Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_59Ek-3718-2021.pdf
PDF · 108.67 KB
Case nature
Subarea
59Ek/3718/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného s Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 46 806 491, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. K.. B.. P. XX/XX, XXX XX Ľ., o vymoženie úrokov z omeškania, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Žofiou Žabkovou, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom so sídlom Námestie Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom pod sp. zn. 420EX 286/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o návrhu povinného na zmenu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Návrh povinného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 13.10.2021 domáhal od povinného vymoženia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.315,91 eur od 30.10.2016 do 15.07.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.265,91 eur od 16.07.2019 do 12.08.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.215,91 eur od 13.08.2019 do 12.09.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.165,91 eur od 13.09.2019 do 14.10.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.115,91 eur od 15.10.2019 do 12.11.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.065,91 eur od 13.11.2019 do 17.12.2019, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.015,91 eur od 18.12.2019 do 15.01.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.965,91 eur od 16.01.2020 do 13.02.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.915,91 eur od 14.02.2020 do 13.03.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.865,91 eur od 14.03.2020 do 24.06.2020 a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 90,18 eur na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27Csp/33/2017-216 zo dňa 23.01.2019 a uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 27Csp/33/2017-242 zo dňa 18.05.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 27Csp/33/2017-255 zo dňa 20.01.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.04.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/3718/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 07.06.2022 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13.04.2022 bolo povinnému doručené dňa 22.04.2022. Dňa 12.05.2022 mu bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie do e-mailovej schránky. Poštovou prepravou mu návrh povinného ku dňu jeho predloženia súdu nebol doručený. Na výzvu sa oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril vyjadrením, ktoré mu bolo doručené dňa 03.06.2022.
3. Exekučný súd oznámením zo dňa 03.08.2022 s poukazom na ust. § 200 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámil povinnému, že na jeho podanie,
ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na zastavenie exekúcie, doručené súdnemu exekútorovi v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nebude prihliadať, keďže podanie nebolo súdnemu exekútorovi doručené v lehote 10 dní v listinnej podobe, resp. v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Exekučný súd zároveň povinnému oznámil, že predmetné podanie nebolo podané včas, keďže návrh na zastavenie exekúcie je možné podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a o tejto skutočnosti bol riadne poučený v upovedomení súdneho exekútora o začatí exekúcie zo dňa 13.04.2022. Povinný dňa 03.10.2022 doručil súdu (e-mailom) podanie označené ako „exekúcia 59Ek/3718/2021, 18Ek/414/2022, 28Ek/474/2022“ na podklade ktorého sa domáhal o nové konania v týchto konaniach. Povinný podáva sťažnosť na predmetné exekúcie