Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-224-2022.pdf
PDF · 100.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/224/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu BATIMAT s. r. o. v likvidácii, Bulharská 70, 821 04, Bratislava, IČO: 35 750 961, práv. zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731 proti žalovanému S - PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08 Bratislava, IČO: 35 733 829 o zaplatenie 3.447,72 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 29Cb/99/2019-126 zo dňa 29.6.2022 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 29Cb/99/2019-126 zo dňa 29.6.2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.447,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4.647,72 EUR od 18.11.2015 do 24.10.2016, zo sumy 4.047,72 EUR od 25.10.2016 do 13.2.2017, zo sumy 3.747,72 EUR od 14.2.2017 do 14.3.2017, zo sumy 3.447,72 EUR od 15.3.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zo dňa 8.3.2019 žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 23.10.2015 a objednávky žalovaného zo dňa 26.10.2015, ktorej predmetom bol najmä záväzok žalobcu zhotoviť jemnú epoxidovú stierku Sikafloor 264 v garážach na Panónskej ulici v Bratislave a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela. Žalobca dohodnuté dielo vykonal a odovzdal žalovanému, ktorý si dielo prevzal. Žalobca vyhotovil na úhradu dohodnutej ceny diela faktúru č. 1500848 na sumu 4.647,72 EUR so splatnosťou dňa 17.11.2015. Žalovaný čiastočne zaplatil žalobcovi uvedenú faktúru viacerými úhradami nasledovne: dňa 24.10.2016 zaplatil 600,- EUR, dňa 13.2.2017 zaplatil 300,- EUR a dňa 13.4.2017 zaplatil 300,- EUR. Žalovaný nespochybňoval dielo a jeho vlastnosti, ani žalobcovou faktúrou uplatnenú cenu diela. Naopak vyššie opísaným čiastočnými plneniami žalovaný v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal zvyšok dlhu, ktorý čiastočne splnil. Žalovaný nereagoval na žalobcove výzvy na zaplatenie dlhu. V poradí poslednú výzvu na zaplatenie poslal žalovanému žalobcov právny zástupca dňa 15.6.2018.
3. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca mu ku dňu podania odporu preberacím a odovzdávacím protokolom neodovzdal dielo. Investor odmietol spoločnosti S-PROGRESS s.r.o. dielo uhradiť, pretože spoločnosť Batimat s.r.o. vo faktúre uviedla väčší rozsah vo výmere (m2) oproti skutočnosti, preto nie je uhradený zvyšok faktúry. Žalovaný uhradil plný rozsah skutočne zrealizovaných prác, a to aj napriek výhradám ku kvalite a nedodržaniu termínu, na čo (žalovaný) upozorňoval.
4. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca zhotovil pre žalovaného jemnú epoxidovú stierku Sikafloor 264 v garážach na Panónskej ulici v Bratislave a na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť cenu diela na základe cenovej ponuky 23,- EUR za m2. Predmetné stavebné práce žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 1500848 vo výške 4.647,72 EUR v cene 22,- EUR za m2. Žalovaný z tejto vyfakturovanej sumy zaplatil 600,- EUR dňa 24.10.2016, 13.2.2017 zaplatil 300,- EUR, 14.3.2017 zaplatil 300,- EUR. Zmluva o dielo nebola medzi stranami sporu uzatvorená písomne, preto neexistuje žiadne zmluvné ustanovenie, ktoré by takúto povinnosť žalobcovi ukladalo. Rovnako tak ani zákon nemá ustanovenia, ktoré by v prípade ústne uzavretej zmluvy o dielo ukladali povinnosť odovzdať dielo protokolárne. Z vyjadrení strán sporu navyše nevyplynulo, že by sa na písomnom protokole o odovzdaní diela dohodli, preto má súd za to, že žalobca nebol povinný odovzdať dielo žalovanému prostredníctvom písomného protokolu. Žalovaný nepreukázal, že by faktúru č. 1500848 žalobcovi ako predčasne alebo neoprávnene vystavenú vrátil či požiadal o jej úpravu. Naopak, čiastočnou úhradou vo výške 1.200,- EUR uznal v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka jej dôvodnosť, t. j. zvyšok dlhu. Zo správania žalovaného v čase realizácie platieb 600,- EUR dňa 24.10.2016, 300,- EUR dňa 13.2.2017 a 300,- EUR 14.3.2017 nevyplynulo, že by zvyšok záväzku neuznal, pretože výslovne nevyhlásil, že nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, súd konštatuje, že žalovaný časť nároku - neuhradený zvyšok faktúry č. 1500848 - uznal v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
