Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-4-2023.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. P., nar. XX.X.XXXX, (toho času už plnoletý) G. P., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní zastúpené (G. do dovŕšenia plnoletosti) kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka - C. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z., I. XXX/X; a otec - G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/175/2021-331 zo dňa 10. augusta 2022 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že · Otec je p o v i n n ý prispievať s účinnosťou od 10.9.2021 na výživu maloletej I. zvýšeným výživným v sume 60 eur mesačne, vždy do 15.-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. · Otec je p o v i n n ý prispievať s účinnosťou od 10.9.2021 na výživu toho času už plnoletého G., nar. XX.X.XXXX, zvýšeným výživným v sume 60 eur mesačne vždy do 15.-tého dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého dieťaťa.
· Nedoplatok za zvýšenom výživnom za obdobie od 10.9.2021 do 31.8.2022 na maloletú I. vo výške 234 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
· Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 10.9.2021 do 31.8.2022 na plnoletého G. vo výške 234 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
· Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/82/2011-106 zo dňa 7.6.2013 v časti o určení výživného na maloletú I. a maloletého G..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd s účinnosťou od 1.9.2021 zvýšil výživné otca na maloletú I. a toho času už plnoletého G., na každého na sumu 75 eur mesačne. Východiskovo konštatoval, že od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2013 nastala zmena pomerov na strane detí, ktoré v tom čase boli žiakmi prvého stupňa základnej školy a v súčasnej dobe navštevujú strednú
školu. Okrem zvýšených výdavkov spojených so samotným rastom; čo zahrňuje predovšetkým zvýšené výdavky v súvislosti so stravou, ošatením a školskou dochádzkou, maloletá I. má zhoršený zrak. 2. Okresný súd konštatoval, že otec v období posledného rozhodovania o výživnom mal vyživovaciu povinnosť k piatim deťom. Medzičasom mu ubudli dve vyživovacie povinnosti, ale rovnako pribudli ďalšie dve vyživovacie k maloletým deťom narodeným v roku 2014 a 2018. Okresný súd poukazoval na to, že otec často strieda zamestnania a sám ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa, u ktorého mohol naďalej pracovať. Rovnako zo správ zamestnávateľov vyplýva, že otec riadne neplnil svoje pracovné povinnosti. Konanie otca okresný súd považoval celkovo za nezodpovedné. Mal za to, že otec vzhľadom na počet vyživovacích povinností (a skutočnosť, že u starších detí budú ich potreby neustále narastať) by mal vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie si dostatočného príjmu. 3. Vzhľadom na zvýšenie výživného so spätnou účinnosťou - počiatok zvýšenia stanovil okresný súd na deň 1.9.2021, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol matkou podaný návrh na zvýšenie výživného, keďže výživné sa platí mesiac vopred - rozhodol aj o nedoplatku na zvýšenom výživnom. Prihliadol na to, že otec prispieval na každé z detí mesačne sumou 40 eur. Nadväzne jeho nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie 1.9.2021 do 31.8.2022 predstavuje sumu 425 eur na každé z detí, ktorý nedoplatok mu povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 18 eur na každé z detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti - nakoľko matka žiadala zvýšenie výživného na sumu 120 eur mesačne na každé dieťa - okresný súd jej návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude povinný platiť výživné po 60 eur mesačne na každé z detí. Namietal, že suma stanovená okresným súdom je pre neho (aj pre jeho súčasnú rodinu) vysoká až likvidačná, pričom matka detí má vyšší príjem ako on. Uviedol, že podľa vyjadrení bezprostredne maloletej I., táto kontaktné šošovky vôbec nenosí. Vo vzťahu k G. poukazoval otec na ich vzájomnú dohodu, podľa ktorej bude plnoletému synovi prispievať výživným (práve) v sume 60 eur mesačne; dotknutú písomnosť pripojil k odvolaniu. 5. Do pozornosti otec dával tiež svoje zdravotné problémy, ktoré sú trvalého charakteru, pričom „liečba ako aj výživové doplnky a strava pre diabetikov sú drahé“. Domnieval sa, že okresný súd dostatočne nezohľadnil jeho vyživovaciu povinnosť na ďalšie tri maloleté deti. Zopakoval, že jeho mzda predstavuje len minimálnu mzdu a takýto príjem mu neumožňuje platiť výživné určené napadnutým rozsudkom.
