Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Sa-13-2021.pdf
PDF · 128.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. marca 2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žiadala žalobou zo dňa 20. 5. 2021, doručenou súdu 26. 5. 2021, zrušiť rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 24. marca 2021 o zániku jej úrazovej renty z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. Konanie pred správnym orgánom 2. Sociálna poisťovňa ústredie, vydala rozhodnutie č. 10937-62/2020 BA dňa 11. januára 2021, ktorým rozhodla o zániku jej nároku na úrazovú rentu dňom 1. januára 2021, priznanú rozhodnutím číslo 6942-41/2014 BA zo dňa 16. júla 2014, z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. 3. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č.10937-62/2020 č.10937-62/2020-BA zo dňa 11. januára 2021 odvolanie dňa 2.8 2021, namietala správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovanej o zániku úrazovej renty od 01.01.2021 v dôsledku z choroby z povolania, zistenej u nej dňa 03.07.1998 a žiadala zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, č. 10937-62/2020 BA zo dňa 11. januára 2021 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala v odvolaní, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci pre vznik nároku na úrazovú rentu. Podľa žalobkyne sa žalovaný mal dôsledne nezaoberať dátumom priznania úrazovej renty a prihliadnuť a vysporiadať sa zo závermi rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/20/2011 -45 zo dňa 9. októbra 2012. /týmto súd zrušil rozhodnutie odporcu č. 7879-10/2012-BA zo dňa 1. augusta 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie/. Žalobkyňa v odvolaní /i správnej žalobe/ trvala na nároku na úrazovú rentu doživotne aj po dovŕšení 65. rokov veku, resp. po splnení podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok. Vychádzala z toho, že dňa 3. júla 1998 bola u nej zistená choroba z povolania u zamestnávateľa, a následne s týmto dňa 10. februára 1999 dohodou rozviazala pracovný pomer dohodou v dôsledku choroby z povolania. Preto podľa nej jej patrila do 31. decembra 2003 po skončení pracovnej neschopnosti, náhrada za stratu na zárobku, a od 1. januára 2004 jej patrila úrazová renta podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/32003 Z.z.. Mala za to, že Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 2Sp/20/2011-45 zo dňa 9. októbra uviedol, že žalovaný bol povinný vykonať dokazovanie za účelom posúdenia oprávnenosti žiadosti o úrazovú rentu podľa § 88 a násl. zákona, v dôsledku jej choroby z povolania, pretože strata na zárobku, do 31. decembra 2003 je od 1. januára 2004 úrazová renta v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 zákona. Poukázala i rozsudok Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.01.2011 v ktorom sa Najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu, keď uviedol, že medzi zákonnými podmienkami pre vznik nároku na úrazovú rentu podľa § 272 odsek 3 zákonná č. 461/203 Z.z. nie je uvedená podmienka poklesu zárobkovej činnosti. Pokiaľ ide o právomoc Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, na náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých, o ktorých treba rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) o týchto nárokoch rozhoduje vždy súd, a to i v prípadoch konaní o náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. január 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003 žalobkyňa uviedla, že podľa posudku KPL zo dňa 16.12.1998 jej bolo priznané bodové ohodnotenie za sťažené spoločenského uplatnenia vo výške 400 bodov a bola som odškodnená zo Slovenskej poisťovne, kde bola hlásená choroba z povolania. Z lekárskych správ 1998-1999 posudkový lekár Sociálnej poisťovne určil k 01.01.2001 mieru pokles pracovnej schopnosti 80 %. Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu , alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti vyšší, ako 40%. Žalobkyňa nesúhlasila s dôvodmi rozhodnutia založené na tom, že prvýkrát požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie úrazovej renty dňa 10.06.2011, a posudkový lekár opakovane prehodnotil jej zdravotný stav dňa 26.07.2011 a dňa 29.9.2011 a neuznal posúdenie jej choroby z povolania. /. Žalobkyňa tvrdila, že v dôsledku choroby z povolania jej vznikol nárok na nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona a transformovanú úrazovú rentu žalovaný v napadnutom rozhodnutí však prevzal závery posudkového lekára, uvedené v lekárskej správe o zdravotnom stave žalobkyne, v ktorej sa okrem iného uvádza, že zhoršenie zdravotného stavu bolo preukázane až po hospitalizácii na klinike pracovného lekárstva od 2. februára 2012 do 9. februára 2012.
