Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-53-2022.pdf
PDF · 87.49 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/53/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávnenej: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Barbora Božíková Ághová, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, Bratislava, pod sp. zn. EX 2345/2015, o vymoženie 1.479,63 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 49Er/709/2015-36 zo dňa 15. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ruší a exekučné konanie zastavuje.
II. Odvolací súd nepriznáva súdnemu exekútorovi voči oprávnenej nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDR. Jozefa Kaducha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2345/2015 zamietol.
Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 243d ods. 1 a 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/0231 zo dňa 30.4.2014, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.479,63 eur s príslušenstvom a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 114,27 eur. Primárny právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 3584613510 zo dňa 9.8.2010, pričom v danom prípade sa jedná jednoznačne o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou zmluvy o úvere je aj rozhodcovská doložka (uvedená v čl. 10 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere), ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o všetkých sporoch, ktoré vzniknú zo zmluvy úvere. Rozhodcovská zmluva koncipovaná v takomto znení je naozaj neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť voľby príslušného súdu zo strany povinného - spotrebiteľa je teda prakticky nemožná a vylúčená, nakoľko pri majetkových sporoch vyplývajúcich zo zmlúv ako je zmluva o úvere je žalobcom takmer vždy len dodávateľ a je teda pochopiteľné, že ako žalobca uprednostní ním zvolený rozhodcovský súd/rozhodcu, a to aj na úkor spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovský rozsudok bol v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2005 vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva/doložka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený podal vo veci rozsiahle odvolanie, v ktorom poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Dôvodil tým, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 Exekučného poriadku a nebol príslušný konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 215 Civilného sporového poriadku. Z dôvodu absencie akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí je nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a konštatovať, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom má údajná nerovnováha spočívať. Civilný sporový poriadok, Exekučný poriadok a ani zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neposkytujú pritom žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie, má svoje limity, ktorými sú predmet skúmania, ktorým je rozhodcovský rozsudok v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, to znamená, že predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna alebo faktická. Plnenie možno považovať za právne nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď zákon obchádza. Súd prvej inštancie neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávnenému priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku) a skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a exekučné konanie zastaviť.
Podľa ustanovenia § 238 Exekučného poriadku konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ustanovenia § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
Podľa ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
Odvolací súd zistil, že Okresný súd Trnava uznesením č. k. 25OdK/8/2019 zo dňa 21.1.2019 vyhlásil konkurz na majetok povinného a oddlžil dlžníka tak, že dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone o konkurze dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy zákona o konkurze) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.
K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze odvolací súd konštatuje, že exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo sa považujú za nevymáhateľné, sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167f zákona o konkurze).
Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp.zn. IA- C/0314/0231 zo dňa 30.4.2014. Pohľadávka, vymoženia ktorej sa oprávnená domáha voči povinnému v tomto exekučnom konaní, je tak pohľadávkou, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom
bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a môže byť v zmysle ustanovenia § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze uspokojená len v konkurze.
Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze vyplýva, že zákonným dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je zastavenie exekučného konania. Keďže účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o konkurze nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a k tomuto došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 6.2.2019, odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku (dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli) zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a podľa ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze zastavil exekučné konanie.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 9a ods. 1, § 200 ods. 5 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie voči oprávnenej nepriznal, nakoľko súdny exekútor na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).