Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-281-2013.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/281/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu TWENTYFOURSEVEN A/S, Vermundsgade 40 D, 2100 Kodaň, Dánske kráľovstvo, číslo CVR: 27 701 590, práv. zast. Mgr. Martinom Mendelom, advokátom, Námestie SNP 15, Bratislava, proti žalovanému Slovenská produkčná, a.s., Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 35 843 624, práv. zast. Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, o zaplatenie 190.900,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 3/2013-286 zo dňa 28.5.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 3/2013-286 zo dňa 28.5.2013 potvrdzuje.
Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu 2.036,19 EUR, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190.900,- EUR, ako aj trovy konania v sume 11.954,- EUR za súdny poplatok a náklady konania spojené s prekladom v sume 1.184,78 EUR, trovy právneho zastúpenia na účet Mgr. Martina Mendela, advokáta, v sume 11.386,57 EUR, ako aj na účet súdu trovy konania štátu za tlmočenie, v sume 126,16 EUR. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že spoločnosť žalobcu a TV JOJ uzavreli dňa 1.2.2012 v zmysle ust. § 269 ods. 2 Ob.Z. zmluvu o poskytnutí zariadenia a personálu - pre natáčanie show S. W., J.. B. - B. na dohodnutú dobu od 30.1.2012 do 4.6.2012. Obaja účastníci zhodne uviedli, že žalovaný zariadenie vrátil oneskorene, až dňa 27.8.2012, čím sa dostal do omeškania po dobu 83 dní, a to počnúc dňom 5.6.2012 do 26.8.2012. Za omeškanie vrátenia prenajatého zariadenia bola v zmysle čl. VIII. ods. 2/ zmluvy žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 2.300,- EUR. Súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi nebol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty sporný, a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom zmluvnej pokuty za omeškanie vrátenia prenajatého zariadenia sumu 190.900,- EUR. Súd prvého stupňa vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania za zmluvnú pokutu žalobu zamietol, pretože zmluvná pokuta je sankciou, za ktorú sa úroky z omeškania nepriznávajú, pretože sa nejedná o omeškanie s peňažným plnením, v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Ob.Z.. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že nemohol znížiť dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 301 Ob.Z. do výšky skutočnej škody, pretože za skutočnú škodu treba považovať dohodnutú výšku nájomného za prenajaté zariadenie, čo bolo 404.450,- EUR za 126 dní nájmu, teda 3.209,92 EUR denne, a preto za 83 dní omeškania je skutočná škoda 266.423,41 EUR, a táto by presahovala výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty 190.900,- EUR. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nemohol uznať na strane žalovaného uplatňovaný vzájomný návrh do výšky žalovanej pohľadávky v
zmysle ust. § 98 O.s.p., a to jednostranný zápočet zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve vo výške 50 % nájomného v sume 202.225,- EUR, pretože na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané na strane žalobcu porušenie dojednaných zmluvných podmienok. Súd prvého stupňa k zamietnutému protinávrhu žalovaného uviedol, že žalovaný považoval za porušenie zmluvných podmienok nemožnosť synchronizácie kamier a zvuku zariadením, ktoré žalobca žalovanému dodal. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenie svedkov žalovaného, že požiadavka synchronizácie bola ústne dojednaná na základe predzmluvných rokovaní nie je dostačujúcou, nakoľko takáto podmienka nebola v zmluve priamo uvedená, a preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že sa žalobca nemohol dopustiť porušenia zmluvy. Súd prvého stupňa uviedol, že žalobca podľa zmluvných podmienok prenajal žalovanému zariadenie na vysielanie relácie - show, „. W. a podľa zmluvy mal zabezpečiť prenájom a nainštalovanie zariadenia a ak sa vyskytli nejaké poruchy, tak tieto mal obratom na mieste natáčania odstraňovať opravou. Uviedol tiež, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zistil až pri testovaní zariadenia, že zariadenie nevyhovuje na synchronizáciu a požiadavku žalovaného na on line strih žalobca považoval za požiadavku nad rámec zmluvy, pričom bol ochotný poskytnúť žalovanému súčinnosť, čo však bolo pre žalovaného časovo a finančne náročné, a preto ponuku neprijal a problém so synchronizáciou vyriešil sám na vlastné náklady a vlastnými pracovníkmi. