Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-88-2014.pdf
PDF · 101.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky F. V., rod. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. J. E., K. XXX/XX, toho času G., E. XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom so sídlom AK Brezno, Rázusova 79, proti odporcovi S. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. J. E., K. XXX/XX, toho času G., H. XXX/XX, právne zastúpenom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom so sídlom AK Brezno, Nám. M.R.Štefánika 29/36, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému S. V., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom ako odporca, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky F. V., rod. H., nar. X.Z. XXXX a odporcu S. V., nar. XX. P. XXXX, uzavreté dňa 5.4.2008 v Brezne a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno, vo zväzku 13, ročník 2008 na strane 131, pod poradovým číslom 18, r o z v á d z a.
II. Súd z v e r u j e maloletého S. V., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti odporcu.
III. Navrhovateľka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 27,13 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Súd styk navrhovateľky s maloletým n e u p r a v u j e, tento ponecháva na dohode rodičov.
V. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
VI. Štát n e m á právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2014 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloletého syna S. zveril do jej starostlivosti a odporcu zaviazal prispievaním výživného vo výške 200 Eur mesačne. Kvôli podozreniu z obťažovania žiadala, aby súd upravil styk odporcu s maloletým. V návrhu vo veci samej poukázala na skutočnosť, že v jej vzťahu s odporcom spočiatku vážnejšie nezhody neboli, rok po narodení dieťaťa s odporcom nažívali celkom dobre. Odporca jej ale prestal prispievať na domácnosť (aj keď platil výdavky spojené s bytom), na stravu jej prestal dávať finančné prostriedky a tri roky jej nedáva nič. Pomáhajú jej cudzí ľudia, odporca ich
necháva hladných, navrhovateľke nedáva na škôlku. Začal robiť rozdiely medzi deťmi a uprednostňovať syna pred jej dcérou a syna štve proti dcére. Navrhovateľka zdôraznila, že odporca syna sexuálne obťažuje, často si syna bráva k sebe a chce s ním spávať. Dieťa jej povedalo, že otec ho obchytáva. Pod vplyvom týchto okolností sa jej vzťahy s odporcom len zhoršujú. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že sa snažila o zachovanie manželstva a navštívila manželskú poradňu, ale len sama, odporca to odmietol. Jej dcéra sa ho bojí a navštevuje s ňou psychológa a neurológa. S odporcom dlhodobo nekomunikuje. Vzťahy s odporcom považuje za vážne narušené, k odporcovi stratila citový vzťah a z uvedeného dôvodu nevidí obnovenie manželského spolužitia. V písomnom podaní doručenom prostredníctvom právneho zástupcu špecifikovala požadovaný rozsah úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom.
Odporca v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu s rozvodom manželstva súhlasil, maloletého navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti a navrhol upraviť styk matky s maloletým. Zdôraznil, že navrhovateľka sa v návrhu obmedzila len na osočujúce a urážlivé vyjadrenia na jeho adresu. Poukázal na to, že s dcérou navrhovateľky, maloletou I. mal od začiatku výborný vzťah, kupoval jej veci, znášal všetky náklady. Za obzvlášť zarážajúce a scestné považuje tvrdenia navrhovateľky o sexuálnom obťažovaní maloletého syna.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol pre prípad rozvodu maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievaním výživného podľa možností a schopností matky. Pred kolíznym opatrovníkom matka uviedla, že si je vedomá, že maloletý má hlbší a vrúcnejší vzťah k otcovi, a preto súhlasí so zverením maloletého do jeho starostlivosti. Podľa jej vyjadrenia sa maloleté dieťa od 17.7.2014 nachádza v starostlivosti otca, od tej doby maloletého nenavštívila ale je s ním v telefonickom kontakte. Vo vzťahu k podozreniu k obťažovaniu maloletého otcom uviedla, že toto nie je pravda, uvedené veci napísala v návrhu z dôvodu, že žiarlila, že maloletý má lepší vzťah s otcom a ju ako matku v podstate odmieta. Čo sa týka starostlivosti otca o maloletého nemôže mu nič vytknúť, o dieťa sa stará dobre, dieťa je na neho naviazané. V rámci pohovoru maloletý S. uviedol, že s otcom mu je dobre, chce s ním bývať u starkej. Sám matku ani sestru nijakým spôsobom nespomenul, na otázku uviedol, že mu matka a sestra nechýba. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania uviedol, že v starostlivosti otca o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, maloletému dieťaťu zabezpečuje primeranú výchovu a opateru.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 10.8.2014, vyslúchol účastníkov konania a oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní naďalej žiadala svoje manželstvo s odporcom rozviesť, súhlasila so zverením maloletého do osobnej starostlivosti odporcu, výživné žiadala určiť na najmenšiu sumu a styk s maloletým nežiadala upraviť. K rozvodu manželstva uviedla, že manželský vzťah nebol taký, akým by mal byť, v manželstve boli zlé financie a odporca robil rozdiely medzi deťmi, spoločným synom a dcérou navrhovateľky pochádzajúcou z predošlého vzťahu. Jej partnerský vzťah s odporcom nefunguje, ona sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a teraz žije so svojim priateľom, ktorý vzťah už prerástol v intímny. Zdôraznila skutočnosť, že dôvod pre rozvod manželstva je predovšetkým v tom, že odporca robil rozdiel medzi deťmi a sexuálne obťažoval spoločného syna, čo spočívalo v tom, že ho kúpal a nechal ho, aby sa mu hral s autíčkom na jeho nahom tele. Zároveň dieťa chytal na intímnych miestach keď bola tma. Trestné oznámenie na odporcu nepodala, o vývoj dieťaťa nevyjadrila obavu, iné ako popísané prípady "obťažovania" neuviedla. Vo vzťahu k zvereniu maloletého uviedla, že dieťa má lepší vzťah k otcovi a chce ísť k otcovi. Zároveň uviedla, že ona dieťa nemá z čoho živiť. K výške výživného poukázala na skutočnosť, že naposledy bola zamestnaná pred šiestimi rokmi, je bez príjmu a je v hmotnej núdzi, pričom dávky nepoberá z dôvodu, že s odporcom sú posudzovaní ako manželia spoločne.
