Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Saz/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľa: F. T. T., nar. XX.XX.XXXX v A., štátnej príslušnosti M., M. národnosti, etnická skupina B., F. vierovyznania

- Q. vetvy, slobodný, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, posledný pobyt v krajine pôvodu v obci O., bez bližšieho označenia ulice alebo čísla domu, okres A., M., t. č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Q.H. (ďalej len „ÚPZC Q."), Slovenská republika (ďalej len „SR"), právne zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-66-17/PO-Ž-2014 zo dňa 09.06.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-66-17/PO-Ž-2014 zo dňa 09.06.2014 v časti o neudelení azylu.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-66-17/PO-Ž-2014 zo dňa 09.06.2014 odporca podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia a poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie SR, požiadal dňa 11.03.2014 pred príslušníkmi ÚPZC Q.Č. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, z dôvodu obavy o svoj život. Navrhovateľ počas vstupného pohovoru uviedol, že:

- Z krajiny pôvodu vycestoval v decembri 2009 do Q., kde prvých 5 mesiacov býval v meste A., odkiaľ neskôr odišiel do hlavného mesta C.. Pred vycestovaním do M. v októbri 2012 študoval a príležitostne pracoval. Po vybavení víz, letecky pricestoval do A., odkiaľ odišiel do C., kde príležitostne pracoval na stavbách. V meste Č. bol jeden týždeň väznený, po zadržaní pri pokuse o nelegálne prekročenie štátnej hranice medzi R. a SR. Po prepustení žil u svojho krajana do februára 2014, kedy sa znova nakontaktoval na prevádzača. S ďalšími šiestimi osobami ich zadržala slovenská polícia.

- Podaním žiadosti o azyl sa snaží o dosiahnutie svojich cieľov, medzi ktoré patria slobodný život, štúdium, práca a stabilný život.

- V krajine pôvodu vládne diktatúra, nakoľko človek sa aj napriek ukončenému vysokoškolskému štúdiu musí zamestnať tam, kde mu vláda určí. On osobne nikdy nepracoval, nakoľko podmienkou ukončenia stredoškolského štúdia bolo absolvovanie vojenského výcviku, ktorý neabsolvoval, pretože utiekol z vojenského objektu do Q., odkiaľ ho vrátili naspäť do M., kde ho uväznili na 2 až 3 mesiace. V novembri 2007 začal slúžiť pre armádu v meste N.. V júli 2008 dostal mesačnú dovolenku, po ktorej sa ale nevrátil naspäť. Ukrýval sa 4 mesiace, až do pokusu o nelegálne vycestovanie do Q., keď ho zadržali a uväznili na 9 mesiacov. Po ukončení trestu ho poslali naspäť do vojenského zariadenia v meste N. a neskôr v meste F., odkiaľ asi po mesiaci utiekol do Q.. V Q. si urobil maturitu a príležitostne aj pracoval.

- V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva možného väzenia a následnej niekoľkoročnej služby v armáde.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná v súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 04.03.1996.

Odporca si, za účelom posúdenia tvrdení žiadateľa o všeobecnej nepriaznivej situácii v M., zadovážil aktuálne informácie o všeobecnej situácii v tejto krajine, pričom z analýz Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu zistil, že:

- Vládu M., tvorenú jedinou politickou stranou, ktorou je Ľudový front pre demokraciu a spravodlivosť, je možné považovať za autoritársky režim pod kontrolou prezidenta D. T..

- Vojenská služba sa vzťahuje na mužov vo veku 18 - 54 rokov a tiež na ženy, pričom vojenská služba nie je pevne vymedzená a zvyčajne trvá 10 rokov a niekedy aj dlhšie.

- Tisíce M., väčšinou mladej generácie utiekli z krajiny v dôsledku krutých podmienok vo vojenskej službe. Politika „zastreliť pri úteku“ zostala platná pre tých, ktorý sa pokúsili prejsť do M..

- Násilne vrátení žiadatelia o azyl boli za kritiku vlády a aj na účely výsluchu mučení.

Odporca dodal, že zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. Ohrozenie slobody alebo života z dôvodov, uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951, predstavuje perzekúciu, teda činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom štátnych orgánov alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, príp. ak je táto úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť ochranu perzekvovaným. Potom pristúpil k citovaniu jednotlivých ustanovení .