z dôvodu vážneho pochybenia exekútora, ktorý exekúcie riešil a na ktorého spisuje sťažnosť s jasnými dôkazmi pochybenia. Ďalej uviedol, že originál podania doručí súdu osobne na pracovisko upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica. Povinný však v listinnej podobe svoje podanie nedoplnil, a preto mu oznámením zo dňa 09.11.2022 bolo súdom oznámené, že na jeho podanie sa neprihliada. Zároveň bolo povinnému oznámené, že podanie označené ako „odpor a žiadosť o nové konanie exekúcií 59Ek/3718/2021, 18Ek/414/2022, 28Ek/474/2022 z dôvodu pochybenia exekútora“, ktoré povinný osobne doručil do podateľne súdu dňa 02.11.2022, exekučný súd považuje za ďalšie podanie, ktoré je možné podľa jeho obsahu posúdiť ako návrh na zastavenie exekúcie a ktoré bolo s poukazom na ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku postúpené súdnemu exekútorovi povereného vykonaním exekúcie na ďalší postup v konaní. Súdny exekútor predmetné podanie povinného spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto podaniu predložil na rozhodnutie súdu dňa 05.12.2022.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada o nové konania v exekúciách 59Ek/3718/2021, 18Ek/414/2022 a 28Ek/474/2022 z dôvodu pochybenia exekútora. Po obdŕžaní upovedomenia okamžite telefonoval súdnemu exekútorovi, s ktorým aj komunikoval. Otázka znela úplne jednoducho, a to že je laik a chce ho poprosiť o odbornú radu, ako postupovať ďalej, nakoľko si je vedomý, že ani v jednom prípade nie je vyslovený neplatič, ale práve naopak v dvoch prípadoch je podvedený. Na to mu bolo odpovedané, aby spísal odpor voči exekúcii a poslal ho e-mailom. To aj urobil. Zároveň mu nešlo do hlavy, že bude stačiť iba scan odporu a na konci e-mailu napísal, že či je potrebné odoslať aj poštou. Nechápe ako je možné, že exekútor odošle nesprávne papiere na súd, kde si musí byť vedomý toho, že stanovisko zo strany súdu bude zamietavé. Príde mu to ako naschvál, keďže je možné, že exekúcie budú zastavené. To je jeho pocit. Odpoveď žiadna a následne mu prišlo zamietavé stanovisko zo súdu z dôvodu neoriginálneho podpisu. Na to volal súdnemu exekútorovi a pýtal sa ho čo sa deje, keďže sa chcel brániť voči exekúciám a všetko urobil podľa jeho pokynov. Pán súdny exekútor sa začal vyhovárať na to, že je to jasne napísané na druhej strane listu. Všetko urobil podľa jeho pokynov a dokonca sa ho pýtal, či je potrebné poslať odpor aj poštou (bez odpovede). Opýtal sa, prečo mu nikto neodpísal, či je potrebné originál odporu poslať poštou a odpoveď bola, že on nemôže kontrolovať všetky e-maily. On súdnemu exekútorovi na to povedal, že aj svedkovia, jeho manželka a dcéra počuli, ako má konať a súdny exekútor na to, že ja on má svedkov, ktorí počuli telefonát. Takže asi zamestnanci nerobia nič iné, iba počúvajú každý telefonát. Zároveň zistil, že pri exekúcii pre Allianz Slovenskú poisťovňu bol papier zo súdu odoslaný na úplne inú adresu, kde bol aj prevzatý. Na toto konanie chce podať žalobu, nakoľko pošta nemôže dať list do vlastných rúk inej osobe ako jemu. Zároveň aj osoba, ktorá prevzala list zo súdu, si bola vedomá, že list nepatrí jej. Povinný ďalej uviedol, že čo sa týka exekúcií, neboli zaplatené z dôvodu, že je si vedomý o neoprávnenosti vyžiadaných exekúcií, nakoľko si svoje ostatné záväzky plní na 100 %, ale v týchto prípadoch je poškodený. Všetko chcel riešiť s exekútorom, ale beznádejne, nakoľko mu bolo povedané jedno, ale skutočnosť bola úplne niekde inde. Písal súdnemu exekútorovi, ale namiesto odpovede mu prišlo vykonanie exekúcie. Následne volal na Slovenskú komoru exekútorov, kde podáva sťažnosť a žiadosť o výmenu exekútora, aby