Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Medzitýmny_rozsudok_18Cb-145-2010.pdf
PDF · 120.1 KB
No categories available
18Cb/145/2010
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: NICHOLTRACKT, s.r.o., Fiľakovská 24, 984 01 Lučenec, IČO: 31 583 466, zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, ul. Dr. Herza č. 12, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: TVARAEKO s.r.o. Royova 16, 080 05 Prešov, IČO: 36 462 233, zastúpeného JUDr. Lýdiou Farbakyovou, Floriánova 12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 477,79 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že základ nároku žalobcu na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára, titulom bezdôvodného obohatenia podľa Mandátnej zmluvy z 26.02.2009 a jej Dodatku č. 1 z 26.02.2009 je d a n ý .
O trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca si žalobou zo dňa 19.12.2011 uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy 16.742,11 € s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie neoprávnene vyplatenej zálohy na odmenu mandatára.
Ako v žalobe uviedol, podľa Mandátnej zmluvy z 26.02.2009 a jej Dodatku č. 1 z 26.02.2009 sa žalovaný zaviazal vykonávať pre žalobcu konkrétne obchodné záležitosti, ktoré sú bližšie špecifikované najmä v čl. I. novej mandátnej zmluvy, v prevádzke pobočky žalobcu -2- 18Cb/145/2010
NICHOLTRACKT, s.r.o. v Prešove. Na základe tejto mandátnej zmluvy v znení prijatého dodatku žalobca počnúc od 01.03.2009 pravidelne mesačne vyplácal žalovanému mesačné zálohy na jeho odplatu ako mandatára, v sumách po 2.000,-€ bez DPH mesačne.
V dôsledku výpovede z 28.10.2009, danej zo strany žalobcu, tento zmluvný vzťah z novej mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zanikol ku dňu 31.12.2009.
Obdobný mandantský vzťah existoval medzi rovnakými účastníkmi aj pred 26.02.2009, ale na základe predchádzajúcej Mandátnej zmluvy, uzavretej dňa 28.03.2002, pričom výšku odmeny mandatára v čase od 01.05.2007 do 26.09.2009 upravoval v poradí jej posledný Dodatok č. 11 zo dňa 01.05.2007. Na základe tejto predchádzajúcej mandátnej zmluvy žalobca vyplatil žalovanému, ako mandatárovi, za prvé dva mesiace roka 2009 (január a február 2009) mesačnú paušálnu odplatu v sumách po 2.655,51 € (80.000,-Sk) bez DPH mesačne.
Podľa článku II. novej mandátnej zmluvy žalobca vykonal k 31.12.2009 vyúčtovanie výšky odplaty mandatára podľa dosiahnutých hospodárskych výsledkov k 31.12.2009. Pretože zistené hospodárske výsledky za danú prevádzku žalobcu v Prešove, v ktorej bol žalovaný činný ako mandatár, boli záporné
(strata), žalobca sa rozhodol neoprávnene prevzatú odmenu žalovaného ako mandatára požadovať späť.
Žalobca listom z 26.02.2010 spolu aj s faktúrou č. 809100008 zo dňa 26.02.2010 vyzval žalovaného, aby mu vrátil (zaplatil) spolu aj s DPH sumu 30.120,11 €. Zdôvodnil to tým, že žalovaný podľa mandátnej zmluvy nemá ako mandatár nárok na odmenu za r. 2009, z dôvodu, že základ pre jej výpočet na danej prevádzke dosiahol zápornú hodnotu (konkrétne mínus 11.704,00 €). Z celkovej touto faktúrou fakturovanej čiastky 30.120,11 € je suma späť požadovanej ntto zálohy (bez DPH) iba 25.311,02 €, ktorá pozostáva z 5.311,02 €, ako dvoch mesačných odmien po 2.655,51 € (bez DPH) iba za január a február 2009 podľa predchádzajúcej mandátnej zmluvy a z 20.000,-€, ako desiatich mesačných záloh po 2.000,-6 za marec až december 2009 podľa novej mandátnej zmluvy (5133,02+20000=25133,02+ DPH 4809,09 = 30120,11).
Žalovaný prostredníctvom listu jeho právnej zástupkyne z 21.04.2010 oznámil žalobcovi, že požiadavku na vrátenie záloh za rok 2009 neuznáva a odmietol žalobcovi zaplatiť (vrátiť) sumu 30.120,11 €. Zároveň mu originál faktúry č. 809100008 vrátil späť.