Z informácií o krajine pôvodu odporca vyvodil, že v M. vládne autoritársky režim, ktorý potláča všetky základné demokratické hodnoty. Týmto režimom sú dotknutí všetci obyvatelia krajiny, bez rozdielu pohlavia, veku, náboženského alebo politického presvedčenia. Podľa odporcu navrhovateľ M. opustil s cieľom vyhnúť sa dlhodobej a náročnej vojenskej službe, za ktorý bol následne podľa platných zákonov potrestaný odňatím slobody. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol vládnym režimom priamo dotknutý tak, že by bol nútený krajinu pôvodu opustiť.

Odporca nepovažoval navrhovateľa za utečenca z dôvodu, že navrhovateľ počas konania ničím nepreukázal, že by bol za dezerciu potrestaný z dôvodov, uvedených v Ženevskej konvencii z roku 1951. Pomocou voľného prekladu UNHCR „Kritéria a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Ženevskej konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“, odporca poukázal na to, že zbeh alebo osoba, vyhýbajúca sa vojenskej službe, môže byť považovaná za utečenca, ak vie preukázať, že by bola neúmerne kruto potrestaná za vojenský prečin z rasových, náboženských, národnostných, sociálnych alebo politických dôvodov.

Odporca vzhľadom na to, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, že v prípade nedobrovoľného návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu by mohol byť skutočne vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca ďalej uviedol, že sa stotožnil so stanoviskom splnomocnenej právnej zástupkyni navrhovateľa, ktorá uviedla, že vzhľadom na výpoveď navrhovateľa by mu mala byť poskytnutá určitá forma medzinárodnej ochrany v zmysle .

Proti tomuto rozhodnutiu do výroku o neudelení azylu podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky, včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť v časti o neudelenie azylu a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľ svoj opravný prostriedok odôvodňoval tým, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku pred tým, ako pristúpil ku konkretizácii dôvodov opravného prostriedku, uviedol svoj stručný profil.

V opravnom prostriedku navrhovateľ po citovaní ustanovení , Správneho poriadku a kvalifikačnej smernice uviedol, že svoju azylovú žiadosť zakladal predovšetkým na prenasledovaní z dôvodu:

- dezercie z vojenského tábora,

- osobných skúseností s ponižujúcim zaobchádzaním počas jeho uväznenia,

- obavy pred opätovným potrestaním z dôvodu dezercie, vyhýbaniu sa vojenskej službe a postavenia ako neúspešného žiadateľa o azyl.

Podľa navrhovateľa objektívnosť obáv bola riadne preukázaná správami o krajine pôvodu, ktoré odporca založil do administratívneho spisu a informáciami uvedenými v opravnom prostriedku. Za tým účelom navrhovateľ citoval zo správ:

- UN Human Rights Council, Report of the Special Rapporteur on the situation of human rights in Eritrea, 13.05.2014, A/HRC/26/45, prístupné na: http://www.refworld.org/docid/53a028174.html, str. 6, 8,10,

- Svetová správa Human Rights Watch, 2014; http://www.hrw.org/world-report/2014/country-chapters/ eritrea,

- Ireland: Refugee Documentation Centre, The Researcher, April 2014, 1 April 2014, Volume 9 Issue 1, prístupné na:

http://www.refworld.org/docid/53708fbb4.html,

- United Kingdom: Home Office, Operational Guidance Note: Eritrea, February 2014, v14.0, dostupné na: http://www.refworld.org/docid/53020fce4.html, str. 45,

- UK Border Agency: Country Specific Asylum Policy OGNs: Operational Guidance Note Eritrea, august 2012.

Navrhovateľ sa nechce a nemôže vrátiť do krajiny pôvodu, pretože je považovaný za dezertéra a osobu, vyhýbajúcu sa vojenskej službe. Ďalej uviedol, že v krajine pôvodu je povinná vojenská služba, ktorá trvá zvyčajne 10 rokov a viac. Poukázal tiež na kruté podmienky vo vojenskej službe, a že bezpečnostné

sily majú oprávnenie vykonať popravu na mieste, ak niekto odporuje rutinným odvodom, tresty sú neprimerané, prísne a rovnajú sa prenasledovaniu vykonávanému štátnymi orgánmi. Požiadanie o azyl je považované za kritiku vlády, čo nie je tolerované. Za prejav politickej opozície voči vláde sú považované osoby, ktoré nelegálne prekročili eritrejské hranice. Navrhovateľ poukázal na správne zistenie odporcu, že navrhovateľovi ako neúspešnému žiadateľovi o azyl, v prípade návratu do krajiny pôvodu, by hrozilo uväznenie a teda aj mučenie, ktoré je pravidlom v eritrejských väzniciach.

