Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Er/1106/2012

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie sumy 329,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 19536/12, takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 5.9.2012 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 08394/11 zo dňa 31.8.2011 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie pohľadávky vo výške 329,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 329,- eur od 30.4.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 329,- eur od 14.7.2011 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 148,18 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Oprávnený môže podať u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 EP). Rozhodnutie, na základe ktorého oprávnený žiada exekúciu vykonať je exekučným titulom. Súdny exekútor, u ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, je povinný požiadať o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd, ktorý je povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a o žiadosti rozhodnúť (udeliť exekútorovi poverenie resp. jeho žiadosť zamietnuť - ak zistí rozpor so zákonom). Medzi exekučné tituly patria aj rozhodcovské rozsudky vydané v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK, pričom súd má povinnosť skúmať ich podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK (t. j. má povinnosť skúmať, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom), a to už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne exekúciu zastavil.

Okresný súd Topoľčany podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 ZoRK preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a uznesením č. k. -11 zo dňa 25.7.2013 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Topoľčany následne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie opätovne zamietol - uznesením č. k. -41 zo dňa 16.12.2013. Aj toto uznesenie bolo odvolacím súdom na odvolanie oprávneného zrušené a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu opätovne preskúmal exekučný titul ako aj ďalšie písomností, ktoré sú základom právneho vzťahu účastníkov a z ktorých rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodovaní sporu účastníkov - zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmenky vystavenej povinným a aj rozhodcovskej zmluvy.

Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia na základe zmenky vystavenej povinným, ktorou bol zabezpečený úver poskytnutý oprávneným povinnému na základe zmluvy o úvere. Poukázal na dohodou o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Podľa rozhodcovského rozsudku povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o úvere nesplnil, čím sa stal splatný celý dlh dňa 30.4.2011 a oprávnený preto dňa 9.7.2011 vyplnil zmenku v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 329,- eur s dátumom začiatku úročenia dňa 30.4.2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 14.7.2011. Rozhodcovský súd vyhovel žalobe oprávneného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) proti povinnému (v rozhodcovskom konaní žalovaný), pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky.

Zo zmenky k zmluve o úvere vyplýva, že povinný ju vystavil dňa 4.10.2010 a zaviazal sa ňou zaplatiť pri jej predložení na rad oprávnenému zmenkovú sumu doplnenú oprávneným a zmenkový úrok 0,25% denne od dátumu začiatku úročenia doplneného oprávneným. Zmenka je splatná oprávnenému „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Oprávnený na zmenke doplnil zmenkovú sumu vo výške 329,- eur a dátum začiatku úročenia 30.4.2011. Podľa rozhodcovského rozsudku zmenková suma 329,- eur, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť, pozostáva z istiny v sume 297,- eur a poplatku za zasielanie upomienok v sume 32,- eur.

Zo zmluvy o úvere č. 402400504 (ďalej len zmluva) uzavretej s povinným dňa 4.10.2010 vrátane jej súčasti - všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky alebo VP), bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200,- eur. Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť

oprávnenému sumu 396,- eur v 12-ich mesačných splátkach po 33,- eur, počnúc dňom 20.10.2010. Zo všeobecných podmienok (bod 11) vyplýva, že tretina príslušného poplatku, ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť vo výške 196,- eur, predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Všeobecné podmienky zmluvy obsahujú úpravu podmienok zmluvy, okrem iných viaceré sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy, ale tiež dohodu o vyplnení zmenky a mediačnú dohodu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len zákon o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré napr. a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri opätovnom rozhodovaní exekučný súd vychádzal z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským a úver poskytnutý oprávneným povinnému je spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z nasledovných dôvodov. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Oprávnený je podnikateľom, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Oprávnený teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba. V zmluve je vyjadrený účel poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi tak, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania a to zaškrtnutím jednej zo štyroch možností poskytnutia peňažných prostriedkov vopred predtlačených v zmluve - na účel zamestnania, na účel povolania, na účel podnikania alebo na iný účel. Definíciu spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ktorý je predpisom všeobecným (lex generalis) a aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym (lex specialis). Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže stavu, v ktorom by mala byť celkom vylúčená použiteľnosť všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v s poukazom na konkrétnu úpravu niektorého inštitútu v inom zákone - o spotrebiteľských úveroch. Nad princíp uprednostnenia predpisu špeciálneho pred predpisom všeobecným tu totiž zmysel úpravy kladie princíp subsidiarity, teda potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv alebo prípadne i len jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši vôbec, nečiní tak úplne alebo z určitého dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je celkom nesporné, či aspoň uspokojivo nevyvrátené, že tu inak ide o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2). Spotrebiteľom podľa (§ 52 ods. 3) pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z výkladu úpravy treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len

tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Úprava spotrebiteľa obsiahnutá v je teda širšia ako úprava obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne

- spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Bezpečným preukázaním pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania alebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, resp. povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V zmluve je vyjadrený účel poskytnutia peňažných prostriedkov zaškrtnutím povolania ako jednej zo štyroch možností predtlačených v zmluve. Aké mal dlžník v čase uzavretia zmluvy povolanie a aký súvis s týmto povolaním uzavretie zmluvy má, zo zmluvy ani jej príloh (predložených oprávneným) nevyplýva. Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane úverových podmienok), ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 . Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže skutočný účel poskytnutia peňažných prostriedkov nebol preukázaný nespochybniteľným spôsobom, pričom ide o typizovanú zmluvu a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 3), bol úver poskytnutý oprávneným povinnému posúdený za spotrebiteľský úver. Z uvedených dôvodov súd nesúhlasí ani so záverom rozhodcovského súdu, ktorý vo svojom rozsudku konštatoval, že zmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah, nie je možné posudzovať podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tento vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, keďže povinný pri uzavretí zmluvy vyhlásil, že si úver berie na účel, ktorý vylučuje jeho postavenie spotrebiteľa. Taktiež, ak aj všeobecné podmienky (bod 16) obsahujú klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1, 2 o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto zo zákona neplatná.

Aj keby však nešlo o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, má súd zato, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - nebolo preukázané aké mal povinný povolanie, na účel ktorého mal byť úver poskytnutý, teda či išlo o povolanie, ktoré môže byť vykonávané ako samostatná zárobková činnosť (napr. tzv. slobodné povolenia), alebo povolanie obdobné zamestnaneckému a napokon ani to, aký konkrétny súvis s povolaním povinného uzavretie zmluvy malo.

Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, 3, § 54 a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 , alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 . Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania bola posúdená za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať (§ 9 ods. 2), napr. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok, priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, atď. Ak zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z § 9 ods. 2 ZoSÚ, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ), čo znamená, že sa na uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej právnej fikcie neprihliada. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ neobsahuje (napr. RPMN), povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy napriek tomu vyplýva, že oprávnený žiadal od povinného aj zaplatenie príslušného poplatku. Ten je však z uvedených dôvodov právom nedovoleným plnením a

ako taký oprávnenému nepatrí, či už v rámci istiny, ktorú mu bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť, resp. v rámci úhrad, ktoré oprávnený na úhradu príslušného poplatku zaplatil. Čo z istiny priznanej rozhodcovským rozsudkom predstavuje nedovolené úroky a poplatky, nemožno zistiť, keďže rozhodcovský rozsudok z tohto hľadiska nie je preskúmateľný, a to s poukazom na skutočnosť, že bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky.

Súd pritom dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje (zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy) považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou umožňuje oprávnenému (veriteľovi) v prípade omeškania dlžníka s plnením zmluvy vyplniť chýbajúce údaje - dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú sumu, ktorá podľa jeho uváženia zodpovedá nárokom veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým neplatnú, zmluvnú podmienku, v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou nebola osobitne dojednaná a je v neprospech spotrebiteľa, čo sa prejavilo aj tým, že rozhodcovský súd na základe zmenky priznal oprávnenému plnenia, ktoré sú v rozpore s predpismi spotrebiteľského práva.

Zmenkový zákon (§ 48 zákona č. 191/1950 Sb.) umožňuje majiteľovi zmenky žiadať zmenkovú sumu s úrokmi, ak boli dojednané, šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Rozhodcovský súd vychádzajúc zo zmenky, ktorou si oprávnený zabezpečil plnenie záväzkov zo zmluvy o úvere, priznal oprávnenému zmenkový úrok vo výške 0,25% denne. Úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne právne inštitúty, pričom zjednodušene možno povedať, že úrok je cena za poskytnutý úver (resp. pôžičku) a úrok z omeškania je sankcia za nesplnenie povinnosti (nevrátenie poskytnutého úveru) riadne a včas. Úrok z úveru vyplýva zo zmluvy a všeobecných podmienok vo výške 1/3-iny príslušného poplatku. Úrok z omeškania vyplýva zo všeobecných podmienok vo výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení. Dohoda o zmenkovom úroku zo zmluvy o úvere nevyplýva. Súd má zato, že zmenkovým úrokom vyplývajúcim zo zmenky, ktorú pripravil oprávnený a predložil povinnému na podpis pri podpise zmluvy o úvere, došlo k obídeniu zákonných ustanovení o úroku z omeškania pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý by dodávateľovi patril voči spotrebiteľovi iba podľa predpisov Občianskeho práva - § 517 a Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení. K takémuto záveru sa súd priklonil aj preto, že z iných obdobných vecí prejednávaných na tunajšom súde, je mu známe, že z niektorých všeobecných podmienok zmlúv o úvere uzatváraných medzi oprávneným a spotrebiteľmi vyplýva práve zmluvná podmienka o 0,25% dennom úroku z omeškania, čo je 91,25% ročne. Oprávnený teda v rozpore so zákonom a aj s vlastnou zmluvou voči povinnému uplatňuje zmenkový úrok v uvedenej výške. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, je súd toho názoru, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Sb vo výške 6% ročne z dlžnej sumy. Pokiaľ rozhodcovský súd vytvoril zo spotrebiteľského vzťahu vzťah zmenkový - bezkauzálny, ktorý vylučuje inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, porušil tým kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a prakticky preberal argumenty oprávneného.

