Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-79-2014.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Subarea
10C/79/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7,841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na vŕšku l2, 811 01 Bratislava proti odporkyni O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. I. Č..XXX, XXX XX K. I. o zaplatenie l.096 € s prísl., rozsudkom na základe uznania nároku, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1.096 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.096 € od 17.12.2011 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 249,47 €, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa JUDr. Alanovi Strelákovi, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 60 €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
V prípade, ak odporkyňa nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.
odôvodnenie:
Predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.096 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy l.096 € od l7.l2.2011 až do zaplatenia, ako i nahradiť mu trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.120111647 zo dňa 6.7.2011 bol navrhovateľom poskytnutý v prospech odporkyne úver vo výške 800 € za odplatu 304 €, pričom odporkyňa ako dlžník sa zaviazala celkovú čiastku vo výške l.104 € uhradiť v l3 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4 € a ďalej v pravidelných l0 mesačných splátkach vo výške l09,20 €. Odporkyňa celkovo uhradila sumu 8 €, pričom posledná uhradená čiastka vo výške 4 € bola zaplatená dňa 27.9.2011. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 29.12.2011 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh ( zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu l6.l2.2011. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ neevidoval žiadnu ďalšiu úhradu.
Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 8.10.2014, na ktorom vec prejednal a rozhodol, pričom na tomto pojednávaní odporkyňa v rámci svojho výsluchu uznala nárok uplatnený v žalobnom návrhu a zároveň sa zaviazala tento dlh zaplatiť.
Podľa ustanovenia § 153a ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“), ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa § 157 ods.4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods.5, § l53a ods.1 a § l53b ods.1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods.8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 768k ods.3 -Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013 Obchodného zákonníka ustanovenie o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§340b), ustanovenie o omeškaní dlžníka (§ 365) ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxe ( § 369d) účinné od 1.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.1.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu omeškania po 3l.l.2013.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ vyčíslil trovy konania, ktoré si uplatnili voči odporkyni na pojednávaní dňa 8.10.2014 vo výške 511,55 € predstavujúce trovy právneho zastúpenia, keď vyčíslenie náhrady trov konania súdu krátkou cestou doručil v písomnom vyhotovení na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľa s tým, že táto suma pozostávala z odmeny advokáta za 3 úkony právnej služby každý vo výške 6l,41 €, 2 x režijný paušál vo výške 7,81 €, l x režijný paušál 8,04 € spolu vo výške 207,89 €, náhrady cestovného za cestu na pojednávanie Bratislava -Zvolen a späť vo výške 114,32 € a náhrady za stratu času za cestu Bratislava-Zvolen a späť vo výške 104,08 € a 20% DPH z celej sumy vo výške 85,26 €. Zároveň doložil fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty ( so žalobným návrhom) ako i technický preukaz týkajúci sa evidenčného čísla vozidla BL 017CU.
Nakoľko súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, bol navrhovateľ v konaní úspešný a mal by v zásade nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Navrhovateľovi súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 249,47, keď pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 1.096 € pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 6l,41 € podľa § 10 ods.1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len „ vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorých náhradu súd navrhovateľovi priznal predstavujú za 3 úkony právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 61,41 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
2./ návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 2.9.2013 podľa § 13a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 61,41 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,
3./ účasť na pojednávaní dňa 8.10.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 61,41 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 € a 20% DPH za uvedené 3 úkony podľa § l8 ods.3 vyhlášky vo výške 4l,578 €, keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH. Spolu teda súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej výške 249,47 €.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v časti cestovného a náhrady za stratu času, keďže súd zastáva právny názor, ktorý je totožný s názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v jeho náleze z 2.10.2013 sp.zn.II ÚS 736/2012, právna veta: „ prostriedky vynaložené účastníkom na presun advokáta cez celú republiku v situácii, keď v sídle procesného súdu pôsobí väčší počet advokátov, ktorých mohol osloviť, nejde o vec mimoriadne náročnú a komplikovanú, nemožno považovať za prostriedky potrebné k účelnému bráneniu jeho práva podľa § l42 ods.1 O.s.p. Tento náklad mal preto niesť zo svojho“. Súd totiž nespochybňuje právo každého občana, resp. právnickej osoby dať sa zastúpiť v konaní ktorýmkoľvek advokátom, avšak inou otázkou je otázka priznania náhrady trov právneho zastúpenia za takéto zastupovanie s ohľadom na účelnosť takto vynaložených trov. Zo svojej rozhodovacej činnosti má súd vedomosť, že navrhovateľ pôsobí v rámci svojej podnikateľskej činnosti na území celej SR z čoho sa dá predpokladať, že preto je aj účastníkom súdnych konaní tiež s pôsobnosťou na všetkých súdoch SR. Za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia by súd preto považoval situáciu, keď by navrhovateľ, resp. ním zvolený právny zástupca v každom kraji spolupracoval s nejakou advokátskou kanceláriou, ktorá by pokrývala formou substitučného zastupovania účasť na pojednávaniach za navrhovateľom zvoleného právneho zástupcu, ktorého si navrhovateľ zvolil v mieste svojho sídla, keď takýto postup je bežnou praxou. Neúčelnosť takto vynaložených nákladov preukazuje aj fakt, že výška uplatneného cestovného a náhrady za stratu času je vyššia než odmena advokáta za 3 úkony právnej služby vrátane režijných paušálov bez DPH.
Náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku navrhovateľ následne nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo vyššie uvedených prípadoch a proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)