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že uvedenú požiadavku synchronizácie kamier mal žalovaný uviesť priamo v zmluve ako základnú požiadavku na prenajaté zariadenia a v prípade, ak by žalobca takéto zariadenie žalovanému nedodal, mohol žalovaný namietať porušenie zmluvných podmienok a uplatniť si u žalobcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. K ústnym dojednaniam z predzmluvných rokovaní, na ktoré svedkovia žalovaného poukázali a podľa ktorých mal byť žalobca oboznámený so spôsobom nakrúcania a strihania za dodržania synchronizácie súd prvého stupňa uviedol, že ani tieto predzmluvné dojednania či odkaz na obchodné zvyklosti nemožno považovať za dohodnuté zmluvné podmienky. S poukazom na uvedené skutočnosti zamietol vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú žiadal započítať na istinu uplatnenú žalobcom a zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané porušenie zmluvných podmienok na strane žalobcu, nakoľko žalovaný v zmluve výslovne neuviedol, že prenajaté zariadenie musí byť schopné synchronizácie obrazu a zvuku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca mal v konaní úspech, súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa riadne včas odvolal žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť ako aj zaviazať žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania žalovaného alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že na základe predzmluvných rokovaní ako aj obchodných zvyklostí mala časť prenajatého zariadenia tzv. on line strižňa spĺňať funkciu synchrónnych strihov, nevyhnutnú pre plynulosť prestrihu medzi jednotlivými kamerami bez rušivých efektov. Odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, že žalobca nemal povinnosť zabezpečiť funkciu synchrónnych strihov, nakoľko táto podmienka nebola v zmluve zakotvená, nakoľko o opaku svedčia výpovede svedkov ako aj obchodná zvyklosť v mediálnom odvetví. K predzmluvným rokovaniam žalovaný uviedol, že sa ich zúčastnili traja svedkovia, ktorí zhodne vypovedali, že žalovaný pri výbere vhodného miesta žalobcu oboznámil tiež so skutočnosťou, že má záujem show vyrobiť priamo na mieste natáčania a vysielať ju v priamom prenose. Túto skutočnosť jednoznačne v svedeckých výpovediach potvrdili svedkovia p. P., p. M., p. Š. a p. F., a žalobca ju nijakým spôsobom nevyvrátil. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o poskytnutí zariadenia bola pomerne jednoduchá a jednotlivé ustanovenia nešpecifikovali spôsob použitia prenajímaného zariadenia a techniky, nakoľko tieto boli ponechané na obvyklý spôsob použitia techniky, ktorej zoznam tvorila príloha k zmluve. On line strižňa žalobcom nebola preukázateľne dodaná, a to ani na výzvu žalovaného, ktorý si ju zabezpečil na vlastné náklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný vyslovil názor, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s obchodnými zvyklosťami v rámci mediálneho práva a vec nesprávne právne posúdil.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý namietol formálny nedostatok odvolania spočívajúci v nejasnom označení odvolateľa. K odvolaniu ďalej uviedol, že žalovaný nikdy nenamietal, že by nejaká časť zariadenia uvedená v prílohe zmluvy nebola žalobcom dodaná a v zmluve nebola špecifikovaná funkcia on line strižne. K preukázaniu predzmluvných rokovaní a vymienení funkcie synchronizovaného strihu žalobca uviedol, že ani svedecké výpovede nepotvrdili tvrdenie žalovaného o predzmluvnom rokovaní, na ktorom bola potreba synchronizovaného strihu prerokovaná. Uviedol, že zo šiestich vypočutých svedkov boli na predzmluvných rokovaniach prítomní traja, a to p. M., p. Š. a p. F., pričom iba jeden z nich, a to p. Š. komunikoval priamo so zástupcami žalobcu, nakoľko ako jediný rozprával
anglickým jazykom, v ktorom sa predzmluvné rokovanie viedlo. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vo výpovedi svedok p. Š. uviedol, že o synchrónnych strihoch sa na rokovaniach nehovorilo, nakoľko boli považované za samozrejmosť, z čoho vyplýva, že žalovaný či už v zmluve alebo predzmluvných rokovaniach potrebu synchrónnych strihov výslovne nevymienil. Navyše žalobca poukázal na svoje vyjadrenie k výpovediam svedkov zo dňa 15.5.2013, v ktorom poukázal na rozpory v ich výpovediach a ako i možnú zaujatosť. Uviedol tiež, že výpoveď konateľa žalobcu ako i samotná zmluva a jej prílohy potvrdili tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný si u žalobcu neobjednal žiadne zariadenie na „live produkciu“. K otázke obchodných zvyklostí žalobca uviedol, že totožnú techniku dodal pre ďalších 20 subjektov produkujúcich totožnú show ako žalovaný, z ktorých žiadny nenamietal systémové nedostatky strižne. Žalobca vyslovil názor, že pohľadávku žalovaného, ktorú si v konaní uplatnil považuje za umelo vykonštruovanú, o čom svedčí tiež skutočnosť, že v čase, kedy mu podľa jeho slov vznikol nárok na zaplatenie 202.225,- EUR od žalobcu, sám žalobcovi zaplatil 240.000,- EUR, a žiadne započítanie si neuplatnil.