S dôvodmi neuznania uplatneného nároku zo strany žalovaného žalobca nesúhlasil, nakoľko sú v rozpore jednak s výslovným znením novej mandátnej zmluvy ( dodatku ), ako aj s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ako zdôraznil, že ohľadne dojednanej odplaty podľa čl. II bodu 1. písmeno a) odrážky č. 1 novej mandátnej zmluvy ( dodatku ) sa nehovorí o mesačnej odplate, ako to mylne uvádza žalovaný v predmetnom liste, ale o zálohe po 2.000,-€ (bez DPH), pričom z ďalšieho znenia dojednania v tomto bode novej mandátnej zmluvy jasne vyplýva, že táto odplata patrí žalovanému iba v prípade, „ pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné.“.
Hneď v ďalšej odrážke č. 2 je podrobne uvedený spôsob výpočtu celkovej odplaty, z čoho logicky aj matematicky jednoznačne vyplýva, že takáto odplata žalovanému ako
-3- 18Cb/145/2010-144
mandatárovi prináleží iba v prípade, ak bude upravený základ dane, z ktorého sa odplata mala takto určiť príslušným percentom, kladné číslo.
Takýto spôsob a logický postup pri určení výšky celkovej odplaty žalovaného (a samozrejme aj toho, či mu za dané obdobie vôbec odplata prináleží, alebo nie), vyplýva aj z obsahu ôsmeho odseku čl. II 2. novej mandátnej zmluvy ( dodatku ),, v ktorom sa dojednala možnosť krátenia tejto mesačnej zálohy, ako aj z obsahu čl. III, bodu 11, písmena c) novej mandátnej zmluvy ( dodatku ),, podľa ktorého ku kráteniu mesačných záloh možno prikročiť aj v prípade, ak nebude zachovaný primeraný hospodársky výsledok prevádzky a ak by tento hospodársky výsledok mal medziročnú neprimeranú klesajúcu tendenciu.
Zo všetkých týchto dojednaní v novej mandátnej zmluve jednoznačne vyplývajú najmenej dve rozhodujúce skutočnosti: a) medzi žalobcom a žalovaným neboli dojednané mesačné odplaty (po 2.000,- € bez DPH mesačne), na ktoré by mal žalovaný nárok za akýchkoľvek okolností, ale iba mesačné zálohy na celkovú odplatu žalovaného, ako mandatára, b) celková odplata žalovaného ako mandatára (za rok) sa mu mohla určiť a aj vyrátať iba v prípade, ak upravený základ dane za danú prevádzku bolo kladné číslo, lebo z takejto zápornej hodnoty logicky ani nie je možné niekomu priznať kladnú sumu odplaty.
Uvedené nie je v rozpore ani so znením § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka , lebo toto dispozitívne ustanovenie by sa tu mohlo uplatniť iba v prípade, ak by zo znenia mandátnej zmluvy nevyplývalo niečo iné. Pretože ale v novej mandátnej zmluve ( dodatku ) sú podmienky vzniku nároku žalovaného na odmenu mandatára výslovne upravené a dohodnuté, ustanovenie § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je možné použiť ako právny dôvod vzniku jeho nároku na odmenu. Preto za tých hospodárskych podmienok, ktoré boli ako dôsledok činnosti žalovaného, ako mandatára, dosiahnuté a zistené za celý rok 2009 (nepriaznivé hospodárske výsledky), nárok na odmenu mandatára má žalovaný podstatne zredukovaný.
Žalobca NICHOLTRACKT s.r.o. následne opakovane vykonal posúdenie celej tejto záležitosti. Obdobie celého kalendárneho roka 2009 rozdelil z tohto hľadiska na dve časti: na 1.-časť, t.j. na obdobie dvoch mesiacov január a február 2009 (od 01.01.2009 do 28.02.2009), kedy ešte medzi žalobcom a žalovaným platila predchádzajúca mandátna zmluva a na 2. časť, t.j. na obdobie desiatich mesiacov marec až december 2009 (od 01.03.2009 do 31.12.2009), ktoré sa už medzi žalobcom a žalovaným riadilo obsahom novej mandátnej zmluvy.