6. Kolízny opatrovník sa vyjadril len k ďalšiemu procesnému postupu a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 7. Plnoletý G. taktiež súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez pojednávania a vyjadril súhlas i s obsahom odvolania otca. Doplnil, že suma 60 eur mesačne je pre neho postačujúca, keďže si našiel brigádu a finančne dokáže pomôcť aj matke s nákupom potravín či drogérie. Taktiež počas brigády prespáva u otca, ktorý mu vtedy finančne prispeje aj mimo výživného. 8. Matka ostala v odvolacom konaní nečinná.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec v podstatnej časti preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.
10. Krajský súd sa nestotožnil s okresným súdom v otázke okamihu účinnosti zvýšenia výživného. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine je možné výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ktorým dňom v prejednávanej veci bol 10. september 2021. Tretia veta označeného zákonného ustanovenia síce pripúšťa - práve vo vzťahu k výživnému na maloleté deti - možnosť spätného (za obdobie pred začatím konania) priznania výživného, avšak len za predpokladu, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Nielen z návrhu matky na zvýšenie výživného, ale ani z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula žiadna špecifická okolnosť, ktorá by v súdenej veci podmieňovala takéto spätné (pred podaním návrhu) zvýšenie výživného; osobitne, ak by malo ísť iba o 9 kalendárnych dní. 11. Skutočnosť, že v zmysle § 76 ods. 1 zákona o rodine je výživné zročné vždy mesiac dopredu, nemá bezprostredný súvis s vymedzením počiatku určenia (prípadne zvýšenia, či zníženia) povinnosti platiť výživné. Ide o odlišný - oproti všeobecným pravidlám splatnosti až po uplynutí určitého obdobia, na ktoré sa konkrétna povinnosť vzťahuje - spôsob zadefinovania splatnosti vo vzťahu k vyživovacej povinnosti. Otázka stanovenia počiatku priznania výživného je však výslovne upravená špeciálnym ustanovením;
a to vyššie spomínaným § 77 ods. 1 veta druhá a tretia zákona o rodine. Z daného titulu o zvýšení výživného otca v súdenej veci bolo možné rozhodnúť až s účinnosťou od 10.9.2021; t.j. od podania návrhu matkou. 12. Je nepochybné, že odôvodené potreby maloletej I. a aktuálne už plnoletého G. oproti obdobiu posledného rozhodovania o výživnom (rok 2013) vzrástli zásadným spôsobom. Hoci odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb (v súdenom prípade maloletá I. a už plnoletý G.) sú v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine rovnako elementárnym a rovnocenným východiskom/kritériom pre určenie výživného, ako schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinnej osoby (v súdenej veci otec), v bezprostrednej realite sú predsa len určujúcejším kritériom celkové pomery výživou povinného subjektu. 13. Inými slovami, aj keď odôvodnené potreby budú reálne dosahovať vysokú úroveň, pokiaľ povinný subjekt z objektívneho hľadiska (to znamená i po zohľadnení potenciality príjmu) nebude disponovať dostatočným rozsahom príjmov a majetku, nie je prípustné zaťažovať ho plnením neprimerane vysokého výživného vychádzajúceho (prioritne) z výšky odôvodnených potrieb. Išlo by o samoúčelné rozhodnutie odporujúce nielen potrebám bežného života, ale i celkovému zmyslu výraznej ingerencie štátnych orgánov do starostlivosti o (maloleté) deti.
14. Napriek tomu, že je opodstatneným konštatovanie okresného súdu o (pomerne) nezodpovednom prístupe/konaní otca, jeho reálne možnosti a schopnosti neumožňujú zvýšenie výživného až v takom rozsahu, ako bolo vykonané napadnutým rozsudkom. Potencialita príjmu otca sa pohybuje maximálne na úrovni cca 650 eur mesačne. Súčasne nie je možné prehliadať všeobecne známe skutočnosti, v zmysle ktorých segment hospodárstva, v ktorom je otec zamestnaný (reštauračné služby) v ostatnom období bol/je výrazne zasiahnutý dôsledkami pandémie ochorenia covid-19, ako aj enormným nárastom cien vstupov, prioritne energií a podnikanie v tejto oblasti (tým aj dostatok stabilných pracovných pozícií s náležitým odmeňovaním) je výrazne neisté.
15. Oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o výživnom došlo taktiež k zhoršeniu zdravotného stavu otca. Tento sa lieči na ochorenie diabetes, vysoký krvný tlak, či zvýšenú hladina krvných tukov, ktoré ochorenia mimo medikamentóznej liečby vyžadujú aj dlhodobé (svojim charakterom prakticky trvalé) diétne stravovanie. Okrem toho, že uvedené má svoj negatívny dopad na výdavky otca, v nemalej miere ho limituje i pri eventualite získania zamestnania v inom odbore; osobitne v tzv. nekvalifikovaných odboroch, v ktorých je v súčasnosti v podmienkach Slovenskej republiky dostatok voľných pracovných miest, dokonca s príjmom minimálne sa rovnajúcim spomínanému potenciálnemu príjmu otca.
16. Počet vyživovacích povinností otca k (maloletým) deťom zostal oproti roku 2013 nezmenený. Tak v danom čase, ako i v období relevantnom pre terajšie rozhodovanie, otca zaťažuje vyživovacia povinnosť k piatim deťom. V reakcii na úvahy okresného súdu je namieste uviesť, že nielen potreby starších detí sa budú neustále zvyšovať. Uvedené náležité konštatovanie platí aj vo vzťahu k (naj)mladším deťom otca, ktoré má s aktuálnou partnerkou (maloleté deti I., I. a Q.). 17. Na druhej strane je však pravdou, že výdavky na staršie deti (osobitne deti vo veku blízkom dospelosti, prípadne už dospelé) sú väčšie ako na deti v školskom, prípadne ešte predškolskom veku. Napriek objektívne danému zhoršeniu zdravotného stavu otca platí, že je jeho povinnosťou, pokiaľ sa rozhodol mať vyšší počet detí, zvýšiť svoje (pracovné) aktivity za účelom dosiahnutia primeraného rozsahu (pravidelného) zdroja príjmu.
18. Na základe rozoberaných úvah a východísk krajský súd považoval za primerané zvýšenie výživného otca na maloletú I. a aktuálne už plnoletého G., na každého z nich na sumu 60 eur mesačne. Hoci nominálne sa táto čiastka nemusí javiť ako výrazné zvýšenie, v percentuálnom vyjadrení ide oproti predošlému rozhodovaniu o výživnom (35 eur na každé z posudzovaných detí) o zvýšenie viac ako 70%. Vo zvyšnom rozsahu (do výšky 120 eur na každé z dotknutých detí) krajský súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. 19. Pre úplnosť je žiaduce uviesť, že v porovnaní s predchádzajúcim rozhodovaním o výživnom zásadným spôsobom sa zmenili i pomery matky. Tejto ubudli dve vyživovacie povinnosti a výraznejšie (takmer až dvojnásobne) vzrástol pravidelný príjem z pracovného pomeru.
20. Nakoľko k zvýšeniu výživného došlo so spätnou účinnosťou odo dňa podania návrhu, krajský súd vymedzil tiež výšku nedoplatku na zvýšenom výživnom. Medzi rodičmi bolo nesporné, že otec v rozhodnom období - od 10.9.2021 do 31.8.2022 - prispieval na výživu maloletej I. a aktuálne už plnoletého G. mesačne sumou 40 eur na každého z nich. Nedoplatok vo vzťahu ku každému z detí
tak predstavuje sumu 234 eur, pozostávajúcu z rozdielu medzi reálnou výškou platieb otca a zvýšeným výživným (20 eur mesačne) za obdobie mesiacov október 2021 až august 2022, teda 220 eur (11 mesiacov x 20 eur) a z alikvotnej časti dotknutého rozdielu za 21 dní mesiaca september 2021, t.j. 14 eur. 21. Predmetné sumy krajský súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 10 eur; v prípade maloletej I. k rukám matky a v prípade už plnoletého G. bezprostredne k jeho rukám s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť do 15. dňa v mesiaci, je otec povinný zaplatiť prvé splátky zameškaného výživného už v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia až od 16. dňa v mesiaci vyššie, prvé splátky zameškaného výživného budú splatné až v nasledujúcom mesiaci. V prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý (v danom okamihu aktuálny) zostatok dlhu na zvýšenom výživnom.
22. Samostatným výrokom odvolací súd konštatoval zmenu predošlého rozhodnutia o výživnom. 23. V zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP krajský súd rozhodoval o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže v súdenej veci nie sú dané žiadne (zákonné alebo konkrétne skutkové) podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).