Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/1088/2009

Potvrdené rozhodnutím 7CoE/97/2014
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:36 432 105, právne zastúpená JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnej: J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O.., W. XXX, pre vymoženie pohľadávky 995,80 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu O. XX/XX, P., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Er/1088/2009-29 zo dňa 7. októbra 2014, takto rozhodol: Odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a . V ostávajúcej časti nenapadnutej odvolaním zostáva uznesenie okresného súdu n e d o t k n u t é ."

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávnenej BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpenej MCGA legal, s. r. o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnej J. U., G.. XX. XX. XXXX, K. W. XXX, C. O. J., pre vymoženie pohľadávky 995,80 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Poľná 23/31, Ružomberok, pod spisovou značkou Ex 1765/09, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e. O trovách exekúcie súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD. sa dňa 04. 12. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1765/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 995,82 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 21. 08. 2009, sp. zn. M1308485, vydaným JUDr. Marcelom Hudákom, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Jarmilou Chomovou, rozhodcami STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 019132* zo dňa 11. 01. 2010, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 995,82 eur s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 217,09 eur a trovy exekúcie.

Povinná požiadala o odklad exekúcie na 24 mesiacov. Svoj návrh odôvodnila tým, že je dlhodobo nezamestnaná a nachádza sa v hmotnej núdzi. Nakoľko si jej zdravotný stav vyžaduje každodenné ošetrovanie, požiadala o poskytnutie sociálnych služieb a ubytovanie v útulku v Kláštore pod Znievom. Zároveň pre dôvody hodné osobitného zreteľa navrhla, aby súd upustil od povinnosti povinnej uhradiť trovy konania.

Oprávnená s návrhom nesúhlasila. Povinná doposiaľ neuhradila ani časť vymáhanej pohľadávky a vzhľadom k tomu, že je vlastníčkou rodinného domu, môže predajom, resp. prenájmom tejto nehnuteľnosti nadobudnúť dostatok finančných prostriedkov na splnenie svojho záväzku.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd má oprávnenie a zároveň aj povinnosť skúmať zákonnosť a dôvodnosť vykonávanej exekúcie v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade zistenia dôvodu na zastavenie exekúcie tak môže súd na návrh účastníka ako aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie.

Preskúmaním súd zistil, že predmetná exekúcia je nedôvodná od počiatku a to z troch dôvodov, pričom každý z nich je sám o sebe dôvodom na zastavenie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nulitným aktom, nakoľko ho vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať o spore medzi oprávnenou a povinnou. Medzi účastníkmi totiž nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva v písomnej forme a naviac, rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okrem toho, aj pokiaľ by rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať, rozhodcovský rozsudok by doposiaľ nebol vykonateľný, lebo nebol riadne doručený povinnej do vlastných rúk.

Podľa o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je nepochybné, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy a to pod následkom neplatnosti tejto zmluvy. Zákon zároveň bližšie konkretizuje, čo je potrebné považovať za zachovanie písomnej formy. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. ).

Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka nebola v danom prípade obsiahnutá na listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, ale na konci Všeobecných obchodných podmienok pre úver v článku 9 „Prechodné a záverečné ustanovenia“, bod 9.2.

Právna predchodkyňa oprávnenej v rozhodcovskej doložke určila, že všetky spory zo zmluvy, vrátene sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Na základe uvedeného existujú pochybnosti o tom, či mala povinná vôbec vedomosť o tom, že zároveň

uzatvára aj ďalšiu samostatnú zmluvu s právnou predchodkyňou oprávnenej. Táto, ako tvorkyňa formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, mala v rámci odbornej starostlivosti dbať o to, aby neboli žiadne pochybnosti o vôli druhej zmluvnej strany uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Tým, že rozhodcovskú doložku obsiahla do spleti iných všeobecných ustanovení, vyvstáva otázka, či aj ona určite mienila uzatvoriť dvojstranný právny úkon s povinnou a text doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nie je len návrhom na uzatvorenie zmluvy ( ). Nič na tom nemení ani doložka v zmluve, podľa ktorej dlžník vyhlasuje, „že sa oboznámil s OP pre úver“. Podpisom zmluvy, súčasťou ktorej je odkazujúce ustanovenie na všeobecné obchodné podmienky, nedochádza automaticky k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej doložky, pokiaľ táto nie je obsiahnutá na listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami. Právnej predchodkyni oprávnenej nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud.

Najčastejšou formou uzatvárania rozhodcovskej zmluvy je práve rozhodcovská doložka. Štandardne by sa mala doložka použiť priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Iba takým spôsobom sa totiž odstránia akékoľvek pochybnosti o slobodnom, vážnom, určitom a zrozumiteľnom právnom úkone zmluvných strán. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v „základnej“ zmluve uviesť odkaz na túto konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V danej veci nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, preto súd exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba spôsobilý exekučný titul. Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo.

Okrem tohto nedostatku nie je možné exekúciu vykonať aj z dôvodu, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou.