Z opakovaného posúdenia veci dodatočne vyplynulo, že nároky žalovaného na odmenu mandatára za celý rok 2009 za 1. časť, t.j. za prvé dva mesiace tohto roka (za január a február 2009) boli dané ešte podľa podmienok, dojednaných v predchádzajúcej mandátnej zmluve, podľa ktorej skutočne mal žalovaný nárok na odmenu mandatára za tieto dva mesiace v sume 5.311.02 € plus 19% DPH v sume 1.009,09 €, čo spolu aj s DPH je 6.320,11 €. Ale na 2. časť, na obdobie desiatich mesiacov roka 2009 (marec až december 2009) sa na obchodné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným už vzťahujú podmienky, ktoré boli dohodnuté v novej mandátnej zmluve. Podľa tejto novej mandátnej zmluvy boli žalovanému za uvedených 10 mesiacov (marec až december 2009) zo strany žalobcu iba ako zálohy na
-4- 18Cb/145/2010
odmenu poukazované sumy po 2.000, € (bez DPH) mesačne, čo spolu za 10 mesiacov je 20.000, € a spolu aj s DPH predstavuje sumu 23.800,-€. Pretože ale žalovaný na danej prevádzke v tomto období roka 2009 dosiahol nepriaznivé hospodárske výsledky, vychádzajúc z ktorých mu za túto 2. časť roka 2009 (za celých 10 mesiacov od marca až po december 2009) vyšiel podľa podmienok novej mandátnej zmluvy nárok na odmenu v sume iba 5.931.-6 plus 19% DPH 1.126,89 € (spolu aj s DPH iba v sume 7.057,89 €), tak zostatok už prijatých záloh na odmeny musí žalovaný žalobcovi vrátiť.
Vzhľadom na uvedené opakované posúdenie nárokov žalovaného žalobca vystavil na svoju pôvodne faktúru č. 809100008 z 26.02.2010 fakturovanú pohľadávku 30.120,11 € (aj s DPH) dobropis v prospech žalovaného pod č. 806100045 z 27.05.2010, ktorým mu z pôvodne fakturovanej pohľadávky 30.120,11 € aj s DPH dobropísal 13.378,-€ aj s DPH (7057,89+6320,11=13378,00).
Ak žalovaný napriek uvedeným skutočnostiam zálohovo prijal počas uvedených 10 mesiacov roka 2009 od žalobcu v tejto súvislosti celkom 23.800, € (aj s DPH), podstatnú časť tejto sumy je podľa zákona, ako aj podľa dojednaní novej mandátnej zmluvy povinný žalobcovi vrátiť. Z uvedených skutočností a dokladov vyplýva, že rozdiel medzi pôvodne fakturovanou pohľadávkou 30.120,11 € aj s DPH v prospech žalovaného dodatočne dobropísanou sumou 13.378,- € aj s DPH predstavuje sumu 16.742,11 €, ktorú musí žalovaný žalobcovi zaplatiť (vrátiť).
Žalobca preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu doporučeným listom z 28.05.2010 opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie (vrátenie) neoprávnenej časti ním prevzatej zálohy na odmenu, teraz už iba v sume 16.742,11 6 aj s DPH, v lehote do 10.06. 2010. K tomuto listu advokáta bola pripojená jednak pôvodná faktúra č. 809100008 znejúca na sumu 30.120,11 € aj s DPH, ako aj dobropis č. 806100045, znejúci na sumu mínus 13.378,- € aj s DPH.
Žalovaný ani túto upravenú požiadavku neakceptoval, prostredníctvom právnej zástupkyne listom z 30.03.2010 žalobcovi oznámil, že mu ani požadovanú sumu 16.742,11€ nezaplatí a jej opodstatnenosť neuznáva. Preto si tento nárok uplatnil na súde.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na to že s poukazom na ust. § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka prislúcha mandatárovi - žalovanému odplata, a to v takom rozsahu ako sa na to žalobca zaviazal v čl. II mandátnej zmluvy, podľa ktorého odplata mandatára sa bude vyplácať nasledovne: 1. mesačná odplata vo výške 2.000,- € bez DPH 2. ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane mandanta.
V nadväznosti na príslušné ustanovenia mandátnej zmluvy s poukazom na zákonnú úpravu obchodného zákonníka v platnom znení, žalobcovi ako mandantovi vznikol záväzok poskytovať žalovanému mesačnú odplatu vo výške 2.000,- € + ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane.