5. K námietkam žalovaného o nedodržaní lehoty na dodanie diela žalobcom súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by aj žalobca bol v omeškaní s plnením, nemá to za následok zánik povinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu diela, keď nedošlo súčasne k zániku záväzkového vzťahu medzi stranami. Súd uvádza, že ak bol žalobca v omeškaní s plnením predmetu záväzku, žalovaný mal vyzvať žalobcu na plnenie a poskytnúť mu dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku s možnosťou odstúpenia od zmluvy s poukazom na znenie ustanovenia § 345 Obchodného zákonníka, čo však žalovaný neurobil a rovnako tak od zmluvy o dielo neodstúpil. Keďže žalobca dielo dokončil a žalovaný po jeho prevzatí neuplatnil voči žalobcovi práva zo zodpovednosti za vady diela, žalovanému prevzatím zhotoveného diela vznikla povinnosť zaplatiť jeho cenu žalobcovi.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote podľa § 365 ods. 1 písm. b, d, e, f, C.s.p. proti výrokom I. a III. rozsudku odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 1.10.2020 o 13:00 hod.. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil a navrhol súdu o vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Dňa 7.6.2022 vytýčil súd nový termín pojednávania na deň 29.6.2022. Ihneď dňa 7.6.2022 sa žalovaný písomne ospravedlnil z neprítomnosti na pojednávaní dňa 29.6.2022 o 12:30 hod. z dôvodu dlhodobo rezervovanej a zaplatenej dovolenky. Súd vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 29.6.2022. Procesný postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny v takej miere, že ním porušil právo na spravodlivý súdny proces. V tomto prípade ide o porušenie práva žalovaného.
7. Žalovaný v odvolaní namietal, že plnenie na faktúru nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku a pokiaľ dlžník neoznámi veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva záväzku voči veriteľovi (Rozsudok NSČR, sp. zn.: 320do/276/2005).
8. Súd prvej inštancie konal v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania, keď porušil princíp rovností strán sporu na úkor žalovaného. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento nevykonal dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutočností rozhodujúcich pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie, čím založil ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Súd prvej inštancie v rámci vykonávania dokazovania nezobral do úvahy skutočnosti, ktoré vyplývali z jednotlivých dôkazných prostriedkov predložených žalovaným, dospel k nesprávnemu názoru, a to že žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie žalovanej sumy. Sporná faktúra je len účtovný doklad, ktorý nepreukazuje
existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nie je to právny titul, od ktorého by mohol žalobca opierať žalovaný nárok. Spornú faktúru v plnom rozsahu odmietol a neuznal.
9. Žalovaný poukázal na uznesenie NSSR zo dňa 10.10.2012, sp. zn.: 7Cdo/157/2011, uznesenie zo dňa 25.6.2012, pod sp. zn. 3Cdo/169/2010. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.08.2008, podľa ktorého z formulácie § 132 Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti ust. § 191 ods. 1 CSP) možno vyvodiť, že: súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Vzhľadom na nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o samotnej žalobe žiada, aby odvolací súd rozhodol opätovne aj o náhrade trov konania.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že považuje odôvodnenie rozsudku za presvedčivé a správne, v rámci ktorého súd prvej inštancie dôkladne, jasne a výstižne stranám sporu vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Žalobca považuje odvolacie dôvody uvádzané žalovaným v Odvolaní proti Rozsudku za nedôvodné. Medzi sporovými stranami bola platne uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ zhotovil pre žalovaného ako objednávateľa jemnú epoxidovú stierku v garážach na Panónskej ulici v Bratislave. Predmetné stavebné práce žalobca žalovanému riadne vykonal a následne mu ich vyfakturoval faktúrou vo výške 4.647,72 EUR. Žalovaný následne z vyfakturovanej sumy uhradil žalobcovi len čiastočne. Žalovaný v konaní namietal, že práce neboli žalobcom protokolárne odovzdané, avšak súd nemal v konaní preukázanú povinnosť žalobcu odovzdať dielo protokolárne. Ani zákon nemá ustanovenia, ktoré by ukladali povinnosť odovzdať dielo protokolárne a ani z vyjadrení strán počas konania nevyplynulo, že by sa na písomnom protokole o odovzdaní diela dohodli, preto súd v bode 9 odôvodnenia rozsudku správne skonštatoval, že má za to, že žalobca nebol povinný odovzdať dielo žalovanému prostredníctvom