Navrhovateľ mal za to, že odporca zle situáciu vyhodnotil a zle právne posúdil, keď obavy navrhovateľa subsumoval iba pod dôvody napĺňajúce hrozby vážneho bezprávia a rovnako zle mal posúdiť správu č. p. MU-ODZS-2014/000286-004, a preto je rozhodnutie postihnuté vadou rozporu s obsahom spisov.

Odporca svojim podaním zo dňa 15.08.2014 sa písomne vyjadril k opravnému prostriedku navrhovateľa. Vo svojom vyjadrení odporca po stručnom opísaní skutkového stavu dospel k názoru, že navrhovateľovi sa nepodarilo opodstatniť svoje obavy z perzekúcie v prípade jeho návratu do M.. Odporca navrhol rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len „“) ako vecne a miestne príslušný súd ( , , o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v platnom znení) a za použitia ustanovenia dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

V zmysle ustanovenia ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani , Listina základných práv a slobôd, ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

Dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle . Navrhovateľ žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.03.2014 skutočnosťou „aby dosiahol svoje ciele“, medzi ktoré patrí získať slobodu, príležitosť študovať, prácu a stabilný život, ktorým odporca venoval náležitú pozornosť a vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa aj obsahom správ o krajine pôvodu (č. l. 48-63 administratívneho spisu), ktorých podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol. Krajský súd

pri posudzovaní rozhodnutia odporcu poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa vo všetkých dôvodoch jeho odchodu z krajiny pôvodu.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi krajský súd zdôrazňuje, že predpokladom udelenia azylu podľa je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu k naplneniu a preukázaniu konania, ktoré definuje ako prenasledovanie (), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov, smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle .

Podľa krajského súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, že v danom prípade sa zjavne jedná o žiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov. Obdobne navrhovateľ nečelil ani takému konaniu zo strany neštátnych pôvodcov. Navrhovateľ bol síce niekoľkokrát zadržiavaný a uväznený kvôli pokusom o útek z krajiny, ale tak, ako to vyplýva aj z Príručky UNHCR z roku 1992 - Kritériá a postupy pri udeľovaní štatusu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov (bod 167 a nasl.), za utečencov nemožno považovať osoby, ak jediným motívom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe bola nechuť k vojenskému výcviku alebo strach z boja. Na druhej strane UNHCR uznáva, že pokiaľ by si výkon vojenskej služby vyžiadal účasť vo vojenských operáciách, ktoré sú v rozpore s jeho vnútorným politickým, náboženským alebo morálnym presvedčením alebo svedomím, je možné trest alebo jeho hrozbu za dezerciu alebo vyhnutie sa vojenskej službe považovať za prenasledovanie. Výnimočnými situáciami pritom musia byť vojenské operácie (činy) podľa , ktoré sú zavrhnutiahodné z pohľadu medzinárodného spoločenstva pre ich rozpor s morálkou. Trest hroziaci žiadateľovi o azyl za dezerciu alebo vyhnutie sa vojenskej službe je možné považovať za prenasledovanie, až po splnení týchto ostatných predpokladov definície.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa alebo . Z Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.03.2014 totiž vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ nepožiadal o udelenie azylu z obavy o svoj život tak, ako to uviedol vo Vyhlásení cudzinca č. PPZ-HCP-SE1-12/2014 zo dňa 11.03.2014 pred pracovníkmi ÚPZC Q., pretože podľa jeho výpovede skutočné dôvody ozrejmil až pri pohovore. Obával sa, že po vrátení do krajiny pôvodu by bol uväznený, po prepustení z ktorého by musel pracovať pre armádu a nemohol by viesť život aký chcel a on takto ďalej žiť nechcel.

V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo .

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so , keď v zmysle ustanovení odporca navrhovateľovi azyl neudelil.

Krajský súd preto nepovažoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom spisov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Krajský súd považuje za zrejmé, z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom došiel k záveru, že ten rozsiahle dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu neskôr vychádzal pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovení a , podľa ustanovenia .

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, k ich vyhodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady, a preto bolo potrebné rozhodnutie odporcu v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdiť podľa .

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s .p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s .p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnená zástupkyňa boli v konaní neúspešní a nemali preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Proti zrušujúcemu výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).