4. Sociálna poisťovňa ústredie, rozhodnutím č.: XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 24. marca 2021 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 11. januára 2021, vo veci zániku nároku na úrazovú rentu priznaného rozhodnutím č. 6942-41/2014-BA zo dňa 16. júla 2014, v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. júla 1998, zamietla v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku dňom 1. januára 2021. 5. Žalovaná pripomenula a uviedla, že žalobkyňa bola v čase zistenia predmetnej choroby z povolania zamestnaná u zamestnávateľa GEMILEX s.r.o. D., pôvodne so sídlom Valaliky I/42 v pracovnom zaradení pomocná pekárka. Z Hlásenia choroby z povolania zo dňa 16. decembra 1998 vyplýva, že poškodenej bola dňa 16. decembra 1998 hlásená choroba z povolania - Bronchiálna astma s precitlivenosťou na múku diagnóza J45 Asthma bronchiale imunolog. genézy, s dátumom prvého zistenia dňa 3. júla 1998. Zamestnávateľ žalobkyne v liste zo dňa 6. júna 2011 uviedol, že poškodená bola zamestnaná u zamestnávateľa odo dňa 1. marca 1996 do dňa 9. februára 1999 . 6. Žalovaná uviedla, že posudkový lekár ústredia, so sídlom v Košiciach, v Lekárskej správe zo dňa 5. júna 2014 konštatoval, že poškodená má v dôsledku predmetnej choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti odo dňa 1. januára 2004 v rozsahu 80%, pričom odo dňa 9. februára 2012 došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej v dôsledku predmetnej choroby z povolania v rozsahu 100%. Preto Sociálna poisťovňa, ústredie vo vecí nároku poškodenej na úrazovú rentu, rozhodnutím č. 6942-41/2014-BA zo dňa 16. júla 2014 v rámci autoremedúry na základe opravného prostriedku zrušila rozhodnutie ústredia č. 6942-32/2014-BA zo dňa 21. februára 2014, priznala v dôsledku predmetnej choroby z povolania, úrazovú rentu takto: Podľa § 88 zákona priznala nárok na úrazovú rentu v dôsledku predmetnej choroby z povolania odo dňa 1. januára 2004 v sume 202,95 EUR mesačne, následne valorizovanej podľa príslušných právnych predpisov. Ale podľa § 114 ods. 1 zákona nepriznala nárok na výplatu tejto úrazovej renty odo dňa 1. januára 2004 do dňa 9. júna 2008 z dôvodu premlčania. Priznala nárok na výplatu úrazovej renty odo dňa 10. júna 2008 do dňa 30. júna 2008 v sume 187,22 EUR. Priznala nárok na výplatu úrazovej renty odo dňa 1. 2. 2012 do dňa 8. 2.2012 v sume 89,90 EUR. Priznala odo dňa 9. 2 2012 do dňa 29. 2. 2012 v sume 312,90 EUR. Priznala odo dňa 1. marca 2012 v sume 432,10 EUR mesačne. Priznala podľa § 89 zákona priznala nárok na úrazovú rentu z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti poškodenej odo dňa 9. februára 2012 do dňa 29. februára 2012 v sume 295,00 EUR. Priznala odo dňa 1. marca 2012 sumu 407,30 EUR následne valorizovanej. 7. Žalovaná pripomenula, že rozhodnutie zo dňa 16. júla 2014 napadla poškodená cestou Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „KS KE") opravným prostriedkom, ktorý vzala dňa 26. januára 2015 späť, a preto KS KE uznesením sp. zn. 4Sp/21/2014-26 zo dňa 26. januára 2015, právoplatným dňa 4. marca 2015, konanie zastavil. Rozhodnutie zo dňa 16. júla 2014 tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. marca 2015. 8. Podľa žalovanej poškodená dňa 1. januára 2021 dovŕšila dôchodkový vek - 61 rokov a 4 mesiace, na základe čoho vydalo ústredie rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 11. januára 2021 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 11. januára 2021"), ktorým podľa §89a a § 112 ods. 2 a 6 zákona rozhodlo o zániku nároku poškodenej na úrazovú rentu priznaného rozhodnutím zo dňa 16. júla 2014 v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. júla 1998, dňom 1. januára 2021. 9. Žalovaná k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 11. januára 2021, ktoré bolo poškodenej doručené dňa 19. januára 2021, podala poškodená v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené ústrediu dňa 15. februára 2021, v ktorom nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 11. januára 2021 a žiada o vyplácanie úrazovej renty v dôsledku predmetnej choroby z povolania doživotne. Uviedla, že v prípade nie je sporné, že v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3 júla 1998 došlo k poklesu jej pracovnej schopnosti k 1. 1. 2004 v rozsahu 80% a odo dňa 9. februára 2012 v rozsahu 100%. Žalobkyňa splnila podmienky pre priznanie nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona, ktorá jej bola priznaná rozhodnutím zo dna 16. júla 2014. Je nesporné, že poškodenej bol priznaný nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona a v zmysle § 89a zákona o sociálnom poistení, avšak ten zaniká od 1. januára 2021, pretože žalobkyňa prestala spĺňať podmienky pre rentu priznanú podľa § 88 zákona. 