Ročné doúčtovanie celkovej výplaty odplaty sa v zmysle mandátnej zmluvy vyčísľuje zo základu dane mandanta, v danej súvislosti treba podotknúť, že čl. II bod 1 mandátnej zmluvy upravuje odplatu žalovaného, nie jeho záväzky, preto nie je možné opomenúť -5- 18Cb/145/2010-145
skutočnosť, že aj v prípade, keby žalovanému nevznikol nárok na ročné doúčtovanie odplaty, táto skutočnosť by nepodmieňovala zánik záväzku žalobcu poskytovať žalovanému - mandatárovi mesačnú odplatu v zmysle čl. II bod. 1 písm. a/ mandátnej zmluvy. Žalovaný - mandatár sa pritom voči žalobcovi v mandátnej zmluve zo dňa 26.02.2009 nezaviazal na vrátenie poskytnutých mesačných odplát, ktoré mu prislúchajú z mysle čl. II bod 1 písm. a/ mandátnej zmluvy, ani v prípade, ak by základ dane bol záporný. Práve naopak v zmysle mandátnej zmluvy a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v platnom znení patrí mandatárovi za vykonané činnosti odplata, t.j. dohodnutá odplata vo výške 2.000.- € mesačne + ročné doúčtovanie odplaty vyčísľované zo základu dane. Súčasne poukázal na ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, najmä na skutočnosť, že základné ustanovenia uvedené pri jednotlivých zmluvných typoch sú kogentnými ustanoveniami v zmysle ust. § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, od ktorých nie je možné sa odchýliť, z daného dôvodu výklad jednotlivých ustanovení mandátnej zmluvy, podľa ktorého by mandatár mal pre svojho mandanta konať bezodplatne, odporuje zákonu - Obchodnému zákonníku, konkrétne jeho ustanoveniu § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto žalobcom vykonštruovaný výklad mandátnej zmluvy, na základe ktorého sa domáha vrátenia poukázanej odmeny mandatára odporuje tak výslovnému zneniu mandátnej zmluvy, ako aj samotnému Obchodnému zákonníku. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov, oboznámením Mandátnej zmluvy z 26.02.2009, Dodatku č. 1 z 26.02.2009 k Mandátnej zmluve z 26.02.2009, Výpovede mandátnej zmluvy z 28.10.2009, Dodatok č. 11 z 01.05.2007 k Mandátnej zmluve z 28.03.2002, listu žalobcu „ Doúčtovanie odmien podľa mandátnej zmluvy “ z 26.02.2010, listu právnej zástupkyne žalovaného z 21.04.2010, faktúry č. 809100008, dobropisu k faktúre č. 806/100045“, výpočtu hospodárskych výsledkov a odmeny mandatára TVAREKO s.r.o. za obdobie od 01.03.2009 do 31.12.2009, údajov z Hlavnej účtovnej knihy žalobcu za mesiace 03/2009, 04/2009, 05/2009, 06/2009, 07/2009, 08/2009, 09/2009, 10/2009, 11/2009 a 12/2009, týkajúcich sa prevádzky v Prešove, e-mailovej korešpondencie účastníkov a zistil tento skutkový stav :
Žalobca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti spolupracuje s ďalšími právnymi subjektmi na Slovensku za totožných obchodných podmienok.
V rámci tejto spolupráce bola dňa 28.03.2002 uzavretá mandátna zmluva medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom, ktorej predmetom bol záväzok mandatára zariadiť pre mandanta predaj materiálov v rámci jeho obchodnej činnosti. Podľa článku II. zmluvy si zmluvné strany dohodli cenu a platobné podmienky, v zmysle ktorých žalobca zaplatil žalovanému dohodnutú mesačnú odplatu. Zmluvný vzťah účastníkov bol upravený viacerými dodatkami pričom posledný č. 11 bol uzavretý dňa 01.05.2007.
V roku 2009 žalobca po prehodnotení dovtedy platných obchodných podmienok pristúpil vo vzťahu k svojím zmluvným mandatárom vrátane žalovaného k uzavretiu novej mandátnej zmluvy podpísanej zmluvnými stranami dňa 26.02.2009.
V čl. II. označenom ako cena a platobné podmienky mandátnej zmluvy zo dňa 26.02.2009 sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako mandant sa zaväzuje za vybavenie dohodnutých obchodných záležitostí zaplatiť žalovanému ako mandatárovi dojednanú odplatu, ktorej výpočet určili strany nasledovne : -6- 18Cb/145/2010
a/ odplata mandatára sa bude vyplácať nasledovne : 1. Mesačná záloha vo výške 2 000,- € bez DPH, ktorá je splatná najneskôr vždy do 10. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac, pokiaľ čo do jej výšky a splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné. 2. Spôsob výpočtu celkovej odplaty bude vykonaný nasledovne:
Mandant určí - vypočíta základ pre výpočet odplaty mandatára, ako základ dane prevádzky vedený v účtovníctve. Základ dane bude znížený o 0,8% nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru príslušnej prevádzky. Prevádzkou sa na účely tejto zmluvy rozumie pobočka Nicholtrackt s.r.o, Prešov. V hospodárskom výsledku prevádzky bude započítaná úmerná časť objemových dobropisov z dodávateľských tovarových faktúr v súlade s objemami realizovanými danou prevádzkou.
