Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Tos-4-2023.pdf
PDF · 75.12 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/4/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2023, v trestnej veci proti odsúdenému A. B. pre pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, v konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3PP/60/2022 zo dňa 08.09.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade – Spišskej Sobote, trvale bytom C., A. XXXX/X, t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré mu bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu Poprad zo dňa 13.06.2022, sp. zn. 5T/28/2022 v trvaní 8 mesiacov.
Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí, sťažnosť odsúdený, ktorú však sám dodatočne písomne nezdôvodnil.
Na podklade sťažnosti obvineného bol spisový materiál dňa 23.01.2023 predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie.
Na základe riadne a včas podanej sťažnosti preskúmal krajský súd ako súd sťažnostný v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne zistil, že odsúdený A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/28/2022 zo dňa 13.06.2022 uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom súd zaradil odsúdeného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil na trest plynule z výkonu väzby dňa 13.06.2022.
Dňa 21.06.2022 bola Okresnému súdu Prešov doručená žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú odôvodnil tým, že svoj skutok ľutuje, na slobode chce byť oporou svojej rodine a riadne sa zamestnať.
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov na odsúdeného A. B. vyplynulo, že sa odsúdený aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Prešov. Odsúdený je pracovne nezaradený. V minulosti bol osemkrát súdne trestaný, vo výkone trestu odňatia slobody je šiestykrát. Odsúdený bol dodaný do výkonu väzby príslušníkmi Policajného zboru v ústave dňa 21.02.2022. Správanie počas výkonu väzby bolo v súlade so stanoveným ústavným poriadkom. Interpersonálne vzťahy s obvinenými boli na dobrej úrovni. Nedovolená činnosť u neho zistená nebola. V cele a v osobných veciach si udržiaval poriadok na požadovanej úrovni, k príslušníkom zboru sa správal slušne, ich príkazy plnil bez pripomienok. Dňa 13.06.2022 bol menovaný prevedený z výkonu väzby do výkonu trestu odňatia slobody. Adaptácia na podmienky výkonu trestu odňatia slobody prebieha bez komplikácií a nedostatkov. Správanie a vystupovanie je aj naďalej na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom. K príslušníkom zboru, ako aj k ostatným odsúdeným sa stále správa slušne. Kontakt s primárnou rodinou udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonovania. So zreteľom na veľmi krátky pobyt odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, nie je možné komplexnejšie zhodnotiť jeho osobu. Odsúdenému nebola udelená žiadna disciplinárna odmena a nebol mu uložený ani žiadny disciplinárny trest. Resocializačná prognóza sa u menovaného javí ako menej priaznivá, riziko recidívy je stredné. Vzhľadom na uvedené, ako aj na resocializačnú prognózu konštatoval riaditeľ ústavu, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčal jeho podmienečné prepustenie.
Na verejnom zasadnutí zástupca ÚVTOS Prešov uviedol, že na hodnotení odsúdeného sa nič nezmenilo.
Pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prvostupňový súd správne skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky, ktoré zákon v ustanovení § 66 ods. 1 Tr. zákona vyžaduje.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone jednej polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Krajský súd úvodom konštatuje, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno považovať za mimoriadny inštitút, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne. Na strane druhej ho však môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie, v prejednávanej veci jednej polovice súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie musí jednoznačne a bez pochybností viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovy a resocializácie odsúdeného a neznamená ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie prevýchovného resocializačného procesu v iných podmienkach (na slobode). Motivácia odsúdeného je založená na tom, že pokiaľ vyhovie podmienkam spojeným s podmienečným prepustením, nebude musieť doposiaľ nevykonanú časť trestu odpykať.
Obdobne ako súd prvého stupňa, bol aj krajský súd toho názoru, že odsúdený splnil po stránke formálnej všetky podmienky, ktoré zákon ukladá pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie polovice z uloženého trestu odňatia slobody dňa 21.06.2022.
Krajský súd sa však stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že neboli v prípade odsúdeného splnené materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Vychádzajúc z hodnotenia odsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, u odsúdeného je síce priebeh výkonu trestu relatívne pokojný, správanie je spravidla na požadovanej úrovni, avšak treba zdôrazniť, že disciplinárne odmenený (aj keď ani potrestaný) nebol. Jeho správanie počas výkonu trestu teda síce nemožno hodnotiť negatívne, ale zároveň ničím nevybočovalo z rámca, ktorý by mal byť samozrejmosťou z hľadiska správania sa odsúdených vo výkone trestu. Riaditeľ ústavu taktiež konštatoval, že resocializačná prognóza sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá, riziko recidívy je stredné a teda hoci odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, riaditeľ ústavu neodporúča jeho podmienečné prepustenie. Tieto skutočnosti, nesvedčia ani podľa názoru krajského súdu o tom, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a že možno od neho očakávať, že v budúcnosti, po prepustení z výkonu trestu, povedie riadny život.
V tejto súvislosti ešte krajský súd poukazuje aj na minulosť odsúdeného. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, z čoho až v šiestich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. súd rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odsúdený bol pri posledných štyroch odsúdeniach stíhaný a napokon aj odsúdený pre rovnaký trestný čin nebezpečného vyhrážania a to trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T/54/2014 zo dňa 20.03.2014, rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/53/2017 zo dňa 26.06.2017, rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4T/103/2017 zo dňa 28.02.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/28/2022 zo dňa 13.06.2022. V prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 0T/54/2014 zo dňa 20.03.2014 sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Podmienečné odsúdenie sa u obžalovaného minulo účinkom a jediný účinok, ktorý so sebou podmienečné odsúdenie prinieslo bol ten, že počas plynutia skúšobnej doby obžalovaný nepáchal ďalšiu trestnú činnosť. Po tomto odsúdení sa však znovu dopúšťal rovnakej trestnej činnosti pre ktorú je už po tretí krát vo výkone trestu odňatia slobody. Pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho prognózy túto skutočnosť nemožno opomenúť v tom zmysle, že na odsúdeného nemali ani jeho predchádzajúce odsúdenia taký vplyv, aby ho do budúcna odradili od páchania trestnej činnosti.
Všetky tieto vyššie uvedené okolnosti vo svojom súhrne potom vedú aj krajský súd k dôvodnému záveru, že napriek splneniu formálnej podmienky podmienečného prepustenia nebola v prípade odsúdeného splnená materiálna podmienka, ktorá spočíva v tom, že odsúdený na to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu, musí svojím správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinností preukázať polepšenie, na základe čoho je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, čo správne uzavrel prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého uznesenia.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd, nezistiac dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, toto považoval za zákonné a vecne správne, preto sťažnosť odsúdeného A. B. postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.