Odporca na pojednávaní s rozvodom manželstva súhlasil, pre neho dôvodom pre rozvod manželstva je skutočnosť, že s navrhovateľkou ako partneri dlhodobo nežijú. Navrhovateľka so svojou matkou sa mu vyhrážali, obviňovali ho na sociálke a s dieťaťom už nemohol chodiť ani na plaváreň. V manželstve to nefunguje, s manželkou v spoločnej domácnosti nežijú a spoločne nehospodária. Napriek rozchodu za posledné dva mesiace navrhovateľke prispel sumou 3x150 Eur z dôvodu, aby mala s maloletou I. z čoho
žiť. Je pravdou, že v manželstve boli problémy finančného charakteru, navrhovateľka ho tiež obviňovala z nevery. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tohto žiadal zveriť do svojej starostlivosti, súhlasil s výškou minimálneho zákonného výživného, styk matky s maloletým nežiadal upraviť nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť. Zdôraznil, že on chlapca nezneužíva, myslí si, že navrhovateľka je žiarlivá na to, že má on s chlapcom dobrý vzťah. Je pravdou, že maloletého kúpal aj sám, bol pritom s ním v kúpeľni sám a pri umývaní sa chlapca normálne dotýkal. Inak sa chlapca na intímnych miestach nedotýkal, okrem prípadov, keď sa maloletý v noci pocikával, on ku nemu chodil s nočníkom. Je tiež pravdou, že maloletý sa hral na jeho nahom chrbte, čo nepovažuje za nesprávne; bola to len hra. Chlapca má rád, má rád aj dcéru navrhovateľky I..
Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že v rámci sociálneho zisťovania bol prevedený pohovor aj s dieťaťom; dieťa nejavilo žiadne známky nervozity, obavy alebo odmietania otca. V rámci rozhovoru dieťa preukazovalo, že tento vzťah otec - syn je veľmi dobrý, dieťa spontánne uviedlo, ako býva s otcom a starou matkou v rodinnom dome. Celý rozhovor s maloletým smeroval len k otcovi a k starým rodičom z jeho strany, matku a sestru maloletý ani nespomenul. Žiadnym spôsobom nebolo zistené, že by dieťa prejavovalo znaky strachu a odmietania otca z možného zneužívania. Otec maloletého dosť jasne ozrejmil veci, ktoré uvádzala matka, ktorá zároveň navrhuje zverenie maloletého do starostlivosti otca. Navrhol maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať prispievaním minimálneho zákonného výživného s tým, že styk matky s maloletým nie je potrebné upravovať a je vhodné ponechať ho na dohode rodičov.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 5.4.2008 v Brezne, ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Brezno, vo zväzku 13, roč.2008, na strane 131, pod por. č.18. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletý syn S., nar. XX.XX.XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Navrhovateľka z predošlého vzťahu mimo manželstva má maloletú dcéru I., nar. XX.X.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je L. J. E., K. XXX/XX.
Navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.10.2011, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, poberá prídavok na dve maloleté deti.
Odporca je zamestnancom Železníc Slovenskej republiky od 1.2.1994; dňa 30.1.2014 podal výpoveď bez udania dôvodu. Počas plynutia výpovednej doby podal odvolanie výpovede a v súčasnosti je od 1.4.2014 zaradený do funkcie hlásničiara v Novej Maši. Jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu 587 Eur, v súčasnosti je práceneschopný.
