Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-22-2014.pdf
PDF · 97.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. E. N., bytom S., S. H. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vaľo & partners s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. februára 2014.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.02.2014 odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) priznala navrhovateľovi od 01.01.2014 starobný dôchodok v sume 537,90 € mesačne.
Rozhodnutie odôvodnila citovaním § 65 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. V súvislosti s tým konštatovala, že dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa 29.10.2013. K tomuto dňu získal 16 853 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ získal 46 rokov a 63 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 29.10.2013.
Ďalej uviedla, že suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Sú to kalendárne roky 1984 až 2012. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia,
za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 sa podľa § 11 ods. 2 zákona rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2011.
Dôvodila, že poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku 1988 10 dní, v kalendárnom roku 1989 28 dní, v kalendárnom roku 1990 60 dní, v kalendárnom roku 1991 23 dní, v kalendárnom roku 1996 42 dní, v kalendárnom roku 1998 114 dní, v kalendárnom roku 1999 120 dní, v kalendárnom roku 2000 132 dní, v kalendárnom roku 2001 145 dní, v kalendárnom roku 2002 156 dní, v kalendárnom roku 2003 164 dní, patrí mu za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 32,4308. V rozhodujúcom období navrhovateľ úhrnom získal 10 591 dní dôchodkového poistenia, to znamená 29,0165 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,1177. Podľa § 63 ods. 3 zákona sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,1177.
Ďalej uviedla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 29.10.2013, navrhovateľ získal 16 853 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 46,1727 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.01.2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 469/2013 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 €. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 529,10 € mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,1177 x obdobie dôchodkového poistenia 46,1727 x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 8,80 € mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 537,90 € mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal, že odporkyňa mu priznala od 01.01.2014 starobný dôchodok v sume 537,90 €. V napadnutom rozhodnutí nebolo odôvodnené a vysvetlené z akého dôvodu mu nepriznala obdobie zamestnania od 01.01.2013 do 31.12.2013. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie odporkyne za zmätočné a nepreskúmateľné. Citoval § 60 ods. 1, § 61, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, 10, § 66 ods. 1, 2, 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a tvrdil, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku sa neriadila zákonom č. 461/2003 Z.z. v platnom znení. Dôvodil, že podľa osobného listu dôchodkového poistenia úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 32,4308. Odporkyňa pochybila, keď do úhrnného osobného mzdového bodu nezapočítala aj osobný mzdový bod za rok 2013. Aj keď mu vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 29.10.2013, odporkyňa mu priznala starobný dôchodok až od 01.01.2014 a potom podľa jeho názoru aj obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 sa malo započítať do rozhodujúceho obdobia pre výpočet starobného dôchodku. Z uvedených dôvodov žiadal preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 11.06.2014, v ktorom s poukázaním na obsah odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia navrhla toto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 23.01.2014 odporkyni žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2014.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62. roku veku dňa 29.10.2013.
Podľa § 66 ods. 1 zákona, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Podľa § 60 ods. 1 zákona, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak... Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Vychádzajúc z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť odporkyňa do obdobia dôchodkového poistenia započítala navrhovateľovi dobu od roku 1967 do 28.10.2013 v úhrne 16 853 dní dôchodkového poistenia, t.j. 46 rokov a 63 dní obdobia dôchodkového poistenia. Dosiahnutím dôchodkového veku a splnením podmienky počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona splnil navrhovateľ podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 29.10.2013.
Podľa § 61 zákona, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
Podľa § 62 ods. 1 zákona, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu...
Podľa § 63 ods. 1 zákona, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Podľa § 63 ods. 6 zákona, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
Podľa obsahu osobného listu dôchodkového poistenia odporkyňa osobný vymeriavací základ u navrhovateľa zisťovala z obdobia od 01.01.1984 do 31.12.2012. Obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 nebolo hodnotené z dôvodu, že navrhovateľ aj podľa výpisu z evidenčného listu dôchodkového poistenia za toto obdobie nemal určený osobný vymeriavací základ. Odporkyňa teda postupovala pri určovaní priemerného osobného mzdového bodu v súlade s ust. § 63 ods. 7 zákona a námietka navrhovateľa je v tomto prípade neopodstatnená.
Podľa § 66 ods. 2 zákona, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepobral tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Pretože u navrhovateľa nebol určený vymeriavací základ, nebolo možné zo strany odporkyne postupovať podľa citovaného zákonného ustanovenia a zvýšiť sumu starobného dôchodku u navrhovateľa za obdobie od 29.10.2013 do 31.12.2013.
Navrhovateľ na nariadenom pojednávaní poukázal na ust. § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. K tomuto ustanoveniu dôvodil, že ak nie je stanovený vymeriavací základ vychádza sa z vymeriavacieho základu za predchádzajúce dva roky pred vznikom nároku na dôchodok.
V tomto prípade je potrebné poukázať na to, že je potrebné rozlíšiť pojmy osobný vymeriavací základ a všeobecný vymeriavací základ. Podľa § 11 ods. 1 zákona všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu určuje osobný mzdový bod, ktorý vlastne vyjadruje mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného do dôchodkového systému v každom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia. Ustanovenie § 66 ods. 8 zákona sa týka určenia „všeobecného vymeriavacieho základu“, nie osobného vymeriavacieho základu. Námietka navrhovateľa je preto neopodstatnená.
V ďalšom podaní zo dňa 03.04.2014 navrhovateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zmätočné, lebo z jeho odôvodnenia nevyplýva jednoznačný postup pri určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa a je na zváženie, či v napadnutom rozhodnutí citované ustanovenia neodporujú Ústave Slovenskej republiky, kedy je dôvod, aby súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. postúpil tento návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska, a to najmä či zákon č. 461/2003 Z.z. neodporuje čl. 1, ako aj čl. 39 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky v tom, či zákon č. 461/2003 Z.z. diskriminačne nepôsobí retroaktívne na starobných dôchodcov, ktorí majú odpracovanú dobu i pred rokom 1984.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že nie je dôvod pre konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., a to prerušenie konania a postúpenie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podľa odseku 3 citovaného článku, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Zákonom, ktorý upravuje hmotné zabezpečenie v starobe pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý svojim rozsahom upravuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, ako aj garančné poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nárokov jeho zamestnancov z pracovného pomeru. Tento zákon teda upravuje základné pravidlá, práva a povinnosti poistencov pri uspokojovaní nárokov z vyššie uvedených poistení. Podľa týchto zákonných pravidiel postupovala odporkyňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok. Obdobie pred rokom 1984 bolo u navrhovateľa zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia. Pre účely určenia priemerného osobného mzdového bodu však bolo ako rozhodujúce obdobie určené v súlade s ust. § 63 ods. 6 zákona kalendárne roky od 01.01.1984 do 23.10.2013. Akékoľvek iné posúdenie nároku navrhovateľa nad rámec zákona by pôsobilo diskriminačne vo vzťahu k ostatným poistencom, o nárokoch ktorých odporkyňa rozhodovala.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a zákonné potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.