10. Žalovaná v súvislosti so žiadosťou žalobkyne o vyplácanie úrazovej renty doživotne uviedla, že vyplácanie úrazovej renty „doživotne" t. j. aj po dovŕšení 65 rokov veku, resp. po priznaní nároku na starobný dôchodok či predčasný starobný dôchodok je v zmysle zákona o sociálnom poistení možné v takom prípade, že ide o tzv. transformovanú úrazovú rentu, na ktorú bola rekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, ktoré podmienky nespĺňa žalobkyňa, preto, že nepreukázala, že jej ku dňu 31. decembru 2003 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, ktorú by bolo možné pretransformovať na úrazovú rentu podľa § 272 zákona. 11. Ďalej žalovaná uviedla, že jej zamestnávateľ výplatu plnenia v zmysle § 272 zákona Sociálnej poisťovni neodovzdal a nepredložil jej ani doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri predmetnej chorobe z povolania. Z listu zo dňa 6. júna 2011 len vyplýva, že zamestnávateľ v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania po ukončení pracovného pomeru v roku 1999 nevyplácal poškodenej náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (pričom poškodená nebola v dôsledku predmetnej choroby z povolania preradená na inú pracovnú pozíciu). 12. Preto podľa žalovanej nevznikol žalobkyni nárok na transformovanú úrazovú rentu, ale len nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona, a ten už jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 16. júla 2014. Konanie vo veci nároku na úrazovú rentu bolo právoplatne ukončené v roku 2015. Žalovaná zhrnula, že žalobkyni nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu (s nárokom na jej doživotné vyplácanie), pretože nie sú splnené zákonné podmienky ust. § 272 ods. 3 v spojení s ust. § 293o ods. 1 zákona o sociálnom poistení. / o tom, že nárok na úrazovú rentu zanikne zo zákona najneskôr dovŕšením dôchodkového veku, bola informovaná rozhodnutím zo dňa 16. júla 2014/. Žalobkyňa dňa 1. januára 2021 dovŕšila dôchodkový vek - 61 rokov a 4 mesiace, na základe čoho vydalo ústredie rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 11. januára 2021, ktorým podľa §89a a § 112 ods. 2 a 6 zákona rozhodlo o zániku nároku poškodenej na úrazovú rentu dňom 1. januára 2021 priznanú rozhodnutím zo dňa 16. júla 2014 v dôsledku choroby z povolania zistenej u žalobkyne dňa 3. júla 1998. Odkázala na § 88 ods. 1 zákona, podľa ktorého, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Percentuálna miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu sa v zmysle § 88 ods. 3 posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo činností a opätovne sa posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Konštatovala tiež, že podľa § 89a zákona žalobkyni nárok na úrazovú rentu zanikol žalobkyni dňom dovŕšenia dôchodkového veku a dňom priznania predčasného starobného, pre splnenie podmienky priznania nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona rozhodnutím žalovanej zo dna 16. júla 2014. 13. Žalovaná tiež uviedla, že podľa § 272 ods. 1 zákona Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 prebrala od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. V súvislosti so žiadosťou poškodenej o vyplácanie úrazovej renty doživotne uviedla že, zamestnávateľ poškodenej výplatu plnenia v zmysle § 272 zákona Sociálnej poisťovni neodovzdal a nepredložil jej ani doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri predmetnej chorobe z povolania. Z listu zo dňa 6. júna 2011 len vyplýva, že zamestnávateľ v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania po ukončení pracovného pomeru v roku 1999 nevyplácal poškodenej náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (pričom poškodená nebola v dôsledku predmetnej choroby z povolania preradená na inú pracovnú pozíciu), a žalobkyňa nepreukázala, že jej vznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu, ale len nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona. Nárok na úrazovú rentu bol priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 16. júla 2014 a veci nároku na úrazovú rentu bolo konanie právoplatne ukončené v roku 2015. Nárok na transformovanú úrazovú rentu a na základe uvedeného nie je možné v prípade žalobkyne priznať a aplikovať § 293o zákona a odkázala na rozhodnutie zo dňa 16. júla 2014. Preto len tie náhrady stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré sa vyplácali k 31.12. 