Právny zástupca navrhovateľky do súdneho spisu doložil úradný záznam spísaný 20.9.2013 na ÚPSVaR Brezno, ktorého obsahom je žiadosť navrhovateľky o pomoc vo veci týkajúcej sa maloletých detí a problémov v manželstve. Obsahom úradného záznamu sú i podozrenia navrhovateľky vyslovené ňou v konaní o rozvod manželstva.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa.
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia v súčasnosti spoločnú domácnosť nevedú, spoločne nehospodária, ako manželia spolu nežijú a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva. Manželský vzťah medzi účastníkmi konania je dlhodobo neusporiadaný, sprevádzaný podozrievaním navrhovateľky odporcu z nevery, ktorá zároveň verbálne prejavuje podozrenie z toho, že odporca obťažuje ich spoločného syna. Napriek vysloveným podozreniam ale navrhovateľka spoločného syna po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v júli 2014 ponechala v starostlivosti otca a so zverením maloletého do jeho starostlivosti súhlasila. Verbálne síce vyjadrila, že je tak z dôvodu, že nemá dostatočný príjem pre starostlivosť o maloleté dieťa, z kontextu jej vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že je tak aj z dôvodu, že si je vedomá skutočnosti, že maloletý má voči otcovi lepší vzťah ako ku nej. Vo vzťahu k rozvodu manželstva je potrebné zdôrazniť vyjadrenie odporkyne o tom, že nadviazala iný partnerský vzťah, ktorý prerástol vo vzťah intímny.
Za takýchto skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že svoj partnerský, resp. manželský vzťah obnoviť nemienia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol.
Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nezhodu účastníkov konania na spôsob manželského spolužitia a povahovú a názorovú nezhodu účastníkov konania na spôsob partnerského
spolužitia a spôsob starostlivosti o maloleté dieťa. V dôsledku uvedeného nastalo u účastníkov konania k úplnému citovému ochladeniu a odcudzeniu, čo viedlo k podaniu návrhu na rozvod manželstva a samotnému rozvodu manželstva.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd maloletého zveril do starostlivosti odporcu, a to za súhlasu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka. Maloletý je od júla 2014 v starostlivosti odporcu, pričom zo sociálneho zisťovania vyplýva, že v jeho starostlivosti o maloleté dieťa nedostatky zistené neboli a maloletému dieťaťu zabezpečuje primeranú výchovu a opateru. Tvrdenia navrhovateľky o obťažovaní maloletého odporcom ostali v konaní len v rovine verbálnych tvrdení, ktoré boli v rámci sociálneho zisťovania vyvrátené v rámci pohovoru s maloletým. Naopak, navrhovateľka sama pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že ňou uvádzané skutočnosti nie sú pravdivé a uviedla ich len z dôvodu, že žiarlila na to, že maloletý má k otcovi lepší vzťah ako ku nej. Uvedenú skutočnosť navrhovateľka potvrdila aj tým, že napriek usmerneniu trestné oznámenie v naznačenom smere na odporcu nepodala a so zverením maloletého do starostlivosti odporcu súhlasila. Naopak, po opustení spoločnej domácnosti sama starostlivosť a kontakt s maloletým zanedbáva a je s ním podľa vlastného vyjadrenia len v telefonickom kontakte.
Za takýchto skutkových okolností súd na čas po rozvode manželstva styk navrhovateľky s maloletým neupravoval, úprava styku žiadaná nebola. Je na rodičoch maloletého, aby dohodou upravili rozsah stretávania sa navrhovateľky s maloletým synom tak, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, na rovnocenný styk s oboma rodičmi a právo rodiča podieľať sa na výchove maloletej tak aby sa doterajšie vzťahy medzi navrhovateľkou a maloletým zachovali a prehlbovali
Pokiaľ ide o určenia a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z možností, schopností a majetkových pomerov odporcu. Súd určil výživné vo výške minimálneho zákonného výživného podľa ustanovenia § 62 ods.3 Zákona o rodine, ktoré v čase rozhodovania súdu predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne. Aj keď v danom prípade výška výživného celkom zrejme nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Dávky v hmotnej núdzi pritom nepoberá len z dôvodu, že pre účely hmotnej núdze je za trvania manželstva posudzovaná spoločne s odporcom.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania o rozvod manželstva. Súd nezistil také okolnosti prípadu a pomery účastníkov, ktoré by rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania zo strany odporcu odôvodňovali. Uvedené platí aj pre prípad, že navrhovateľke, ktorá je v hmotnej núdzi bol právny zástupca ustanovený Centrom právnej pomoci.
Podľa § 2 ods.2 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyslovil, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku, navrhovateľka bola od poplatku rozhodnutím súdu oslobodená a súd jej návrhu (na rozvod manželstva) vyhovel. Povinnosť zaplatiť poplatok, prípadne jeho pomernú časť, odporca v konaní o rozvod manželstva nemá.
Po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a po poučení o riadnom opravnom prostriedku, sa všetci prítomní účastníci vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
ne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.