Takto určený - vypočítaný základ dane sa upraví - zvýši o 75 % podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku.
Odplata mandatára sa vypočíta ako podiel 25% z takto upraveného základu dane bez DPH pre rok 2009. Odplata mandatára na ostatné roky sa dojednáva na 17% z takto upraveného základu dane, pričom základ dane sa upraví - zvýši o 83% podiel odpisov dlhodobého majetku prislúchajúceho na prevádzku Prešov. V prípade, že nasledujúcich rokoch dosiahne mandatár hospodársky výsledok na úrovni 278 600,- € a väčší jeho odplata bude činiť 30% a podiel odpisov sa upraví na 70 %.
Mandant pri výpočte odplaty za rok, prihliadne na výšku neuhradených pohľadávok po lehote splatnosti nad 30 dní. Mandatár je povinný dodržiavať stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní aj v priebehu roka a to do výšky 16.597,00 €. V prípade, že uvedená výška pohľadávok bude prekročená je možné zo strany mandanta pristúpiť ku kráteniu alebo nevyplateniu mesačnej zálohy. Podobným spôsobom je možné postupovať pri nedodržaní ustanovení v bode III. odst. 11. tejto zmluvy.
V prípade nevyplatenia alebo krátenia mesačnej zálohy z dôvodu prekročenia výšky pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní na túto má mandatár nárok v období, keď stav pohľadávok po lehote splatnosti 30 dní klesne pod hore uvedenú hranicu. Doúčtovanie podielu krátenej ročnej odplaty sa vykoná v lehote po úhrade pohľadávky dlžníkom. Pri doúčtovaní podielu za príslušný rok zmluvné stany prihliadnu na výšku vyplatených mesačných paušálnych odplát. Vyúčtovanie odplaty sa vykoná v lehote najneskôr do 28. februára nasledujúceho roka. Odplata je splatná na základe vystavenej faktúry - daňového dokladu mandatárom.
Na vysvetlenie sporného výkladu dohodnutého spôsobu odmeňovania súd vypočul štatutárnych zástupcov účastníkov.
Konateľ žalobcu na vysvetlenie skutočnosti súvisiacich s uzavretím novej mandátnej zmluvy vo svojej výpovedi uviedol, že v pôvodnej mandátnej zmluve bola medzi účastníkmi garantovaná mesačná odmena, respektíve odplata, ktorá sa aj uhrádzala. Po určitom čase bolo ustanovenie zmluvy zo strany žalobcu prehodnotené, na základe čoho sa pristúpilo k uzavretiu nových zmlúv v ktorých sa zaviedla pohyblivá zmluvná odmena. Nakoľko pôvodne obchodní partneri žalobcu dosahovali veľmi dobré hospodárske výsledky, predpokladom bolo aby táto pohyblivá časť odmeny na konci štádia bola ekonomicky v prospech obchodných partnerov. -7- 18Cb/145/2010-146
Zdôraznil, že napriek výhradám žalovaného k textu zmluvy, z jej obsahu ako aj zo slová vyúčtovanie vyplýva, že sa jedná buď o doplatenie, alebo o vrátenie sumy. Všetky prevádzky resp. všetci obchodní partneri žalobcu tento výklad akceptovali a to vrátane konateľa žalovaného pri osobnom stretnutí a na základe tejto dohody aj dohodnutým spôsobom fungujú. K zmene spôsobu odmeňovania žalobca pristúpil v súvislosti s hospodárskou krízou a to s cieľom, aby obrat spoločnosti rástol, resp. bol stabilný. Filozofii nového spôsobu odmeňovania zodpovedá aj znenie článku III. bod 2 zmluvy, ktoré mal pôsobiť motivačne pre vedúcich prevádzky. Konateľovi žalovaného bolo od začiatku zrejme, keď podpisoval novú mandátnu zmluvu, že sa bude meniť spôsob výpočtu odmeny. Súčasne po predložení hospodárskych výsledkov a ostatných listín konateľ žalovaného tieto nenamietal, naopak ich odsúhlasil.