2003 sú podľa § 272 ods. 3 zákona sú náhradami, ktoré sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu a len tie náhrady sú náhradami podľa § 293o ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej 14. Žalobkyňa podala dňa 26. mája 2021 žalobu na Krajský súd v Košiciach a žiadala o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava č. XXXXX-X/XXXX- XX zo dňa 24. marca 2021 o zániku úrazovej renty dňom 1. januára 2021, priznanú rozhodnutím číslo 6942-41/2014 BA zo dňa 16. júla 2014, z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku. 15. Žalobu odôvodnila, tým ako svoje odvolanie, poukázala na to, že pred 01.01.2004 utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania, vznikol jej nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity, alebo nárok na náhradu za stratu na dôchodku. Pripojila hlásenie choroby z povolania 1x hlásenie úrazu, Posudok- Klinika prac. lekárstva Košice zo dňa 16.12.1998, Lekárska správa-MUDr. Etela Sokolová Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, Odvolanie proti rozhodnutiu Sociál. Poisťovne č. 10937-62/2020, Evidenčný list dôchodkového poistenia Sociálnej. Poisťovne, Potvrdenie- ÚPSVaR č. 9007/2002 zo dňa 30.05.2012, Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru - GEMILEX, s.r.o., Posudok Sociálnej poisťovne zo dňa 17.01.2013, Potvrdenie zamestnávateľa - nárok na podporu v nezamestnanosti rozhodnutia - ÚPSVaR- č. SZN-788/99/Kr zo dňa 10.3.1999, č. 788/99/Do zo dňa 14.12.2001, č. 9007/2002/00 -Bá zo dňa 19.12.2002, č. 9007/2002-SPS/Le zo dňa 22.9.2003. Žalobkyňa trvala na nároku na úrazovú rentu doživotne, to znamená aj po dovŕšení 65. rokov veku, resp. po priznaní nároku na starobný dôchodok, či predčasný starobný dôchodok a to z nasledujúco uvedených ustanovení a skutočností. 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „ústredie"), v predchádzajúcom konaní vydala rozhodnutie č. 6942-41/2014-BA zo dňa 16. júla 2014 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 16. júla 2014"), ktorým žalobkyni po splnení podmienok podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon") priznala nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. júla 1998, a to na základe Lekárskej správy zo dňa 5. júna 2014, v ktorej posudkový lekár ústredia, so sídlom v Košiciach konštatoval, že žalobkyňa má v dôsledku predmetnej choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti odo dňa 1. januára 2004 v rozsahu 80%, pričom odo dňa 9. februára 2012 došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v dôsledku predmetnej choroby z povolania z 80% na 100%. Rozhodnutie zo dňa 16. júla 2014 napadla žalobkyňa cestou Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „KS KE") opravným prostriedkom, ktorý vzala dňa 26. januára 2015 späť, a preto KS KE uznesením sp. zn. 4Sp/21/2014-26 zo dňa 26. januára 2015, právoplatným dňa 4. marca 2015, konanie zastavil. Rozhodnutie zo dňa 16. júla 2014 tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. marca 2015. 17. Pretože žalobkyňa dňa 1. januára 2021 dovŕšila dôchodkový vek - 61 rokov a 4 mesiace, na základe čoho vydalo ústredie rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 11. januára 2021 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 11. januára 2021"), ktorým podľa § 89a a § 112 ods. 2 a 6 zákona rozhodlo o zániku nároku žalobkyne na úrazovú rentu priznaného v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. júla 1998 rozhodnutím zo dňa 16. júla 2014, dňom 1. januára 2021. Rozhodnutie zo dňa 11. januára 2021 napadla žalobkyňa odvolaním, ktoré žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. marca 2021, právoplatným dňa 6. apríla 2021 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 24. marca 2021"), zamietla a potvrdila rozhodnutie zo dňa 11. januára 2021 ako zákonné a vecne správne. 18. Žalovaná k žalobným námietkam žalobkyne odkázal na § 88 ods. 1 zákona / poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok/ a § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti/ a § 89a zákona /nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku/ v spojení s § 272 ods. 3 zákona /náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. 19. K tomu, že podľa žalobkyne mal žalovaný postupovať tak, že podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bol povinný vykonať dokazovanie za účelom posúdenia oprávnenosti žiadosti navrhovateľky o úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z., dodal, že žalovaná tak urobila a vydala rozhodnutie 16. júla 2014. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach;
Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne;
21. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia zo dňa 11. januára 2021 a priloženej spisovej dokumentácii súd dospel k záveru, že postup žalovanej pri rozhodovaní o zániku nároku na úrazovú rentu bol správny.
