Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/705/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, N. - F., proti žalovanému: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, G. nad C., zastúpený V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, G. nad C., o zníženie výživného, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. júna 2014 č.k. -156, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal zníženie výživného na žalovaného zo sumy 175 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, neskôr navrhol na sumu 100 eur mesačne. Žalobu odôvodnil tým, že nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške, nakoľko v čase predchádzajúceho rozhodnutia bol živnostníkom a jeho príjem bol 1.400 eur, v súčasnej dobe nepokračuje v živnosti, ale je zamestnaný a jeho mesačný príjem sa pohybuje okolo 480 eur, žije s družkou, inú vyživovaciu povinnosť nemá, platí hypotéku na byt, nájomné 144 eur mesačne, elektrinu 25 eur mesačne, plyn 12 eur štvrťročne, družka má príjem od 530 do 720 eur.

Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, podľa ktorých posledná úprava výživného na žalovaného bola určená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 18. 01. 2012 sp.zn. , kedy bolo dohodnuté výživné v sume 175 eur mesačne. V tej dobe žalobca bol živnostníkom a jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 365,75 eura mesačne, príjem jeho družky 495,84 eura mesačne. Výdavky v tom čase mal na stravu asi 300 eur mesačne, služby spojené s užívaním bytu 139,83 eura, plyn 12 eur, elektrina 25 eur, káblová televízia 9,60 eura, rozhlas a televízia 4,64 eura, splátka hypotéky v sume 341 eur mesačne. Matka žalovaného mala príjem z pracovného pomeru v sume 772,35 eura, žalovaný bol študentom B. V. S. U.. V súčasnej dobe je žalovaný študentom toho istého gymnázia, ale štvrtého ročníka, štúdium ukončil maturitnou skúškou 23. 05. 2014. Matka žalovaného dosahuje čistý mesačný príjem v sume 848,86 eura, jej partner O. O. má príjem 936 eur mesačne, je vlastníčkou trojizbového bytu, poplatky súvisiace s užívaním bytu predstavujú sumu 128 eur, elektrinu platí v sume 40 eur mesačne, plyn štvrťročne v sume 30 eur, káblovú televíziu 40 eur mesačne, pôžičku na vyplatenie žalobcu z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovanému platí stavebné sporenie v sume 375 eur ročne. Žalobca má v súčasnej dobe príjem z pracovného pomeru v sume 520,68 eura, jeho partnerka príjem v sume 567,96 eura mesačne. Žalobca aj v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou žil aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, ďalej spláca hypotéku na byt, je podielovým spoluvlastníkom jednoizbového bytu, vlastní osobné motorové vozidlo T., platí poplatky súvisiace s užívaním bytu v sume 144 eur

mesačne, elektrinu 25 eur mesačne, plyn 12 eur štvrťročne, káblovú televíziu 9,60 eura mesačne, koncesionárske poplatky v sume 4,64 eura mesačne. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami , , , , , zákona číslo o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od 18. 01. 2012 došlo k zvýšeniu nákladov na výživu žalovaného, v čase podania návrhu študoval v poslednom ročníku gymnázia, v dôsledku čoho mal zvýšené náklady na živobytie a štúdium. U matky žalovaného došlo k miernemu zvýšeniu jej príjmu, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. U žalobcu došlo k zmene v tom smere, že má dočasne pozastavené vykonávanie živnosti a je v pracovnom pomere. V čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom vykazoval mesačný príjem v sume 363,214 eura v roku 2010, v sume 500,61 eura za rok 2011, v súčasnosti má príjem 520,68 eura. Porovnaním priemerných čistých mesačných príjmov žalobcu za rok 2010, 2011 a súčasný príjem v sume 520,68 eura dospel k záveru, že u žalobcu nedošlo od predchádzajúceho rozhodnutia k podstatným zmenám v zárobkových pomeroch, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti k žalovanému. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca dôvodiac, že súd neakceptoval jeho finančnú situáciu, ktorá sa podstatne zmenila od posledného rozsudku zo dňa 01. 02. 2012, neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko v čase poslednej úpravy bol živnostníkom, firma, v ktorej pracoval ako živnostník, zanikla, a preto bol nútený živnosť pozastaviť. Teraz pracuje ako inštalatér v R. spoločnosti Y. Z. a.s., kde má uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, býva v jednoizbovom byte spolu s partnerkou, spláca hypotekárny úver, jeho čistý mesačný príjem je 520,68 eura a výživné 175 eur mesačne je neprimerane vysoké k tomuto príjmu. Žiada zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a znížiť výživné na žalovaného na sumu 100 eur mesačne.