Konateľ žalovaného s takýmto výkladom spôsobu odmeňovania nesúhlasil, naopak poukázal na to, že vyplatené mesačné zálohy boli paušálnymi mesačnými odplatami a mandatár nie je povinný vrátiť vyplatenú odplatu ani v prípade nepriaznivého hospodárskeho výsledku. Súčasne poukázal na znenie čl. 2 bod 2 zmluvy, keď situácia predpokladaná v tomto ustanovení zmluvy v priebehu roka 2009 nenastala a mandatárovi nebola záloha ani krátená a ani nedošlo k jej nevyplateniu. Ku kráteniu či nevyplateniu mesačnej zálohy došlo z titulu prekročenia pohľadávok po splatnosti, čo však nie je predmetom súdneho sporu. Taktiež v zmluve uvedené slovo doúčtovanie podielu má ten význam, že v
prípade kladného hospodárskeho výsledku a pri splnení ostatných zmluvných podmienok má mandatár nárok na doplatenie podielu na zisku. Teda pokiaľ mal žalobca záujem o vrátení mesačných záloh malo to byť v zmluve jednoznačne uvedené, čo však v danom prípade nie je. Žalovanému preto v rámci zmluvného vzťahu od jeho počiatku, teda od 28.03.2002 až do 31.12.2009 vznikol nárok na zaplatenie garantovanej odmeny formou mesačných záloh a podielu na zisku. Garantovaná odmena pritom slúžila žalovanému ako mandatárovi na jeho bežné prevádzkové náklady. V roku 2009 došlo k otvoreniu nového obchodného strediska v Prešove, čo zvýšilo náklady žalobcu, avšak odozva v obchodnej činnosti nebola taká flexibilná aby dokázala zvýšené náklady v plnej miere vykryť. Napriek uvedenému žalobcovi v zmysle zmluvy nevznikol nárok na vrátenie vyplatených záloh.
Z výpovede účastníkov vyplýva, že podpísaniu novej mandátnej zmluvy a jej dodatku predchádzalo dlhšie obdobie rokovaní zástupcu žalobcu so zástupcom žalovaného o jej novom obsahu. Dňa 02.12.2008 zaslal žalobca žalovanému e-mailom prvý pracovný návrh tejto novej mandátnej zmluvy, na e-mailovú adresu jeho konateľa, aby si jej návrh preštudoval, spolu aj s ponukou prerokovať jej obsah na osobnom stretnutí, prípadne telefonicky. Konateľ žalovaného e-mail prevzal dňa 02.12.2008.
Po niektorých pripomienkach žalovaného zaslal žalobca žalovanému dňa 16.12.2008 e-mail s už čiastočne upraveným návrhom textu novej mandátnej zmluvy, ktorý konateľ žalovaného prevzal dňa 16.12.2008.
Koncom roka 2008 sa, konateľ žalovaného spolu s ostatnými zástupcami obchodných partnerov žalobcu zúčastnil na porade v Lučenci, kde sa okrem iného hovorilo aj o nových podmienkach odmeňovania mandatárov, ktoré sa mali zaviesť od roku 2009. Následne po 16.12.2008 konateľ žalovaného e - mailom zaslal žalobcovi ním upravený návrh textu novej mandátnej zmluvy, do ktorého dopísal ním navrhované zmeny. Tieto žalovaným navrhnuté zmeny textu novej mandátnej zmluvy sa týkali najmä jej článku II. Cena a platobné -8- 18Cb/145/2010
podmienky, ktoré s niektorými menšími obmenami sa skoro všetky dostali aj do konečného textu novej mandátnej zmluvy, podpísanej 26.02.2009.
Dňa 25.02.2009 zaslal žalobca žalovanému e-mail, prílohou ktorého bolo ostatné upravené znenie návrhu novej mandátnej zmluvy, ako aj návrh dokladu, podpísaním ktorého malo zároveň dôjsť k ukončeniu starej mandátnej zmluvy dohodou. Konateľ žalovaného tento e-mail prevzal 25.02.2009.
Na osobnom stretnutí konateľov a ich rokovaní o konečnom texte novej mandátnej zmluvy dňa 26.02.2009 v Prešove došlo k ďalším drobným zmenám textu novej mandátnej zmluvy, najmä ohľadne percentuálnych hodnôt, uvedených v odsekoch E a F jej článku II. Cena a platobné podmienky.