Súčasťou sumy, ktorú bol povinný zaviazaný oprávnenému zaplatiť, je aj poplatok za zasielanie upomienok. Súd dospel k záveru, že toto vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je súčasťou všeobecných podmienok (bod 04), ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov (spotrebiteľov) a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a je otázne, či sa povinný s nimi mal možnosť riadne oboznámiť, keďže sú písané veľmi drobným písmom a sú značne neprehľadné. Z bodu 04 VP vyplýva pre dlžníka (povinného) povinnosť uhradiť veriteľovi (oprávnenému) za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok zmluvy sumu 4,- eurá avšak nie ako poplatok za upomienku ale ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu (ďalej len náklady za upomienky).

Dojednanie o nákladoch za upomienky je v neprospech dlžníka, nakoľko nijako nerieši účelnosť upomínania dlžníka, ktorý napríklad na upomienky nereaguje, teda nijako neobmedzuje veriteľa v tom, aby dlžníka upomínal, aj keď takéto upomínanie nevedie k žiadnemu výsledku a vznikajú pri ňom náklady, ktoré by mal dlžník uhradiť. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený zaslal povinnému 8 upomienok (32,- eur : 4,- eurá za jednu upomienku = 8), či išlo o upomínanie toho istého omeškania z rozsudku zistiť nemožno, ani ako oprávnený upomínanie preukázal a ani to, či povinného na zaplatenie nákladov za upomínanie vyzval.

Zahrnutie poplatkov (príslušného poplatku a poplatku za zasielanie upomienok) do istiny žalovanej sumy a priznanie zmenkového úroku vo výške 91,25% ročne, a to aj z plnení, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná podmienka, z ktorej poplatok za zasielanie upomienok vyplýva, je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. je absolútne neplatná. Rovnako je v rozpore s dobrými mravmi, ak bol povinný zaviazaný zaplatiť sumu, ktorá je právom nedovoleným plnením (z dôvodu absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) - príslušný poplatok.

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému ako procesne úspešnému účastníkovi aj trovy rozhodcovského konania. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom (zaväzuje povinného aj na právom nedovolené plnenia) a preto ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať. Vzhľadom na to by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal povinný platiť trovy rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy. Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská zmluva podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď.

Podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 4.10.2010 všetky spory vzniknuté zo zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V zmysle čl. I rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovským súdom na účelom zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava. V rozhodcovskej zmluve (čl. III) dlžník vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy predloženej oprávneným súd v prvom rade skúmal, či bola dojednaná individuálne, pretože práve táto skutočnosť je podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1, 2, 3 . Oprávneným predložená rozhodcovská zmluva - dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu, netvorila súčasť všeobecných podmienok, t. j. nebola uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy (na samostatnej listine). Táto skutočnosť ešte neodôvodňuje záver, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá individuálne a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenie rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v tejto veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Oprávnený vopred formuloval všetky ustanovenia zmluvy (pri jej uzatváraní boli do oprávneným pripraveného tlačiva dopísané iba údaje o povinnom a špecifikovaná zmluva o úvere - číslom a dátumom vydania). Z návrhu rozhodcovskej zmluvy (jej celkového charakteru) nevyplýva, že by spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že rozhodcovská zmluva, aj keď bola uzavretá na samostatnej listine, individuálne dojednaná nebola. Tento názor zastáva aj napriek tomu, že dlžník podľa rozhodcovskej zmluvy (čl. III) vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. V akom rozsahu bolo spotrebiteľovi poučenie poskytnuté, z rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, za adekvátne poučenie však súd nepovažuje, ak je spotrebiteľovi oznámené, že spory môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, pričom výber z týchto dvoch možností spočíva na žalobcovi. Takéto poučenie totiž neposkytuje spotrebiteľovi dostatočné informácie o tom, či vôbec bude mať sám možnosť výberu typu konania a predovšetkým o tom, čo znamená výlučné riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní (aj s vylúčením zrušenie rozhodnutia rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania - čl. III bod 1 rozhodcovskej zmluvy), ak žalobcom bude oprávnený (dodávateľ, veriteľ). Súd má zato, že ak nie je spotrebiteľ náležite informovaný o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, nemožno za zhojenie individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy považovať ani skutočnosť, že zmluva obsahuje vyhlásenie o tom, že s ňou súhlasil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rozhodcovskú zmluvu predložil oprávnený povinnému na podpis pri podpisovaní zmluvy o úvere, teda v čase jeho zníženej bdelosti, keď jeho motiváciu bolo uzavrieť úverovú zmluvu a v čase, keď ešte nevznikol spor (a povinný sa domnieval, že nikdy ani nevznikne). Okrem toho spotrebiteľ, ktorý koná pod tlakom finančnej tiesne a v stave núdze, nie je prakticky schopný a často aj ochotný posúdiť do dôsledkov všetky dojednania, s ktorými podpisom vyjadruje svoj súhlas a v snahe získať peniaze, koná pri uzatváraní zmlúv ľahkomyseľne.

