Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/99/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o zaplatenie 175 EUR a 995,76 EUR, takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 995,76 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. (súdnym exekútorom pod č. EX 719/2006 ) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

K žalobe sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že s ňou nesúhlasí. Argumentoval tým, že žaloba je zmätočná a žalobca k nej nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Zo žaloby nie je jasné, aký titul nároku na náhradu škody si žalobca vlastne uplatňuje, pretože jednak namieta „ nezákonné konanie „ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Žalovaná má za to, že žaloba je aj predčasne podaná, pretože z ust. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže na súde domáhať až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody. Žalovaná nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný, pretože žalobca napriek opakovaným výzvam adresovaným žalobcovi nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora a ďalšie. Okrem toho žalobca nepreukázal splnenie podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku.

Na pojednávaní dňa 8. 10. 2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán s použitím ust. Žalobca síce v podaní zo dňa 2. 10. 2014 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a súdu, pretože mu nebolo doručené rozhodnutie o jeho námietke nestrannosti sudcu a súdu. Súd túto žiadosť o zrušenie pojednávania nepovažuje za odôvodnenú, pretože žalobca podal žalobu na Okresný súd Dolný Kubín, kde bola pridelená sudcovi JUDr. Rastislavovi Plutinskému. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -24 zo dňa 28. 02. 2013 rozhodol, že sudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Plutinský nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Toto uznesenie žalobcovi bolo doručené dňa 10. 04. 2013. Následne bola vec postúpená na tunajší súd. Na námietku žalobcu voči postúpeniu veci inému súdu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -53 zo dňa 11. 07. 2014 rozhodol, že vo veci je miestne príslušný Okresný súd v Námestove. Aj toto uznesenie bolo žalobcovi doručené, a to dňa 24. 07. 2014. Z toho vyplýva, že o námietke zaujatosti, ktorú žalobca podal voči sudcom Okresného súdu Dolný Kubín rozhodol Krajský súd v Žiline a rovnako aj o jeho námietke voči postúpeniu veci tunajšiemu súdu, pričom obe rozhodnutia boli žalobcovi doručené. Žalobca doposiaľ nenamietal zaujatosť sudkyne Okresného súdu Námestovo JUDr. Miriam Srogončíkovej, ktorej bola vec po postúpení veci tunajšiemu súdu pridelená. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval jeho žiadosť o zrušenie pojednávania za dôvodnú.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa , pričom do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených vykonať nenavrhovali. Žalobca síce navrhol vykonať dôkaz znaleckým posudkom , ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody, s tým, že zadal objednávku na spracovanie tohto posudku a po jeho vyhotovení ho predloží súdu, do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, však tento znalecký posudok súdu nepredložil.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. zistené, že tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútoraMgr. Mariána Kráľa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 09. 09. 2006, ktorým žiadal vymôcť čiastku 9105,- Sk s príslušenstvom na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. : SR 1586/06 zo dňa 24. 05. 2006 poveril menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnej O. O.. Dňa 20. 09. 2010 žalobca ako oprávnený doručil Okresnému súdu Dolný Kubín návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Po výzve súdu súdny exekútor súdu doručil vyúčtovanie trov exekúcie. Následne tunajší súd uznesením zo dňa05. 04. 2012, č.k. 2Er/671/2008-32exekúciu zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -52 zo dňa 31. 07. 2012 odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ust. uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž

zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo tunajším súdom ( predtým Okresným súdom Dolný Kubín ) vedené exekučné konanie pod sp. zn. . Okresný súd Dolný Kubín ako ( pôvodný ) exekučný súd poveril dňa 21. 11. 2006 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa a žalobca ako oprávnený dňa 20. 09. 2010 požiadal o zmenu exekútora. V tom čase účinné ust. Exekučného poriadku () určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Uznesením č.k. -32 zo dňa 05. 04. 2012 súd exekúciu zastavil, pričom v odôvodnení tohto uznesenia skonštatoval, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súčasne nerozhodoval, lebo v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie, tak návrh na zmenu súdneho exekútora je bezpredmetný. V danom prípade tak síce došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, v dôsledku čoho možno konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd však nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa a Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnej súvisia s nesprávnym úradným postupom súdu, keď navyše exekúcia bola napokon zastavená. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora došlo v rámci zákonom určenej lehoty. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku toho, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol. Súd len na okraj poznamenáva, že vzhľadom na to, že žalobca podal návrh na zmenu exekútora dňa 20. 09. 2010 a žaloba bola podaná dňa 29. 11. 2012, žalobca ju podal v premlčacej lehote, teda námietka premlčania, vznesená žalovanou, nie je odôvodnená.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanej ako účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.