Správny súd odkazuje na skutočnosť, že v sociálnych veciach koná a rozhoduje správny súd neformálne a takto posudzuje aj žalobné námietky podané proti právoplatnému rozhodnutiu žalovanej. Úlohou správneho súdu nie je zasahovať do rozhodovania orgánov verej nej správy nad zákonom upravenú mietu, týkajúcej sa otázky zákonnosti rozhodnutí. Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 89a zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Podľa § 272 ods. 1 zákona Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý "mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho organu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. Podľa § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003. a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31 decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane Podľa § 293o ods. 1 zákona ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola nekvalifikovaná náhrada za strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo po uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods., trvá k 3. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca do tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy»úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Ak nárok na výplatu pozostalostnej úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada nákladov na výživu pozostalých podľa § 272 ods. 4, trvá k 31. júlu 2006, pozostalostná úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po 65. roku veku, ktorý by zomretý dovŕšil, a to vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako. 22. Správny súd konštatuje, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav a tento i správne právne posúdila a svoje argumenty uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia. 23. V dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3 júla 1998 došlo k poklesu jej pracovnej schopnosti žalobkyne ku dňu 1. januáru 2004 v rozsahu 80% a odo dňa 9. februára 2012 v rozsahu 100%. Žalobkyňa splnila podmienky pre priznanie nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona, ktorá jej bola priznaná rozhodnutím zo dna 16. júla 2014. Určovanie poklesu pracovnej schopnosti ani preskúmavanie predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia zo dňa 16. júla 2014 nie je predmetom tohto konania. 24. Pre zánik nároku na úrazovú rentu je rozhodujúce, že poškodenej bol priznaný nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona a v zmysle § 89a zákona nárok na úrazovú rentu, zaniká dnom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku, ako tomu bolo v tomto prípade. Poškodená dovŕšením dôchodkového veku dna 1. januára 2021 prestala spĺňať zákonom stanovené podmienky pre trvanie nároku na úrazovú rentu priznanú podľa § 88 zákona. Na základe uvedeného ústredie rozhodlo o zániku nároku na úrazovú rentu poškodenej, priznanú v dôsledku predmetnej choroby z povolania a rozhodnutie bolo podložené objektívnymi nespochybniteľnými skutočnosťami. 25. V súvislosti so žiadosťou poškodenej o vyplácanie úrazovej renty doživotne súd uvádza, že vyplácanie úrazovej renty „doživotne", t. j. aj po dovŕšení 65 rokov veku, resp. po priznaní nároku na starobný dôchodok či predčasný starobný dôchodok je v zmysle vyššie uvedených ustanovení možné v takom prípade, že ide o tzv. transformovanú úrazovú rentu, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, zákona o sociálnom poistení. 26. V odôvodnení žalovaný už zopakoval, že žalobkyňa mala právo na úrazovú rentu podľa § 88 zákona. Konštatoval ale, že nemá nárok na úrazovú rentu v zmysle ustanovenia § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pretože jej ku dňu 31.12.2003 nebola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri priznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a nárok na ich výplatu netrval aj po tomto dni.