mohol konať v týchto veciach, ako mu poradili a odporúčali. Zároveň oslovil aj advokáta, ktorý ho bude zastupovať v týchto konaniach. Po obdŕžaní vykonania exekúcie opäť volal súdnemu exekútorovi, ale po dlhom zvonení mu to zdvihol pán bez predstavenia, jednoducho iba (ANO?). Začal mu vysvetľovať situáciu a keď sa opýtal, či sa počujeme a môže mu k tomu dať stanovisko, bola odpoveď nie. Nič viac. Následne sa povinný opýtal, s kým vlastne hovorí a po dlhej odmlke mu bolo odpovedané, že zamestnanec, no meno mu povedať nechcel. Pýtal sa ho či sa s tým dá niečo urobiť, nakoľko má za to, že pochybil súdny exekútor, no po dlhom čakaní mu bolo povedané, že nie. To bolo všetko. Absolútne neadekvátne a neprofesionálne konanie. Nevie síce s kým volal, ale myslí si, že keby to bol zamestnanec, dá mu aspoň nejaké vysvetlenie. Na základe toho preto zvažuje aj žalobu na exekútora z dôvodu nepravdivých informácií, na základe ktorých je poškodený, keďže v exekúcii pre Slovak Parcel Service sú mu dlžný peniaze za reklamácie a
v prípade Allianz Slovenská poisťovňa má za to, že na neho bol urobený podvod, a preto volal priamo do tej spoločnosti a chcel vysvetlenie, nakoľko si žiadajú peniaze za mesiace neukončenej zmluvy, ktorá bola dávno ukončená. Zároveň volal aj do spoločnosti DAS, ktorej sa vlastne dlh týka. Pre exekúciu S autoleasing, dal vyjadrenie aj spoločnosti, nakoľko bolo všetko zaplatené a úroky z omeškania mu mali byť vyrátané a po dohode v úplne inej sume, keďže sú si vedomí podvodu za umývanie vozidla pred dražbou a to 2 x 550,- eur, čo je nemysliteľné ani v najdrahšej umyvárke na Slovensku. Zároveň už umyté vozidlo umývali pred druhou dražbou za taktiež 550,- eur, čo mu odrátali zo sumy vozidla. Už oslovil aj umyvárky na Slovensku, kde mu potvrdili nezmysel tejto sumy. Aby sa mohol vyjadriť k úrokom, ku dňu tohto podania od tejto spoločnosti nedostal nič. To znamená, že ani nič nemohol zaplatiť. Týmto povinný žiada súd o zrušenie exekúcií, žiada o zmenu exekútora a začatie konaní na novo, kde ho bude zastupovať jeho advokát. Za pochybenie exekútora, nebude brať zodpovednosť a platiť exekúcie, kde sa mohol brániť.
5. Povinný k vyššie uvedenému podaniu zároveň priložil pôvodne podané podanie adresované súdnemu exekútorovi a v ktorom uviedol, že sa dovoláva voči exekúcii z dôvodu, že mu nebola poskytnutá suma úrokov, ako boli s oprávneným dohodnutý. Pani v telefóne mu kázala zaplatiť sumu určenú súdom a až po jej pripísaní môže vyrátať úroky. Najprv apelovala na to, že si ich vyrátam aj sám. Potom mu volala z iného čísla (myslí, že to bola tá istá pani, podľa hlasu) a povedala mu, že mu to vyráta, keď bude suma pripísaná. Povinný zároveň apeloval na podvod s čistením auta pri dražbe a povedala, že to zistí, či mu nestiahnu sumu alebo neodpustia úroky. Od vtedy o nich nepočul. Jednalo sa totiž o to, že pri dražbe auta bola faktúra za jeho umytie 500,- eur, pri druhej dražbe, nakoľko sa nepredalo pri prvej, zase suma 500,- eur na čisté auto, na ktorom sa od prvej dražby nejazdilo. S jeho advokátom urobili prieskum najdrahších čistení áut a prišli k sume komplet aj s voskom, leštením karosérie, čistením a ošetrením interiéru 300,- eur. Samozrejme, že keď im povedali, že s autom nebudú jazdiť a príde o mesiac na komplet čistenie, koľko ho to bude stáť, so smiechom im odpovedali, že 50,- eur odprašenie auta. To znamená, že najmenej o 650,- eur si navýšili náklady z predaja a on musel doplatiť automaticky vyššiu sumu. Z tejto sumy si môže oprávnený zrátať úroky. Taktiež podá trestné oznámenie o podvode spáchanom na ňom. Týmto exekúciu odmieta zaplatiť a žiada exekúciu zastaviť.
6. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu citujúc ust. §§ 61n ods. 1 a 61k ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že má za to, že povinný neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy a preto so zastavením exekúcie nesúhlasí.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u súdneho exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
14. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
16. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
17. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
18. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
19. Podľa § 34 ods. 1 Exekučného poriadku súd aj bez návrhu zmení exekútora, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo rozhodnutím súdu alebo ak mu v konaní bráni zákonná prekážka. Zákonnou prekážkou je aj skutočnosť, že vec bola pridelená exekútorovi v rozpore s § 55 ods. 1 až 6, ale len vtedy, ak táto skutočnosť bola dôvodne uplatnená v lehote 15 dní od zverejnenia údajov o pridelení veci podľa § 56 ods. 3. Pred rozhodnutím o zmene exekútora prihliadne na vyjadrenia účastníkov konania a exekútora.
20. Podľa § 34 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zmenu exekútora môže z dôvodov podľa odseku 1 podať účastník konania. Návrh účastníka konania na zmenu exekútora nemá odkladný účinok. Na opakované návrhy z dôvodov, o ktorých súd už rozhodol, sa neprihliada; súd o tom bezodkladne upovedomí exekútora, ktorý informuje dotknutého účastníka konania.
21. Podľa § 34 ods. 3 Exekučného poriadku ustanovenia o vylúčení exekútora sa na zmenu exekútora použijú primerane. Ak súd vyhovie návrhu účastníka konania na zmenu exekútora, môže uložiť pôvodnému exekútorovi poriadkovú pokutu a povinnosť nahradiť účastníkom konania trovy, ktoré im dovtedy v konaní vznikli.
22. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
23. Podľa § 29 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona čestne, zodpovedne a svedomito; exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov.
24. Podľa § 29 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
25. Podľa § 29 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona bez zbytočných prieťahov; za tým účelom je povinný zamestnávať dostatočný počet zamestnancov a spĺňať materiálne a technické podmienky umožňujúce riadny výkon exekučnej činnosti.
26. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.04.2022, čo preukazuje doručenka založená v spise, na ktorej sa nachádza podpis povinného, ktorým prevzatie upovedomenia potvrdil. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 23.04.2022, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 09.05.2022. Keďže 15-ty deň odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie pripadol na nedeľu, v zmysle ust. § 121 ods. 4 CSP je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Nakoľko povinný návrh na zastavenie exekúcie doručil do podateľne súdu osobne dňa 02.11.2022, exekučný súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže neboli naplnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
27. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, je potrebné dodať, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie návrhu aj po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, resp. viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania, avšak za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie. To znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí s výnimkou tých skutočností, ktoré nemohol bez vlastnej viny skôr uplatniť.
28. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Preto ak povinný v návrhu poukazuje na podvodné konanie v súvislosti s čistením motorového vozidla, resp. na predražené sumy vynaložené na jeho vyčistenie pred výkonom dražby, ide o náklady spojené s odobratím motorového vozidla a jeho následným predajom v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a teda ide o skutočnosti, ktoré povinný mal namietať v rámci základného konania, keďže ide o také skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu.
29. Pokiaľ povinný v návrhu namieta, že mu nebola vypočítaná suma úrokov z omeškania, exekučný súd uvádza, že nebolo povinnosťou oprávneného tieto vyčísliť, ale naopak, túto povinnosť mal povinný, keďže ako žalovaný v rámci základného konania bol výrokom rozhodnutia vydaného v tomto konaní okrem iného zaviazaný k povinnosti plniť v prospech oprávneného aj úrok z omeškania. Z obsahu predmetného výroku vyplýva presné a jasné identifikovanie povinnosti a to v takom rozsahu, na základe ktorého je možné jednoznačne konštatovať, čo je povinnosťou povinného a kedy dôjde k uspokojeniu práva oprávneného a teda k zániku povinnosti uloženej exekučným titulom. Inak povedané, bolo zodpovednosťou povinného úrok z omeškania vyčísliť a tento oprávnenému zaplatiť. Nakoľko ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie existoval nárok oprávneného priznaný exekučným titulom spočívajúci v úrokoch z omeškania vyčíslených ku dňu jednotlivých platieb realizovaných povinným, oprávnený nemal inú možnosť, ako sa domôcť vymoženia zvyšnej nezaplatenej časti svojej pohľadávky, než sa domáhať jej vymoženia v rámci exekučného konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd len pre úplnosť dodáva, že povinný neuhradil nielen úroky z omeškania, ale aj trovy základného konania priznaných exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 27Csp/142/2018-93 zo dňa 18.05.2021.
