Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-4351-2006.pdf
PDF · 77.2 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/4351/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kaduch so sídlom v Žiline vo veci oprávneného Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00321796, proti povinnému Y. F., nar. 15.7.1953, Nezbudská Lúčka 68, občan Sr, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia sa zastavuje.
Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 24,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle exekučného titulu vydaného oprávneným č. AA 2183178 zo dňa 18.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2006 a vykonateľnosť dňa 3.12.2006.
Nakoľko si povinný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, oprávnený dňa 10.4.2007 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Zákonom č. 298/2008 Z.z. bol čl. II. zmenený a doplnený zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom bolo vyššie uvedené ust. § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. vypustené.
Do dňa účinnosti novely zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2008 bolo možné podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie.
Vyššie uvedenou novelou zákona s účinnosťou od 1.9.2008 bola uvedená prekluzívna lehota zo Zákona o priestupkoch vypustená. Podľa § 51 zák.č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zák.č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 71 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb., výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.
Zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým bol novelizovaný a doplnený zák.č. 372/1990 Zb. však neobsahuje prechodné ustanovenia, týkajúce sa postupu výkonu rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok, ku
ktorému došlo za účinnosti zákona o priestupkoch do 31.8.2009, pokiaľ lehoty na výkon rozhodnutia, ktoré začali plynúť za účinnosti predchádzajúcich právnych predpisov, v deň účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z. ešte neuplynuli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania platí, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu musí aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemôže sa správny orgán riadiť novším právnym predpisom, platným v čase jej rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
Pokuta za priestupok je dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a má nesporne sankčný charakter. Porušenia zákona, sankcionované ukladaním pokuty preto patria do oblasti správneho trestania. V dôsledku tejto skutočnosti treba aj dôsledky z nich vyplývajúce posudzovať podľa zásad, platných pre správne trestanie a plynutie lehôt treba počítať podľa právneho stavu, platného v čase, kedy došlo ku konaniu, odôvodňujúcemu sankčný postih. Práve vzhľadom na túto skutočnosť začínajú plynúť a až do ich skončenia bežia lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok podľa práva, platného v čase, kedy tieto lehoty začali plynúť.
Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok zmení v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.
Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.8.2008.
Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. účinného dňa 31.8.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto musia podľa nich aj skončiť.
Zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým bolo vypustené pôvodné ust. § 88 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. s účinnosťou od 1.9.2008, neobsahuje vo svojich prechodných ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti ustanovení, upravujúcich plynutie lehôt na výkon rozhodnutia. Použitie ustanovení novšieho zákona o plynutí lehôt na výkon rozhodnutia treba preto vyvodiť výkladom. Pri výklade uvedených zákonných ustanovení nemožno opomenúť ani požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie však znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu, teda aj orgánu verejnej správy v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad
neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. Tento záver vyplýva aj zo skutočnosti, že s protiprávnym úkonom, ktorý bol urobený za rovnakých právnych aj skutkových okolností, musí právo spájať rovnaké účinky, pokiaľ neposudzuje protiprávnosť činu pre toho, kto sa porušenia práva dopustil, spôsobom výhodnejším. Rovnaké účinky by však nemohli nastať, keby sa na rovnaké právne aj skutkové okolnosti, ktoré sú predpokladom pre uloženie sankcie, použili rozdielne dĺžky lehôt na výkon rozhodnutia (a to lehoty dlhšie).
Z uvedeného vyplýva, že povinnému vznikla povinnosť zaplatiť pokutu za priestupok za účinnosti zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch do 31.8.2008, kedy v zmysle ust. § 88 ods. 1 citovaného zákona bola pre povinného stanovená lehota na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty výhodnejšia, a preto je v danom prípade nutné postupovať v zmysle tohto ustanovenia s poukazom na vyššie uvedené.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku (EP), Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Exekučný titul na základe ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia nadobudol vykonateľnosť dňa 3.12.2006 a 3-ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 3.12.2009. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného uplynutím prekluzívnej lehoty exekučný titul stratil účinnosť, preto súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 21.4.2010 vyčíslenie trov exekúcie, kde si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie vo výške 40,07 eur. Pričom uviedol, že uhradené už bolo 16,60 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 16 vyhl. 288/1995 Z.Z. v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.Z. v znení účinnom ku dňu začatie exekučného konania, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk ( 16,59 eur) a najviac 1 000 000 Sk (33193,91 eur).
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 23,82- eur vrátane 3,97- eur DPH, to predstavuje:
A) podľa § 5 ods. 1 odmena je 20% z vymoženej sumy t.j. 16,60- eur
B) podľa § 22 a § 23 - hotové výdavky = 3,25 eur
- poštovné 3,25 eur
t.j. 16,60+ 3,25 = 19,85 eur + 3,97 DPH = 23,82 eur
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov - poštovné za ukončenie exekúcie 3,30 eur ( návrh na zastavenie exekúcie bol podaný osobne, teda náklady na poštovné mu nevznikli) a v čase rozhodovanie nie je zrejmé aké náklady mu v súvislosti s ukončením vzniknú, v akej výške resp. či mu vzniknú ( súdny exekútor môže doručovať súdu osobne).
Ďalej mu nepriznal náhradu za administratívne náklady - spis. obal, obálky, kopírovanie, tlač a telekomunikačné náklady. Výdavok nie je preukázaný čo do výšky a vzniku, pričom vyhláška neupravuje
a neumožňuje uplatniť takýto výdavok paušálnou sumou. Nepreukázaný výdavok je nepreskúmateľný, súd ho preto nepriznal.
Súd v zmysle § 26 vyhl. zaokrúhlil celkovú odmenu 23,82 eur na najbližších 50 eurocentov nahor a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súdny exekútor ďalej zohľadní sumu, ktorú vymohol vo výške 16,60 eur. Súd vo výroku iba určil skutočnú výšku trov exekúcie, ktorú je povinný povinný nahradiť bez započítania toho, čo už exekútor od neho vymohol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).