Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-14-2023.pdf
PDF · 73.2 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/14/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - Z. XXXX, proti žalovanej: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. - Z. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v štádiu odvolacieho konania iniciovaného žalobcom a na základe späťvzatia žaloby po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14C/13/2020-142 zo dňa 25. mája 2022, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e.
Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom k špecifikovaným nehnuteľnostiam. 2.Súd prvej inštancie konštatoval v časti uplatneného nároku absenciu naliehavého právneho záujmu (na požadovanom určení) u žalobcu, nakoľko ním navrhovaný petit je nevykonateľný/nezapísateľný (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.03.2016). Žalobca sa totiž domáhal určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalovanej, avšak neuviedol, či k obom zapísaným podielom, alebo len k jednému a ku ktorému. V nehnuteľnostiach zapísaných na uvedených listoch vlastníctva má totiž žalovaná zapísané po dva podiely, pričom súd žalobcu na uvedené upozornil v rámci predbežného právneho posúdenia a stanovil mu aj lehotu na produkovanie prípadných tvrdení. Žalobca však len doložil listiny bez toho, aby k nim uviedol nejaké skutkové tvrdenia. V prípade, ak má byť rozhodnuté len o niektorých podieloch, že patria do vlastníctva žalobcu, musí byť podľa súdnej praxe vo výroku jednoznačne identifikované, o ktoré podiely na listoch vlastníctva ide, t. j. ktoré podiely patria žalobcovi a ktoré podiely zostávajú žalovanej ako súčasnej spoluvlastníčke. 3.Následne, čo sa týka (ostatných) nehnuteľností, kde má žalovaná zapísaný len jeden podiel, je síce podľa okresného súdu daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobca však jednak neprodukoval dostatok skutkových tvrdení k spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným podielom a súd preto mohol len predpokladať, čo svojimi tvrdeniami žalobca mienil, zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že je vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov (t.j. neoznačil právny titul, na základe ktorého malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom). 4.Súd prvej inštancie dodal, že ak bol ku dňu smrti vlastníkom sporných spoluvlastníckych podielov V. R. (starý otec žalobcu), mal by sa žalobca svojho práva k nehnuteľnostiam domáhať iným typom žaloby, napr. určovacou žalobou, že podiel v spornej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Civilné sporové konanie totiž nemôže nahradiť dedičské konanie, nakoľko v oboch platia iné procesné pravidlá a odlišný je ak okruh účastníkov konania.
5.V zákonnej lehote na podanie opravného prostriedku doručil žalobca podanie označené ako odvolanie, ktorého výlučným obsahom bolo späťvzatie žaloby a súčasne návrh, aby žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
6.Žalovaná v rámci vyjadrenia k predmetnému dispozitívnemu úkonu žalobcu oznámila, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí. 7.Na základe výzvy okresného súdu žalovaná doplnila, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí z dôvodu, že žalobca nepreukázal žiaden právny titul, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom v sporných nehnuteľnostiach.
8.Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 9. Podľa § 370 ods. 2 CSP späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10.Neobmedzené dispozičné oprávnenie žalobcu vo vzťahu k podanej žalobe je pochopiteľné v „úvodnom“ štádiu konania (t.j skôr než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie). Následne (v ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie) už prípadný záujem žalovanej strany na meritórnom rozhodnutí nie je paušálne bez právneho významu (§ 146 ods. 1 CSP). Ešte výraznejšie tento atribút/záujem (logicky) vystupuje v prípade, ak k späťvzatiu žaloby pristúpi žalobca v okamihu, keď už súd prvej inštancie rozhodol (§ 370 ods. 2 CSP). Je totiž racionálnou úvaha zákonodarcu, že v štádiu po autoritatívnom rozhodnutí súdu môže existovať legitímny záujem žalovaného, aby bol spor vyriešený (práve) rozhodnutím súdu. 11.Rozoberané postuláty sa premietli do možnosti žalovaného formulovať vážny dôvod (dôvody), pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Opodstatnenosť týchto dôvodov posudzuje odvolací súd a v prípade ak ich vyhodnotí ako kvalifikované, späťvzatie žaloby nepripustí, v dôsledku čoho rozhodnutie (vydané súdom prvej inštancie) nadobudne právoplatnosť.
12.V okolnostiach súdenej veci je potrebné primárne poznamenať, že žalovaná bola výslovne poučená o potrebe/možnosti uviesť vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby, na základe čoho oznámila, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby, nakoľko žalobca nepreukázal žiaden právny titul, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným spoluvlastníckym podielom 13.Opísaná úvaha žalovanej fakticky predstavuje „len“ uvedenie dôvodu, prečo žalovaná nesúhlasí s podanou žalobou, resp. v čom vidí nedôvodnosť/neopodstatnenosť žaloby. Z určujúceho hľadiska (bod 11 tohto odôvodnenia) však predmetné podanie žalovanej neobsahuje žiadny argument, ktorým by odôvodnila/vysvetlila, aký spôsobom by pripustenie späťvzatia žaloby (a teda absencia konečného rozhodnutia vo veci ) negatívne zasiahlo do jej (právneho, iného...) postavenia. Inými slovami, žalovaná nešpecifikuje vážny dôvod, ktorým by odvolací súd mohol legitimizovať prelomenie oprávnenia žalobcu nakladať s predmetom konania. Preto (súd) musel akceptovať dispozičný úkon žalobcu.
14.S poukazom na prezentované úvahy a danú procesnú situáciu, krajský súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie vo veci v celom rozsahu zastavil.
15.Procesné zavinenie zastavenia konania je na strane žalobcu, nakoľko v dôsledku (práve a len) jeho procesného postupu nemohlo dôjsť k meritórnemu súdnemu rozhodnutiu (t.j. naplneniu zmyslu sporového súdneho konania), pričom (žalobca) nepreukázal, že by dosiahol od žalovanej dobrovoľné splnenie toho, čo žalobou požadoval (v prípade ktorej alternatívy možno zvažovať presun zavinenia na žalovanú stranu). Opísané v zmysle § 256 ods. 1 CSP zakladá nárok žalovanej na náhradu trov konania. O ich konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.