30. Exekučný súd k námietkam povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie súvisiacich s postupom súdneho exekútora uvádza, že okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie pri výkone exekučnej činnosti nie sú jednak dôvodom na jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie, ale ani dôvodom, pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť. Súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva povinnému do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. §§ 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Keďže postup súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie nemožno zaradiť medzi zákonné dôvody, pre ktoré má exekučný súd právomoc exekúciu zastaviť, pričom orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie považuje tvrdenia povinného o postupe súdneho exekútora za irelevantné, a preto nie je možné prijať iný záver než ten, že návrh povinného nie je dôvodný.
31. Výkon rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho exekútora ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. exekučných titulov. V zmysle vyššej citovanej právnej úpravy činnosť súdneho exekútora vyplýva jednak zo zásady nestrannosti zakotvenej v ust. § 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa č. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a jednak v zmysle ust. § 29 ods. 2 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby bez zbytočných prieťahov bol dosiahnutý cieľ exekúcie, ktorým je vymoženie nároku oprávneného v prípade, ak povinný takýto nárok vyplývajúci z exekučného titulu nesplnil dobrovoľne. Inak povedané, inštitút zmeny súdneho exekútora je jedným z prostriedkov garancie, že súdny exekútor bude pri vykonávaní exekúcie postupovať nestranne a v súlade so zákonmi a v prípade, ak súdny exekútor porušuje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti zákon ukladá, zmena súdneho exekútora predstavuje zároveň sankciu za porušenie povinností, ktorej následkom je, že súdnemu exekútorovi je predmetná vec nielen odobratá, ale v zmysle ust. § 198 ods. 1 Exekučného poriadku mu odmena ani náhrada výdavkov nepatrí.
32. Dôvodom na zmenu exekútora je zákonom koncipovaná tak, že o zmene môže súd rozhodnúť na základe návrhu niektorého z účastníkov konania, ale aj bez návrhu vtedy, ak súdny exekútor svoje povinnosti porušil závažným spôsobom alebo opakovane, pričom záver o porušení povinností je potrebné vždy posúdiť podľa konkrétneho prípadu. V predmetnej veci povinný navrhuje zmenu súdneho exekútora nakoľko má za to, že súdny exekútor pochybil, keď bol ako povinný zo strany súdneho exekútora nesprávne informovaný o spôsobe podania návrhu na zastavenie exekúcie. V tejto súvislosti
je však nevyhnutné uviesť, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie informuje povinného o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v rámci poučenia uvedeného v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré je povinnému ako účastníkovi konania doručované do vlastných rúk. Exekučný súd z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo v posudzovanej veci doručené povinnému dňa 22.04.2022, mal za preukázané, že povinný bol jednak poučený o lehote, v ktorej je možné návrh na zastavenie exekúcie podať a jednak aj o forme a spôsobe jeho podania. Z uvedeného možno jednoznačne ustáliť, že povinný o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie bol riadne poučený, avšak týmto sa nespravoval. Súd v súvislosti s právom povinného podať návrh na zastavenie exekúcie zároveň poukazuje na starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j. „právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktoré svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané, podanie návrhu na zastavenie exekúcie je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania. Ak povinný návrh nepodal zákonom predpísaným spôsobom, nemožno v tomto prípade konštatovať závažné porušenie povinností súdnym exekútorom, a preto je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nie sú naplnené zákonné predpoklady pre zmenu súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a zároveň nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu súdneho exekútora, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zmenu súdneho exekútora podľa § 34 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.