písomného protokolu. Žalobca na rozdiel od žalovaného má za to, že prvostupňový súd postupoval správne, keď dňa 1.10.2020 na pojednávaní nerozhodol o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, Prvostupňový súd postupoval správne, keď predmetné pojednávanie dňa 1.10.2020 odročil na neurčito s tým, že zrealizoval dopyt na Okresný súd Banská Bystrica, aby mu oznámil, či vo veci vedenej na danom súde pod sp. zn.: 17Up/264/2019 bolo doručené splnomocnenie od Ing. H. pre pána Ing. H. na podanie odporu (na účely preverenia, či odpor podaný žalovaným proti Platobnému rozkazu bol podaný oprávnenou osobou), nakoľko z odporu podaného proti platobnému rozkazu sp. zn.: 17Up/264/2019 z 27.3.2019 vydaného OS Banská Bystrica v upomínacom konaní vyplýva, že tento bol podaný a podpísaný len konateľom Ing. H., pričom jeho prílohu netvorilo žiadne plnomocenstvo dané druhou konateľkou žalovaného Ing. H., ktorým by ho splnomocnila na podanie odporu aj v jej mene. Súd na pojednávaní správne nevyhovel návrhu žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale dodržujúc zákonný postup pri skúmaní procesných podmienok konania a pre odstránenie akýchkoľvek pochybností pojednávanie odročil a realizoval dopyt na OS Banská Bystrica s tým, že zároveň na pojednávaní skonštatoval, že má za to, že odpor bol podaný neoprávnenou osobou, ktorú skutočnosť OS Banská Bystrica neposúdil predtým ako vec postúpil na konanie OS Bratislava I, vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že vec bola na OS Bratislava I predčasne predložená. K námietke žalovaného, že okresný súd mu neodpovedal na písomné ospravedlnenie zo dňa 7.6.2022 z neprítomnosti na pojednávaní dňa 29.6.2022 z dôvodu dlhodobo rezervovanej a zaplatenej dovolenky žalobca uviedol, že súd postupoval správne, súd nebol povinný odpovedať na ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní, keďže tento v súlade s § 183 CSP kvalifikovane nenavrhol odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň 29.6.2022, a preto súd nebol povinný upovedomiť žalovaného o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, keďže žalovaný nenavrhol odročenie pojednávania. Z dikcie § 183 odsek 1 a 4 CSP pritom jednoznačne vyplýva, že pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Neznalosť práva neospravedlňuje, a preto má jednoznačne za to, že súd aj v súvislosti s touto námietkou žalovaného postupoval správne a v súlade so zákonom, a teda dňa 29.6.2022 na pojednávaní boli splnené procesné podmienky pre to, aby sa pojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý síce ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ale nenavrhol odročenie pojednávania, a preto súd na pojednávaní dňa 29.6.2022 vo veci
mohol konať a rozhodnúť rozsudkom. Tvrdenie žalovaného, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že plnenie na faktúru nemožno bez ďalšieho považovať za uznanie záväzku a pokiaľ dlžník neoznámi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva záväzok voči veriteľovi, považuje za nesprávne, nakoľko prvostupňový súd sa aj s touto námietkou resp. argumentáciou žalovaného dôkladne vysporiadal, a to konkrétne v bode 10 odôvodnenia rozsudku. Z konkrétnych okolností prejednávanej sporovej veci nevyplynulo, že by žalovaný zvyšok záväzku neuznal a žalovaný ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by preukázal, že nechcel svojimi čiastočnými plneniami spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v Odvolaní (v časti III. a IV.) iba vo všeobecnej rovine uvádza, že údajne i) má konanie vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ii) bolo porušené rovnaké postavenie žalobcu a žalovaného v spore, a to na úkor žalovaného, iii) súd konal v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania, keď porušil princíp rovnosti strán sporu na úkor žalovaného, iv) súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie skutočností rozhodujúcich pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie, avšak bližšie okolnosti resp. skutočnosti k týmto odvolacím dôvodom žalovaný neuviedol, pričom žalobca má za to, že tieto odvolacie dôvody, resp. tvrdenia (argumentácia) žalovaného nie sú dôvodné a sú vykonštruované. V časti V. bod 3 písm. a) odvolania žalovaný zavádzajúco uvádza, že spornú faktúru v plnom rozsahu odmietli a neuznali. Žalovaný spornú faktúru uznal, a to najmä opakovanými čiastočnými úhradami predmetnej faktúry, ktorú žalobcovi žalovaný nikdy nevrátil. Na rozdiel od žalovaného