Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-607-2013.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/607/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti povinnej: P. Z., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom: XXX XX K., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad so sídlom Ulica 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, o vymoženie 2 403,34 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 43,91 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia X. K. K..k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.5.2013.
Dňa 25.7.2013 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, že povinná zomrela dňa 26.4.1940, t.j. pred podaním návrhu oprávneného na začatie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, z ktorých jednou je v zmysle § 19 O.s.p. aj spôsobilosť účastníka byť účastníkom konania, ktorú má mať účastník v zmysle § 20 O.s.p. Povinný dňa 30.6.2012 zomrel, čo s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou. Povinnému zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti smrťou, tým stratil aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.), súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v ustanovení § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, či oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či existuje spôsobilý účastník na strane povinnej. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie dňa 20.5.2013, čiže v čase, keď už bola povinná zomrelá. Povinná zomrela dňa 17.3.2013. K smrti povinnej došlo pred začatím exekučného konania, v dôsledku čoho stratila povinná spôsobilosť mať práva a povinnosti a v nadväznosti na to i spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený mohol lustráciami resp. dopytmi na príslušné inštitúcie zistiť, že povinná zomrela a tak by pri vynaložení náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nakoľko oprávnený inicioval začatie konania voči povinnej, ktorá svojou smrťou stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, súd vidí procesné zavinenie oprávneného. Súd dospel k záveru, že v danom prípade zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, keďže povinná zomrela pred začatím exekučného konania a preto súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v zmysle § 14 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tak, že žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 45,53 eur a to za paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, ďalej za náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 4,75 eur a DPH vo výške 7,59 eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške za úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 3,40 eur, nakoľko sa v spise súdneho exekútora nachádzali 2 doručenky preukazujúce poštovné v uvedenej výške a vo zvyšku súd poštovné nepriznal, nakoľko z exekučného spisu nevyplývalo a preto jeho vznik a výšku vo zvyšku súd považuje za nepreskúmateľnú. Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny a náhrad vo výške 7,32 eur. Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 43,91 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).