27. Súd pripomína skutkový záver žalovanej, že z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa podala žiadosť o úrazovú rentu v júni 2011, po skončení práceneschopnosti v dôsledku choroby z povolania nebola preradená na inú prácu, a skončila s ním pracovný pomer dohodou k 10.02.1999, v ďalšom období bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, a z jej účastníckej výpovede súd zistil, že po zistení choroby z povolania bola navrhovateľke vyplatená náhrada škody Sociálnou poisťovňou len za sťaženie spoločenského uplatnenia za 400 bodov. Nárok na náhradu za stratu na zárobku si žalobkyňa neuplatnila, hoci nárok na dávku podľa § 113 zákona o sociálnom poistení nezaniká, premlčujú sa nároky na výplatu dávky (§ 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).
28. Podľa názoru súdu žalovaný správne uzavrel, že zamestnávateľ GEMILEX s.r.o. D., pôvodne so sídlom Valaliky I/42 , kde žalobkyňa v pracovnom zaradení pomocná pekárka pracovala, jej stratu na zárobku v dôsledku choroby z povolania v zmysle § 272 zákona o sociálnom poistení nevyplácal a neodovzdal a nepredložil jej doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri konštatovanej chorobe z povolania v roku 1998. Z Hlásenia choroby z povolania zo dňa 16. decembra 1998 vyplýva, že poškodenej bola dňa 16. decembra 1998 hlásená choroba z povolania - Bronchiálna astma s precitlivelosťou na múku diagnóza J45 Asthma bronchiale imunológ. genézy, s dátumom prvého zistenia dňa 3. júla 1998. Zamestnávateľ v liste s zo dňa 6. júna 2011 uviedol, že poškodená bola zamestnaná u zamestnávateľa odo dňa 1. marca 1996 do dňa 9. februára 1999....a po rozviazaní pracovného pomeru nepoberala od neho žiadne peňažité dávky, t. j. stratu na zárobku a nebola preradená na inú pracovnú pozíciu. Nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení žalobkyni vznikol, a bol žalobkyni priznaný právoplatným rozhodnutím č. 6942-41/2014-BA zo dňa 16. júla 2014. Žalovaná v tomto rozhodnutí vychádzala z toho, že posudkový lekár ústredia, so sídlom v Košiciach, v Lekárskej správe zo dňa 5. júna 2014 konštatovala, že poškodená má v dôsledku predmetnej choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti odo dňa 1. januára 2004 v rozsahu 80%, pričom odo dňa 9. februára 2012 došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej v dôsledku predmetnej choroby z povolania na 100%.Podľa § 114 ods. 1 zákona nepriznala nárok na výplatu úrazovej renty odo dňa 1. januára 2004 do dňa 9. júna 2008 z dôvodu premlčania a priznala nárok na výplatu úrazovej renty v sume 187,22 EUR odo dňa 10. júna 2008 do dňa 30. júna 2008. Priznala nárok na výplatu úrazovej renty v dôsledku predmetnej choroby z povolania odo dňa 1. februára 2012 do dňa 8. februára 2012 v sume 89,90 EUR a odo dňa 1. marca 2012 v sume 407,30 EUR následne valorizovanej podľa príslušných právnych predpisov. Rozhodnutie zo dňa 16. júla 2014 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. marca 2015.
29. Zamestnávateľ v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania po ukončení pracovného pomeru v roku 1999 nevyplácal poškodenej náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (pričom poškodená nebola v dôsledku predmetnej choroby z povolania preradená na inú pracovnú pozíciu) Nebolo nepreukázané, že žalobkyni ku dňu 31. decembru 2003 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, ktorú by bolo možné pretransformovať na úrazovú rentu podľa § 272 zákona o sociálnom poistení. 30. Podľa názoru správneho súdu tak, žalovaný vec správne právne posúdil, ak uzavrel, že na základe uvedeného nie je možné aplikovať § 293o zákona o sociálnom poistení, nakoľko nie sú splnené podmienky v ňom uvedené. V tejto súvislosti sa dodáva, že o tom, že poškodenej nárok na úrazovú rentu zanikne zo zákona najneskôr dovŕšením dôchodkového veku, bola poškodená informovaná už vo výroku rozhodnutia zo dňa 16. júla 2014. 31. Pre dovŕšenie veku dňa 1. januára 2021 /dovŕšila dôchodkový vek/ - 61 rokov a 4 mesiace, vydalo ústredie rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 11. januára 2021 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 11. januára 2021"), ktorým podľa §89a a § 112 ods. 2 a 6 zákona rozhodlo o zániku nároku poškodenej na úrazovú rentu priznaného rozhodnutím zo dňa 16. júla 2014 v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 3. júla 1998, dňom 1. januára 2021.