Podľa v znení platnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Zo znenia ustanovenia vyplýva, že výpočet zmlúv, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými je taxatívny. V prípade spotrebiteľských zmlúv však nie je jediným vnútroštátnym prameňom práva o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (toho času nahradený ) v ust. zadefinoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Naviac, predmetný zákon v ustanovení určuje za subsidiárny prameň práva pre všetky spotrebiteľské zmluvy. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že pre posúdenie, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nie je určujúci iba taxatívny výpočet zmlúv v ust. , ale aj vymedzenie spotrebiteľských zmlúv v ust. zákona o ochrane spotrebiteľa. Len takýto výklad je v súlade s cieľom, ktorý sa má dosiahnuť smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) a s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej môže súd členského štátu prostredníctvom eurokonformnej interpretácie (výklad vnútroštátneho práva v súlade s ustanovením a cieľmi smernice) interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica. Smernicu je tak nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

V spotrebiteľských právnych vzťahoch je vylúčené, aby sa všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Do nášho právneho poriadku sa inštitút spotrebiteľských zmlúv dostal , ktorým bol novelizovaný s účinnosťou od 01. 04. 2004 . Spomínaným zákonom došlo k implementácii smernice, ktorá poskytuje spotrebiteľom v rámci Európskej únie pomerne širokú ochranu. Okrem tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. zákonodarca prevzal zo smernice niekoľko definícií neprijateľných podmienok, pričom išlo o indikatívny výpočet týchto podmienok. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo v medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Až ďalšou novelou došlo s účinnosťou od 01. 01. 2008 () k rozšíreniu neprijateľných zmluvných podmienok o tie, ktoré od spotrebiteľa vyžadujú, aby všetky spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Charakter uvedenej neprimeranej podmienky, ako aj skutočnosť, že zákonodarca považoval za potrebné v demonštratívnom výpočte nekalých podmienok uviesť aj toto ustanovenie, znamená, že uvedenú podmienku je potrebné považovať za neprimeranú v každom prípade. Skutočnosť, že neúplnou implementáciou smernice nebola do príkladného výpočtu neprijateľným podmienok v zahrnutá aj neprípustnosť prejednávania a rozhodnutia sporov zo spotrebiteľských zmlúv výlučne iba pred rozhodcom, neznamená, že súd nemôže podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku uzavretú pred 01. 01. 2008. Umožňuje to ustanovenie generálnej klauzuly.

Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že všetky spory zo zmluvy sa budú riešiť pred jediným rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinnej, aby sa podrobila výlučne rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, výsledkom ktorého má byť rozhodnutie arbitra, ktorého si vybrala vopred oprávnená. Takýto judikovaný záväzok sa stáva podkladom pre návrh na vykonanie

exekúcie a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorá koná prakticky v režime podnikania za účelom dosiahnutia zisku. Bezpochyby, rozhodcovské súdy sú jedným z legitímnych orgánov ochrany práva, ale vo svojej podstate je rozhodcovské konanie predovšetkým určené pre obchodnoprávne vzťahy, kde strany vystupujú z rovnakej pozície a ich činnosť a rozhodovanie sú ovplyvňované hrozbou rizika podnikania. Spory zo spotrebiteľských zmlúv zákon o rozhodcovskom konaní zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodca, nevylučuje. však už v súčasnej dobe jasne definuje neprijateľnú podmienku, podľa ktorej nemá spotrebiteľ inú možnosť, ako prípadný spor riešiť výlučne pred rozhodcom.

Tretím z dôvodov, pre ktorý je exekúcia nedôvodná, je skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nebol povinnej doručený do vlastných rúk.

Podľa o rozhodcovskom konaní, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa (ďalej len „“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok povinnej na adresu evidovaného trvalého pobytu, pričom už z dvoch neúspešných pokusov o doručenie výzvy na žalobnú odpoveď, mu muselo byť známe, že povinná je na tej adrese neznáma. Rozhodcovský rozsudok bol doručovaný už za účinnosti zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý prikazoval doručovať rozsudok účastníkom vždy do vlastných rúk. Na základe vrátenej nedoručenej zásielky s oznámením poštového doručovateľa o neznámej adresátke, rozhodcovský súd v rozpore s citovanými ustanoveniami vyznačil na rozsudku právoplatnosť a následne vykonateľnosť. Zákon o rozhodcovskom konaní bližšie neupravuje doručovanie do vlastných rúk, ale odkazuje na ustanovenia Aplikovať právnu úpravu náhradného doručovania do vlastných rúk pri fyzickej osobe nepodnikateľovi v prípade, ak poštový doručovateľ oznámi, že adresát je neznámy, je neprípustné. Zákon takýto postup neumožňuje, preto aj pokiaľ by bola platne uzatvorená rozhodcovská doložka a táto by nebola v rozpore so spotrebiteľským právom, by nebol predložený rozhodcovský rozsudok doposiaľ vykonateľný. Právna fikcia doručenia má byť svojou povahou výnimočným nástrojom doručovania. Aby mohla splniť svoj účel, musia byť rešpektované všetky záležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie je dodržaný zákonom vyžadovaný postup, súd ani rozhodca nie je oprávnený konštatovať naplnenie fikcie vyznačením právoplatnosti.

Na základe vyššie uvedených dôvodov súd exekúciu zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie si súd vyhradil na čas po právoplatnosti tohto uznesenia. Súd rozhodoval o zastavení exekúcie ex offo a z tohto dôvodu súdny exekútor nemal priestor na uplatnenie si trov exekúcie, pričom vzhľadom na návrh a dôvody povinnej, je potrebné ihneď rozhodnúť o zastavení nedôvodnej exekúcie. O trovách exekúcie tak súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na podklade špecifikácie trov súdnym exekútorom, ktorý súdu doručí špecifikáciu a kompletný exekútorský spis do 10 dní do doručenia tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na zastavenie exekúcie súd zároveň návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.

Poučenie:

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (rozhodnutie o zastavení exekúcie). Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( - rozhodnutie o trovách exekúcie, odklade exekúcie), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.