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.

Podľa formulácie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve (čl. II) môžu byť spory medzi zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ . V skutočnosti však rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve spotrebiteľovi skutočnú alternatívu riešenia sporov prakticky neposkytuje, keďže výber medzi rozhodcovským alebo súdnym konaním je ponechaný na žalobcovi. Súdu je pritom z jeho činnosti známe, že vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere k výberu konania spotrebiteľom ani nedôjde, pretože žalobcom, t. j. iniciátorom konania, v ktorom sa rieši spor zo zmluvy o úvere, je spravidla dodávateľ. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď výber predpokladaný v čl. II bod 1 písm. a/ rozhodcovskej zmluvy uskutočnil oprávnený podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom a musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlačenej rozhodcovskej zmluve, je vopred určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Povinnému

tak bolo odňaté nielen právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom, ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Exekučný súd pritom v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovským súdom a oprávneným, čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane spotrebiteľa zo strany rozhodcovského súdu. Okrem už uvedené, je rozhodcovská zmluva v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, pretože v prípade riešenia sporu štátnym súdom by bol miestne príslušný všeobecný súd povinného, t. j. súd, v ktorého obvode má povinný (spotrebiteľ) bydlisko, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa, pričom aj keď ide o spotrebiteľa menej bdelého, či skoro pasívneho až ľahostajného, je namieste mu poskytnúť súdnu ochranu. Ak by aj oprávnený poukazoval na nečinnosť spotrebiteľa, súd je toho názoru, že nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (ako to vyplýva aj z judikatúry súdneho dvora - Oceáno), nie je zanedbateľné. Oprávnený nemôže žiadať, aby exekučný súd, napriek explicitnej zákonnej úprave, neposkytol ochranu spotrebiteľovi a iba „odklepol“ nútené postihnutie majetku povinného.

Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy súd vychádzal nielen zo skutočnosti, že táto bola koncipovaná na samostatnej listine, ale aj z celkového charakteru rozhodcovskej zmluvy, okolností, ku ktorým pri uzatváraní zmlúv o úvere dochádza - snahe spotrebiteľa získať finančné prostriedky ale aj snahe dodávateľa, aby spotrebiteľ uzavrel zmluvu častokrát obsahujúcu aj neprijateľné podmienky, pričom sú mu súčasne predložené na podpis aj ďalšie písomnosti (napr. zmenka, rozhodcovská zmluva), tiež schopnosti spotrebiteľa pochopiť význam tak dôležitého dojednania, akým rozhodcovská zmluva je a napokon aj možnosti spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ovplyvniť obsah rozhodcovskej aj úverovej zmluvy (§ 53 ods. 2 . Súd pritom prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 .

Rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa celkom zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd najmä v tom, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia vylúčiť, a bol pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov. Preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa jednoznačne objavilo v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa a priznaní práv, na ktoré oprávnený v zmysle spotrebiteľských predpisov nemal nárok. Rozpor s dobrými mravmi súd videl aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v čase podpisu ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na získanie ktorých mu bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva a zmenka. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve (čl. II) je prakticky rovnakého znenia ako rozhodcovské doložky, ktoré už boli viackrát judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, iba nebola začlenená do všeobecných podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine. Z tohto pohľadu je potom možné vidieť aj určité obchádzanie zákona, a to konkrétne snahu vyhnúť sa súdnej kontrole rozhodcovskej doložky podľa kritérií neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná (drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom) už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.

Súd s poukazom na všetky uvedené dôvody žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy a podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v rozpore s dobrými mravmi). Na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na uvedené bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj po opakovanom preskúmaní zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.