Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-128-2012.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Subarea
33Er/128/2012
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907 proti povinnej U. W., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. XX, XXX XX G., vedenej pod sp. zn. EX 750/12 súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom, Exekútorský úrad so sídlom Baštová 44, 080 01 Prešov, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 421,58 Eur istiny s príslušenstvom, 112,66 Eur trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o námietkach povinnej proti exekúcii a trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. k. 33Er/128/2012-13 zo dňa 28.02.2012 poveril súdneho exekútora Mgr. Róberta Segľu vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 421,58 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z úveru vo výške 9,60 % ročne zo sumy 199,16 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia, z úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 199,16 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia a z úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 112,09 Eur od 31.07.2009 do zaplatenia, 112,66 Eur trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Zvolen pod č.k. 20Rob/44/2009-34 dňa 04.12.2009.
Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.03.2012, to bolo doručené povinnej dňa 11.07.2014. Dňa 15.07.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie súdneho exekútora zo dňa 14.07.2014 označené ako „Žiadosť o rozhodnutie o námietkach proti exekúcii“, ktorého prílohou bolo podanie povinnej zo dňa 12.07.2014 súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.07.2014 označené ako „VEC Námietky proti exekúcii“, ktoré bolo zo strany povinnej doplnené písomným podaním zo dňa 12.07.2014 súdnemu exekútorovi doručeným dňa 16.07.2014 a označeným ako „VEC Námietky proti exekúcii“ a písomným podaním zo dňa 25.07.2014 súdnemu exekútorovi doručeným dňa 28.07.2014 a označeným ako „VEC Doplnenie námietok proti exekúcii“. Súd podanie povinnej posúdil podľa jeho obsahu ako námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „ Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Povinná svoje podanie odôvodnila tým, že exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie, platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 20Rob/44/2009-34 dňa 04.12.2009, jej nikdy nebol doručený, v dôsledku čoho nemohol ani nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa tak spôsobilým exekučným titulom. S poukazom na to, že predmetný platobný rozkaz jej nikdy nebol doručený do vlastných rúk v súlade s právnou úpravou, malo dôjsť zo strany súdu k jeho zrušeniu a nariadeniu pojednávania vo veci. Exekučný titul jej nemohol byť doručený aj z toho dôvodu, že povinná na adrese, na ktorú bol platobný rozkaz doručovaný, nebýva už viac ako 6 resp. 15 rokov, pričom v čase doručovania platobného rozkazu už používala iné priezvisko (Slamková), nakoľko sa medzičasom vydala. Povinná ďalej uviedla aj to, že si nie je vedomá existencie akéhokoľvek záväzku voči oprávnenému, nakoľko jej nikdy nebol doručený platobný rozkaz ani návrh na jeho vydanie, preto sa nevie vyjadriť k právnemu titulu, na základe ktorého jej mal vzniknúť záväzok voči oprávnenému. Povinná vo svojich námietkach poukázala na skutočnosť, že po nahliadnutí do súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20Rob/44/2009 zistila, že podpis na doručenke, ktorá má potvrdzovať doručenie exekučného titulu do jej rúk, nie je jej podpisom, pričom ten je zjavne rozdielny oproti jej podpisom napr. na zmluve o študentskom konte, ktorá je prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo má len potvrdzovať skutočnosť, že exekučný titulu jej nikdy nebol doručený. Záverom svojho podania povinná dodala, že zmluva o študentskom konte, z ktorej vznikla dlžná istina je v zmysle platných právnych predpisov spotrebiteľskou zmluvou a teda sa na ňu vzťahujú príslušné predpisy o spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie tejto zmluvy týkajúce sa úrokov pokladá povinná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom tieto sankcie v uvedenej zmluve spĺňajú náležitosti nekalej podmienky v zmysle smernice Rady ES č. 93/19/EHS, a to hlavne jej príloha, podľa ktorej možno za nekalú podmienku považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý si nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú náhradu, keď podľa povinnej úrok vo výške 24,6 % ročne je jednoznačne neprimeranou náhradou. Povinná namietala aj výšku sumy, z ktorej si oprávnený uplatnil úroky, nakoľko v zosplatnení úveru zo dňa 02.01.2007 bola istina vrátane príslušenstva vo výške 265,60 Eur, z toho istina predstavovala sumu 199,16 Eur, pričom podľa povinnej si môže oprávnený uplatňovať iba úroky z istiny a nie aj z kapitalizovaných úrokov a poplatkov vo výške 112,09 Eur, v dôsledku čoho si oprávnený uplatňuje úroky z úrokov, čo je neprípustné. Na základe uvedených skutočností navrhla povinná, aby súd jej námietkam vyhovel a následne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
Výzvou zo dňa 01.08.2014 vyzval súd oprávneného, aby sa k námietkam povinnej proti exekúcii vyjadril v lehote 14-tich dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa 30.09.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie oprávneného zo dňa 25.09.2014 označené ako „Vyjadrenie k námietkam povinného v exekučnej veci EX 750/12“, ktorým sa oprávnený vyjadril v tom smere, že námietky povinnej považuje za absolútne bezdôvodné a účelové. Oprávnený v uvedenom písomnom podaní zdôraznil najmä tú skutočnosť, že zo strany povinnej nedošlo k vykonaniu úhrad za účelom splatenia úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe Zmluvy o ČSOB Študentskom konte zo dňa 18.07.2005, v dôsledku čoho sa oprávnený obrátil na súd, ktorý platobným rozkazom č.k. 20Rob/44/2009-34 zo dňa 04.12.2009 zaviazal povinnú na zaplatenie súm, ktoré sú v súčasnosti predmetom tohto exekučného konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa teda spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko ani po jeho vydaní nedošlo zo strany povinnej k dobrovoľnej úhrade jej dlhu. Na základe uvedených skutočností oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.02.2012 v celom rozsahu a zároveň navrhuje, aby exekučný súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol ako neopodstatnené.