Proti časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou súd žalobu o zaplatenie požadovaného úroku z omeškania zamietol, podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol uplatnené úroky priznať a žalovaného zaviazať na zaplatenie trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že zmluvne dojednaná zmluvná pokuta je štandardným peňažným záväzkom, s ktorého plnením sa účastník zmluvy môže dostať do omeškania, ak nezaplatí riadne a včas, tak druhému účastníkovi vznikne nárok na zaplatenie úroku z omeškania. S poukazom na túto skutočnosť ako aj citácie odbornej literatúry vyslovil názor, že súd prvého stupňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania nesprávne právne posúdil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd, konštatujúc vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného k veci dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný v čase predzmluvných rokovaní výslovne vymienil požiadavku synchrónneho strihu u žalobcu, ktorý mu mal potrebné zariadenie zabezpečiť. Odvolací súd po preskúmaní výpovedí svedkov, na ktoré sa žalovaný v odvolaní odvoláva zistil, že ako jediný svedok Š. hovoril priamo so zástupcami žalobcu p. P. a p. B., pričom potvrdil, že na predzmluvných rokovaniach bola prezentovaná predstava žalovaného o produkcii a koprodukcii, pričom uviedol, že ho ani nenapadlo spýtať sa, či žalobcom poskytnuté technické zariadenia budú mať funkciu synchrónnych strihov. A hoci viacerí svedkovia spomínali, že im zariadenie nebolo dodané kompletné, svedok p. F. uviedol, že pri skontrolovaní zoznamu poskytnutého materiálu ani nebolo možné určiť, či zariadenie bolo dodané kompletne a že podľa jeho názoru chybou bolo zlé zapojenie. Žalobca ako poskytovateľ technologického zabezpečenia potrebného pre produkciu vysielanej show vo viac než dvadsiatich krajinách uviedol, že žalovanému bolo poskytnuté štandardné vybavenie potrebné pre produkciu. Z týchto výpovedí teda možno predpokladať kompletnosť poskytnutého vybavenia. Odvolací súd preto s poukazom na tieto tvrdenia prisvedčil tvrdeniu súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal vadné plnenie žalobcom, a teda ani základ pre vznik jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si uplatnil formou protinávrhu. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nemohol porušiť zmluvnú podmienku, ktorá nebola v zmluve uvedená. O správnosti spomínaného záveru súdu prvého stupňa tiež svedčí spôsob, akým žalovaný vybavil reklamáciu synchronizácie u žalobcu. Z výpovede svedkyne p. P. je zrejmé, že žalovaný nedostatočnú funkciu strižne u žalobcu reklamoval najprv ústne a neskôr e-mailom u p. V. K. - zamestnanca žalobcu, no žalobcom poskytnuté riešenie neakceptoval vzhľadom na jeho časovú a finančnú náročnosť a zariadenie si opravil sám. Odvolací súd, vzhľadom na tento spôsob riešenia reklamácie dospel k názoru, že ak by dodané zariadenie nespĺňalo požiadavky žalovaného vyplývajúce zo zmluvy, žalobca by bol povinný chýbajúce alebo nedostatočné zariadenie opraviť alebo doplniť, a to na vlastné náklady, pričom by žalovanému vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty ako i prípadnej náhrade škody, ktorú si však v tom čase u žalobcu neuplatnil, ale spravil tak až po tom, čo si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaným tvrdený zánik pohľadávky žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranným
započítaním rovnako neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si mohol započítať už skoršie pohľadávky žalobcu, ktoré však žalobcovi riadne vyplatil. Konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd k dôvodom odvolania žalobcu uvádza, že zmluvná pokuta má rovnako ako úrok z omeškania sankčný charakter, a preto popri uplatnení zmluvnej pokuty za omeškanie nie je primerané požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania zo zaplatenia zmluvnej pokuty, nakoľko by sa jednalo o dvojitý postih dlžníka. Preto s poukazom na uvedenú skutočnosť považoval odvolací súd za správny právny názor súdu prvého stupňa, ktorým odôvodnil zamietnutie časti nároku žalobcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 2.036,19 EUR za tri úkony právnej služby, a to porada s klientom ohľadom odvolania zo dňa 31.7.2013 v sume 805,01 EUR spolu režijným paušálom 7,81 EUR, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 9.8.2013 v sume 805,01 EUR spolu režijným paušálom 7,81 EUR, účasť na vyhlásení rozsudku dňa 8.10.2014 v sume 402,51 EUR spolu režijným paušálom 8,04 EUR (podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.