Po odsúhlasení týchto zmien došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.02.2009 v Prešove jednak k uzavretiu a podpísaniu novej mandátnej zmluvy ako aj k okamžitému dojednaniu jej Dodatku č. 1. podpísaného v rovnaký deň 26.02.2009, ktorým došlo k zmene podpísanej novej mandátnej zmluvy najmä ohľadne jej odsekov, označených písmenami E a F jej článku II. (v dodatku č. 1 je tento článok nepresne označený ako „Hlava II“).
Podľa § 566 ods.1 Obch. zák. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 566 ods.2 Obch. zák. ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 571 ods.1 Obch. zák. ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Podľa § 571 ods.2 Obch. zák. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok
alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané že medzi účastníkmi, ako podnikateľmi v čase uzavretia zmluvy bol uzatvorený zmluvný vzťah, v zmysle ustanovenia 566 nasl. Obchodného zákonníka
- Mandátna zmluva. Rovnako nesporná bola aj skutočnosť, že dňa 26.02.2009 bola medzi nimi uzavretá nová mandátna zmluva upravujúca najmä spôsob odmeňovania žalovaného ako mandanta, ktorej predchádzalo dlhšie obdobie rokovaní zástupcu žalobcu so zástupcom žalovaného o jej novom obsahu. Nesúlad vznikol pri interpretácii nového spôsobu odmeňovania vyplývajúceho z čl. II. zmluvy, na čo bolo v konaní zamerané dokazovanie.
-9- 18Cb/145/2010-147
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Pokiaľ má právny úkon plniť svoju spoločenskú funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Zákon nepredpisuje osobitné náležitosti pre tento prejav, kladie však požiadavku, aby prejav vôle bol zrozumiteľný, aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. V prípade nejasnosti pri výklade prejavu sa aplikujú interpretačné pravidlá zakotvené v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom pokiaľ je prejav vôle zachytený v obsahu písomnosti platí interpretačné pravidlo, že prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby a to za predpokladu, že použitý jazykový výraz takýto výklad pripúšťa.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne mal súd za preukázané, že v tomto konaní nie je možné akceptovať ako dôvodné tvrdenie žalovaného, že nová mandátna zmluva je dojednaná ako bezodplatná, čo je aj žalovaným tvrdený dôvod jej neplatnosti.
Z obsahu predloženej mandátnej zmluvy ako aj z výpovedí účastníkov dospel súd k záveru, že právny úkon účastníkov bol dohodnutý ako odplatný a to vo výške vyplývajúcej z jednotlivých ustanovení zmluvy a jej dodatkov. Táto skutočnosť je pritom zrejmá už z preambuly novej mandátnej zmluvy, v článku II., odseku, označenom písmenom A, pričom v nasledujúcich odsekoch (najmä odsekoch B až F) je uvedený aj presný postup výpočtu výšky celkovej takejto odplaty mandatára.
Kogentné ustanovenie § 566 ObZ upravuje právo na odplatu mandatára, teda odplatnosť mandátnej zmluvy, pričom dispozitívne ustanovenie § 571 ods. 1 upravuje výšku tejto odplaty a ustanovenie § 571 ods. 2 upravuje, kedy za akých podmienok vznikne nárok na odplatu, t.j. zmluvné strany si v mandátnej zmluve môžu tak výšku odplaty mandatára ako aj vznik nároku na ňu dohodnúť inak, než to vyplýva z obsahu § 571 ods. 1 a 2 Obch. zák.
Uvedené dispozitívne ustanovenie teda umožňuje zmluvným stranám si výšku odmeny platne dohodnúť nielen ako fixnú sumu odmeny, ale aj ako pohyblivú odmenu, ktorá je viazaná predovšetkým od výsledkov (napr. ziskovosti) obchodnej činnosti, na ktorú sa mandatár zaviazal.
Z obsahu odsekov označených písmenami D, F, G a K novej mandátnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že odmeny za výkon činnosti mandatára boli dojednané ako ročné, pričom najmä v odsekoch D, E, F a G je dohodnutý postup zistenia výšky celkovej ročnej odplaty mandatára za daný rok, ktorej výška sa dohodla zásadne ako závislá aj od
-10- 18Cb/145/2010
hospodárskych výsledkov tej prevádzky, v ktorej žalovaný ako mandatár vykonával svoju činnosť podľa novej mandátnej zmluvy.
Preto tvrdenie žalovaného, že mesačné sumy 2.000 € boli v novej mandátnej zmluve dohodnuté ako pevné (paušálne) mesačné odmeny a nie iba ako zálohy nie je v súlade s vykonaným dokazovaním, najmä s obsahom celej mandátnej zmluvy ako aj vôľou a konaním účastníkov, ktoré jej uzavretiu predchádzalo, ako je to vyššie konštatované.
