ročník základnej školy, mal. F. navštevuje S. ročník v materskej škole, deti sú zdravé. Otec pracuje v spoločnosti R.., kde dosahuje mesačný netto

príjem 850,- eur. Matka je naďalej nezamestnaná s tou zmenou, že od 27.04.2022 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

11. Z uvedeného je tak zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na strane matky k zmene pomerov nedošlo. K zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, ktoré sú staršie, ako aj na strane otca, ktorý sa zamestnal.

12. Odvolací súd dodáva, že čo sa týka základných pravidiel pre určenie výšky výživného obsiahnuté v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, tieto sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacej povinnosti. Ide o všeobecnú právnu úpravu, ktorá platí, pokiaľ nie je ustanovená pri konkrétnej vyživovacej povinnosti inak. Konkrétna výška výživného je ovplyvnená faktormi na strane oprávneného a jednak na strane povinného. Na strane povinného sa prihliada o.i. aj na zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania, ak sa preukáže, že to bol povinný, kto sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku (čo v danom prípade nebolo zistené), rovnakým spôsobom zohľadní súd skutočnosť, ak sa povinný vzdá majetkového prospechu, alebo ak povinný berie, resp. prebral na seba neprimerané majetkové riziká.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradou povinnosťou a má prednosť pred ostatnými výdavkami. Z uvedeného dôvodu matka by si mala byť vedomá toho, že výdavky na výchovu a starostlivosť o maloletú F. a maloletého F. sa s ohľadom na ich vek neustále zvyšujú a tieto nemôže v prevažnej miere znášať iba otec, ktorý sa okrem zabezpečenia každodennej osobnej starostlivosti o maloleté deti sám podieľa na ich výžive aj prevažnou časťou finančných prostriedkov. Námietky matky uvádzané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvodné a tieto sú totožné s námietkami, ktoré uplatňovala v konaní pred súdom prvej inštancie. V konaní nebolo preukázané, že u matky neexistuje reálna možnosť jej uplatnenia na trhu práce. Pokiaľ matka v podanom odvolaní dôvodila tým, že zohnať si prácu nie je jednoduché, že na pracovné ponuky, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, reagovala, avšak ju neprijali, táto skutočnosť nebola súdu relevantným spôsobom práve matkou preukázaná. Matka nepreukázala, že by sa uchádzala o prácu či už v mieste svojho bydliska, v rámci regiónu, dokonca v rámci republiky, a to bezúspešne. Nepreukázala súdu, že nemá možnosti a schopnosti, aby sa riadne zamestnala, aby si plnila vyživovaciu povinnosť, a to predovšetkým s prihliadnutím k potrebám maloletých detí, ktorých potreby sa pribúdajúcim vekom zvyšujú. Vyživovacia povinnosť rodičov voči nezaopatreným deťom je prvoradá a jej splnenie má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a pred tým, než rodičia budú uspokojovať svoje odôvodnené potreby a náklady na ich zabezpečenie. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že výživné neslúži len na zabezpečenie základných hmotných potrieb, teda stravy a oblečenia, ale aj na zabezpečenie vzdelania primeraného schopnostiam detí a voľnočasových aktivít. Je nepochybné, že maloleté deti sú na výživné od svojich rodičov odkázané. 14. K odvolacej argumentácii matky je potrebné zdôrazniť, že určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci a každé rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom vyhodnotil aktuálne pomery rodičov, ako aj mal. F. a F.. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich povinnosťou zákonnou, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené.

15. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

16. Z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal akceptovať odvolacie námietky matky a znížiť výživné pre mal. F. a F. a dodáva, že doterajšie výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané schopnostiam a možnostiam matky. Konajúci súd vyhodnotil správne a v súlade so Zákonom o rodine, že nebola preukázaná taká kvalifikovaná zmena pomerov na strane matky, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil za použitia ust. . Matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie a s ktorými by sa už súd prvej inštancie nebol náležite vysporiadal, pričom ani odvolacím prieskumom neboli zistené skutočnosti, ktoré by indikovali k odlišnému v prospech matky vyznievajúcemu rozhodnutiu.

18. Pokiaľ matka v podanom odvolaní uvádzala, že celé pojednávanie bolo zamerané proti nej zo strany sudcu, nerešpektovaná bola jej obhajoba ani jej osoba, súd prihliadal len na situáciu u otca, jej situácia ho nezaujímala, odvolací súd uvádza:

19. Podľa , , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

20. Matka dieťaťa odvodzuje zaujatosť sudcu z jeho postupu pri vyhodnocovaní dôkazov a v následnom dopade z tohto vyhodnotenia na samotné rozhodnutie. Zákon vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom prípade. Postupom sa pritom rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. Skutočnosť, že podľa subjektívneho názoru účastníka neposúdil sudca situáciu účastníka podľa jeho predstáv a nerozhodol vec v súlade s jeho požiadavkami, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom zaujatosti sudcu. Preto odvolací súd nepovažoval námietku zaujatosti vznesenú matkou detí za dôvodnú.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).