má za to, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a preukázal relevantnými dôkazmi aj existenciu a dôvodnosť žalovaného nároku, a to v plnom rozsahu. Žalovaný v bode 5 predmetnej časti odvolania poukazuje na uplatňovanie neoprávnených nárokov bez povinnosti uniesť dôkazné bremeno (len na základe faktúr), avšak opomína tú skutočnosť, že dôkazné bremeno v konaní nezaťažuje iba výlučne žalobcu. Rozsudok je dostatočne odôvodnený, súd nepochybil a neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Z odôvodnenia Rozsudku (najmä bod 5.) vyplýva, ktoré z konkrétnych dôkazných prostriedkov pripojených k súdnemu spisu súd využil, pričom dôkazy správne nevykonal súhrnne celým spisom. Žalovaný iba všeobecne uvádza, že podľa jeho názoru súd mal uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, avšak žalovaný nekonkretizoval, ktoré údajne navrhnuté dôkazy neboli vykonané. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP svojim rozsudkom v celom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko je vecne správny a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 25.1.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu a odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených listinných dôkazov a správne ustálil, že žalobca preukázal dôvodnosť podaného návrhu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca splnil svoj záväzok zhotoviť pre žalovaného jemnú epoxidovú stierku Sikafloor 264 v garážach na Panónskej ulici v Bratislave. Z vyjadrení strán sporu nevyplynulo, že by sa na písomnom protokole o odovzdaní diela dohodli, preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca nebol povinný odovzdať dielo žalovanému prostredníctvom písomného protokolu. Žalovaný nepreukázal, že by faktúru č. 1500848 žalobcovi ako predčasne alebo neoprávnene vystavenú vrátil či požiadal o jej úpravu. Naopak, čiastočnou úhradou vo výške 1.200,- EUR uznal v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka
jej dôvodnosť, t. j. zvyšok dlhu. Zo správania žalovaného v čase realizácie platieb 600,- EUR dňa 24.10.2016, 300,- EUR dňa 13.2.2017 a 300,- EUR 14.3.2017 nevyplynulo, že by zvyšok záväzku neuznal, pretože výslovne nevyhlásil, že nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, súd konštatuje, že žalovaný časť nároku - neuhradený zvyšok faktúry č. 1500848 - uznal v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3, Obchodného zákonníka. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by kvalitu alebo rozsah vykonaného diela u žalobcu reklamoval. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné konštatovať, že žalovaný si riadne nesplnil povinnosť zaplatiť za vykonané dielo dohodnutú cenu diela.
14. Čo sa týka v odvolaní namietaného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tom, že súd nerozhodol na pojednávaní dňa 1.10.2020 rozsudkom pre zmeškanie žalobcu odvolací súd udáva, že na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie uviedol ďalší predpokladaný postup ohľadne odstránenia sporností podaného odporu z čoho je zrejmí dôvod odročenia tohto pojednávania a teda nesplnenie procesných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu.
15. Čo sa týka námietok žalovaného namietaného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v tom, že súd rozhodol na pojednávaní dňa 29.6.2022 napriek ospravedlneniu žalovaného, odvolací súd udáva, že súd postupoval správne, súd nebol povinný odpovedať na ospravedlnenie neúčasti žalovaného na pojednávaní, keďže tento v súlade s § 183 CSP kvalifikovane nenavrhol odročenie pojednávania, a preto súd nebol povinný upovedomiť žalovaného o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania, keďže žalovaný nenavrhol odročenie pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené procesné podmienky pre to, aby sa pojednávanie uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý síce ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ale nenavrhol odročenie pojednávania, a preto súd na pojednávaní dňa 29.6.2022 vo veci mohol konať a rozhodnúť rozsudkom.
16. Čo sa týka námietky žalovaného spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutočností rozhodujúcich pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva že by žalovaný dôkazy navrhoval a ani z podaného odvolania nevyplýva ktoré konkrétne dôkazy súd prvej inštancie napriek návrhu žalovaného nevykonal. Uvedený odvolací dôvod je teda nedôvodný.
17. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).