Ako správne poukázal vo svojich prednesoch právny zástupca žalobcu z obsahu celého článku II. novej mandátnej zmluvy jednoznačne vyplýva aj to, že na celkové ročné odplaty sa dohodlo vyplácanie vo výškach po 2.000 € mesačných záloh (bez DPH) s tou modifikáciou, že nešlo o dohodnutú pevnú výšku mesačnej zálohy, ale o možnosť meniť jej výšku za stanovených podmienok jednostranne zo strany žalobcu ako mandanta, čo vyplýva najmä z dovetku v odseku C, podľa ktorého pokiaľ čo do výšky tejto zálohy a jej splatnosti nevyplýva z tejto zmluvy niečo iné“ a následne potom z oprávnení mandanta, výslovne uvedených v odseku G (viď dojednané oprávnenie mandanta pristúpiť ku kráteniu, či nevyplateniu mesačnej zálohy). Okolnosť, že žalobca ako mandant tieto svoje oprávnenia krátiť či nevyplatiť zálohu počas obdobia účinnosti tejto novej mandátnej zmluvy (t.j. od 01.03.2009 do 31.12.2009) nevyužil, ešte neznamená, že takáto možnosť jednostranne krátiť mesačné zálohy alebo ich hoc aj nevyplatiť nebola platne dohodnutá.
Preto nie sú dôvodné ani tie tvrdenia žalovaného, ktorý mesačné zálohy podľa novej mandátnej zmluvy chápal ako pevné paušálne mesačné odmeny, rovnako, ako to bolo za platnosti predchádzajúcej mandátnej zmluvy, ktorá medzi žalobcom a žalovaným platila do 28.02.2009. Tento záver vyplýva z gramatického výkladu článku II. novej mandátnej zmluvy, odsek C, kde sa výslovne hovorí o zálohe a nie o mesačnej paušálnej odplate, ktorá vyplývala zo znenia predchádzajúcej mandátnej zmluvy na rovnakom mieste. Okrem toho podľa článku II. predchádzajúcej mandátnej zmluvy mal mandatár dohodnutú garantovanú čiastku minimálnej ročnej odmeny, čo sa ale v novej mandátnej zmluve už nikde nedohodlo, nová mandátna zmluva teda úplne upustila od zakotvenia nároku mandatára na garantovanú minimálnu ročnú odmenu.
Z obsahu článku II, odsekov G, H, I a J novej mandátnej zmluvy výslovne vyplýva oprávnenie mandatára krátiť mesačné zálohy z ekonomických dôvodov (najmä ziskovosti) činnosti mandatára v danej prevádzke, ktoré sa viaže predovšetkým aj na udržanie únosnej miery nevyrovnaných pohľadávok danej prevádzky voči jej zákazníkom. Zároveň sa ale dohodlo aj to, že ak mandant prikročí ku kráteniu mesačných záloh, môžu sa tieto dodatočne predsa len mandatárovi neskôr doplatiť, ak potom, ako sumu celkových pohľadávok, ktorá skôr prekročila 16.597,-€, sa neskôr dodatočne podarí znížiť pod túto hranicu.
Po vyhodnotení dokazovania preto súd dospel k záveru, že sporný a namietaný prejav vôle je potrebné vykladať so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti, za ktorých bol urobený, a ktoré mu predchádzali a ktorý zodpovedal skutočnému obsahu vôle zmluvných strán, ako aj jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby tak, že žalobcovi po vyčíslení celkovej ročnej odmeny a jej porovnaní so súčtom už dovtedy vyplatených záloh vznikol nárok na vrátenie zisteného rozdielu, inak by v tejto časti došlo k bezdôvodnému obohateniu mandatára ( §§ 451 až 459 Občianskeho zákonníka).
-11- 18Cb/145/2010-148
Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
V danom prípade súd dospel k záveru, že je potrebné a účelné vo veci rozhodnúť najskôr len o jej základe, najmä v súvislosti s namietanou výškou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému bolo navrhnuté znalecké dokazovanie, a teda s cieľom vyhnúť sa zvýšeným nákladom a výdavkom účastníkov súd vo veci rozhodol v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku .
Po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku súd rozhodne po ďalšom dokazovaní o výške uplatneného nároku a o náhrade všetkých trov konania, ak nedôjde k iným procesným úkonom zo strany žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsah sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2. O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.