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, dokazovanie bolo vykonané dostatočne, pričom on sám tvrdil, že jeho priemerný mesačný príjem bol 365,75 eura. K zmene pomerov došlo na strane žalovaného, nakoľko dňa 26. 06. 2014 bol zapísaný do prvého ročníka na fakulte T. Z. v N., bol mu pridelený internát a so začiatkom školského roka mu pribudnú aj ďalšie výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a žiada ho potvrdiť.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvého stupňa dňa 09. 10. 2013 na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči žalovanému zo sumy 175 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, neskôr súhlasil so sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2013.

Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ako už uviedol súd prvého stupňa, vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami

prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. . Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. , podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením ( ). Na druhej strane je vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené závery a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na žalovaného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 18. 01. 2012 č. k. -23, v ktorom konaní sa rodičia žalovaného dohodli na výživnom v sume 175 eur mesačne. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu matky vo výške 772,35 eura. Otec ako živnostník v daňovom priznaní za rok 2010 vykázal základ dane vo výške 4.389,93 eura pri príjmoch zo živnosti vo výške 15.426,25 eura a výdavkoch 11.036,32 eura, priemerný mesačný príjem v sume 363,14 eura. Za rok 2011 vykázal v daňovom priznaní príjmy zo živnosti v sume 13.923,25 eura, výdavky v sume 7.341,67 eura a priemerný čistý mesačný príjem bol 500,61 eura. Otec v tom čase inú vyživovaciu povinnosť, okrem žalovaného, nemal. V súčasnej dobe má príjem z pracovného pomeru v sume 520,68 eura. Iné závažné skutočnosti, odôvodňujúce zmenu vo výživnom, sa na jeho strane neudiali. Matka žalovaného v čase poslednej úpravy mala príjem z pracovného pomeru v sume 772,35 eura, v súčasnej dobe má príjem od toho istého zamestnávateľa v sume 848,86 eura. Inú vyživovaciu povinnosť, okrem žalovaného, nemá. K výraznej zmene pomerov došlo na strane žalovaného, ktorý v čase poslednej úpravy bol študentom gymnázia, t.č. je študentom vysokej školy, čo má za následok podstatné zvýšenie jeho nákladov súvisiacich tak so živobytím, ako aj so štúdiom, spočívajúcich v uhrádzaní nákladov za bývanie, internát, študijné potreby, literatúru.

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému naďalej trvá, keďže tento s ohľadom na jeho prípravu na budúce povolanie nie je schopný sám sa živiť, pričom od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov rodičov žalovaného, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému. Je totiž nesporné, že na strane oboch rodičov zostal okruh vyživovacích povinností zachovaný, pričom čiastočná zmena v majetkových pomerov nastala práve u žalobcu, keď od poslednej úpravy výživného má pozastavenú živnosť, avšak má príjem z pracovného pomeru, ktorý v čistom je vyšší, resp. porovnateľný s rokom 2011. Táto skutočnosť vyplýva z predložených daňových priznaní za rok 2010 a 2011 a z potvrdenia súčasného zamestnávateľa. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je len taká zmena pomerov

a okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Je nesporné, že práve žalovanému sa v súvislosti s jeho nástupom na vysokoškolské štúdium prirodzene zvýšili životné náklady, ktoré sú minimálne na úrovni dospelého pracujúceho človeka, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Doposiaľ výživné, ktoré si rodičia žalovaného dohodli a ktoré bolo súdom schválené v sume 175 eur mesačne, tak v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené potreby žalovaného, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery žalobcu. Záverom odvolací súd poznamenáva, reagujúc tak na námietky odvolateľa, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Keďže v konaní nebola preukázaná žiadna závažná zmena pomerov, z ktorej by bolo možné vyvodiť dôvodnosť žaloby žalobcu, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalovaný návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.