32. V súvislosti so žiadosťou poškodenej o vyplácanie úrazovej renty doživotne uvádza súd, že vyplácanie úrazovej renty „doživotne" t. j. aj po dovŕšení 65 rokov veku, resp. po priznaní nároku na starobný dôchodok či predčasný starobný dôchodok je v zmysle vyššie uvedených ustanovení možné v takom prípade, že ide o tzv. transformovanú úrazovú rentu, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. 3, čo však nebol prípad poškodenej.
33. Ako už bolo poškodenej vysvetlené v predchádzajúcom zamestnávateľ výplatu plnenia v zmysle § 272 zákona Sociálnej poisťovni neodovzdal a nepredložil jej ani doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich ako náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 272 zákona. 34. Na základe uvedeného nie je možné v prípade poškodenej aplikovať § 293o zákona, nakoľko nie sú splnené podmienky v ňom uvedené. V tejto súvislosti dodávam, že o tom, že poškodenej nárok na úrazovú rentu zanikne zo zákona najneskôr dovŕšením dôchodkového veku, bola poškodená informovaná už vo výroku rozhodnutia zo dňa 16. júla 2014. 35. Najvyšší súd SR v konaní pod sp zn. 7Sk/29/2020, dňa 30.06.2021 uviedol, že žalobca v podanej správnej žalobe, rovnako ako v žiadosti o priznanie úrazovej renty pretransformovaním nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a v odvolaní podanom proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu svoj nárok odvodzoval z § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Poukazoval tiež na § 272 ods. 1 až 8, ale aj na § 293o ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré svojim právnym obsahom zjavne modifikovali nárok na úrazovú rentu, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 272 ods. 3 cit. zákona. 36. Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. 37. Súd z obsahu súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej zistil, že rozsudkom súdu nebol zamestnávateľ zaviazaný k úhrade náhrady za stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej neschopnosti ani k úhrade náhrady za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti - pracovný pomer bol skončený Dohodou o skončení pracovného pomeru. V prejednávanej veci bolo kľúčovým vyriešenie zásadnej otázky, či na strane žalobcu sú splnené podmienky pre vznik nároku na tzv. transformovanú úrazovú rentu. Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. 38. Pokiaľ by žalobkyňa inicioval konanie pred civilným súdom a tento by právoplatne rozhodol o vzniku či trvaní nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti k 31. decembru 2003, žalovaná by bola takýmto rozhodnutím viazaná (§ 198 ods. 1 časť pred bodkočiarkou zákona č. 461/2003 Z.z.). Vzhľadom na to, že v predmetnej veci civilný súd o tejto otázke nerozhodol, podľa názoru súdu bola žalovaná oprávnená si urobiť o predbežnej otázke úsudok aj sama (§ 198 ods. 1 časť za bodkočiarkou v spojení s § 198 ods. 2 a contrario zákona č. 461/2003 Z.z.). 39. Súd sa stotožňuje so záverom, že kľúčovou okolnosťou, ktorou sa mali správne orgány oboch stupňov osobitne zaoberať, bolo, či tieto náhrady sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trval aj po tomto dni, tak ako to predpokladá vyššie citované ustanovenie § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podľa názoru súdu žalovaná nie je oprávnená zasahovať do predmetných nárokov za obdobie do 31. decembra 2003 s tým, že právomoc rozhodnúť o vzniku, či trvaní nárokov v prípade pracovnoprávneho sporu má iba civilný súd. V tejto časti neopodstatnenosť žalobcovho nároku bola zo strany žalovanej odôvodňovaná jednak poukazom na skutočnosť, že žalobcovi bol od priznaný starobný dôchodok a jednak odkazom na rozhodnutie evidované pod číslom R 44/2002, podľa ktorého za podstatnú zmenu pomerov poškodeného, odôvodňujúcu zmenu v úprave jeho nároku za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, treba považovať priznanie starobného dôchodku na jeho žiadosť; zdrojom jeho príjmu je dôchodok ako dávka sociálneho zabezpečenia, a nie mzda, respektíve jej náhrada. 40. Správny súd preto z dôvodov zhora uvedených žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 41. Účastníkom náhradu trov nepriznal podľa § 167 a nasl. SSP, pretože žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaný trovy konania podľa § 168, ako odôvodnené v tomto konaní neuplatnil.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.