Súd poukazuje na to, že povinný môže námietky proti exekúcii odôvodniť len existenciou skutočností, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom podaných námietok proti exekúcií môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že námietky predstavujú procesnú obranu proti neprípustnej exekúcií, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie
z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Súd musí konštatovať, že v predmetnej exekučnej veci povinná v námietkach proti exekúcii neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by preukázala odôvodnenosť podaných námietok, keď v námietkach uvádza iba také skutočnosti, ktoré existovali pred vydaním exekučného titulu a ktoré mala možnosť uplatniť v pôvodnom základnom konaní, nakoľko v predmetnom rozhodnutí jej bola poskytnutá 15-dňová lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu č.k. 20Rob/44/2009-34 dňa 04.12.2009. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 20Rob/44/2009 súd zistil, že exekučný titul bol povinnej doručený dňa 16.12.2009 na adresu D. Ertla 1371/6, 960 01 Zvolen, čo povinná potvrdila vlastnoručným podpisom na doručenke. Na základe uvedeného má súd za to, že nie je splnená jedna zo zákonných podmienok preto, aby súd námietkam vyhovel, keď uvádzané skutočnosti mala povinná možnosť uplatniť pred vydaním exekučného titulu resp. po jeho doručení, nakoľko však povinná v rámci stanovenej lehoty odpor nepodala, nadobudol uvedený platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť, a to dňa 01.01.2010 čím sa stal spôsobilým exekučným titulom. V nadväznosti na uvedené považuje súd za potrebné uviesť, že zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v § 159 ods. 2 ustanovuje, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého, keď potom v spojení s ustanovením § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Ďalej platí, že ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je v tomto prípade nutné zdôrazniť, že tunajšiemu súdu ako súdu exekučnému neprináleží do kompetencie preskúmavať resp. inak posudzovať právoplatné rozhodnutia vydané inými orgánmi súdnej moci Slovenskej republiky, nakoľko výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány, tunajší súd ako súd exekučný nevynímajúc. Napokon exekučný súd konštatuje, že v danom prípade by konal protizákonne, ak by vyhovel námietkam povinnej, predmetom ktorých sú skutočnosti existujúce už pred vydaním exekučného titulu.
Nakoľko povinná v podaných námietkach nijakým spôsobom nepreukázala, že sú dané okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd jej námietky proti exekúcii zamietol.
Keďže povinná vo svojom podaní doručenom súdnemu exekútorovi dňa 14.07.2014 namietal aj trovy exekúcie, zaoberal sa exekučný súd aj výškou súdnym exekútorom vyčíslených predbežných trov exekúcie.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 201 ods. 2, veta prvá Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 11.07.2014 a námietky proti predbežným trovám exekúcie boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.07.2014, má súd za to, že námietky proti predbežným trovám exekúcie boli povinnou podané v zákonom stanovenej lehote.
Zo súdneho spisu sp. zn. 33Er/128/2012 exekučný súd zistil, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie sumou 93,60,- Eur. V upovedomení o začatí exekúcie súdny exekútor uviedol, že suma 78,- Eur mala predstavovať odmenu exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky a suma 15,60 Eur DPH.
Súd v prejednávanej veci konštatuje, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnený podal dôvodne. Exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie vzniklo právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Odmena súdneho exekútora sa v prejednávanej veci určí v súlade s ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku a § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky, čo súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie opomenul uviesť. Odmena súdneho exekútora v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami predstavuje sumu 78,- Eur + 15,60 Eur (20 % DPH), t. j. spolu 93,60 Eur, teda sumu vyrátanú z vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, konkrétne z istiny 421,58 Eur, z úroku z úveru vo výške 9,60 % ročne zo sumy 199,16 Eur od 31.07.2009 do dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie 28.03.2012 (50,86 Eur), z úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 199,16 Eur od 31.07.2009 do dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie 28.03.2012 (79,47 Eur), z úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 112,09 Eur od 31.07.2009 do dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie 28.03.2012 (44,73 Eur), zo sumy 25,- Eur predstavujúcej sumu trov predchádzajúceho konania, zo sumy 87,66 Eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia predchádzajúceho konania, zo sumy 54,17 Eur predstavujúcej trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní a zo sumy 16,50 Eur predstavujúcej súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je exekútor povinný v rámci predbežných trov exekúcie vyčísliť náhradu výdavkov a náhradu za stratu času len v rozsahu skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia a nakoľko súd zastáva ten názor, že poverený súdny exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie v súlade so zákonnou úpravou a v primeranej výške, súd námietky povinnej proti predbežným trovám exekúcie zamietol. Záverom súd dodáva, že poverený súdny exekútor si správne vyčíslil sumu predbežných trov exekúcie, avšak v upovedomení o začatí exekúcie opomenul uviesť zákonné ustanovenia Exekučného poriadku a vyhlášky, na základe ktorých predbežné trovy exekúcie vyčíslil, čo však súd nepovažuje za taký nedostatok, aby mohlo byť námietkam povinnej proti predbežným trovám exekúcie vyhovené, v dôsledku čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).