Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-500-2012.pdf
PDF · 122.84 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/500/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa ANACO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO: 35 691 816, zast. JUDr. Andrejom Struhárom, advokátom so sídlom Bratislava, Kubániho 16 proti odporcovi K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 42 309 166, pr. zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o zaplatenie 427,33 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 427,33 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 577,13 € od 30.11.2007 do 17.05.2012, zo sumy 427,33 € od 30.11.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 25,50 € a v trovách právneho zastúpenia 123,17 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodný navrhovateľ (EURO PROVIDUS, a.s.) sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 427,33 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 577,13 € od 30.11.2007 do 17.05.2012 a zo sumy 427,33 € od 30.11.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2007, uzavretej medzi ním a odporcom, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver. Odporca neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, neplatil splátky v stanovených termínoch a spolu uhradil len sumu 199,19 € a 150,- €. Posledná splátka bola dojednaná na deň 29.11.2007, ale odporca dlh uznal uznaním zo dňa 26.01.2012. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh odporcu sumu 427,33 €.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013 bola pohľadávka voči odporcovi postúpená z pôvodného navrhovateľa EURO PROVIDIUS, a.s. na postupníka - spoločnosť ANACO, s.r.o.. Súd uznesením č.k. 27C/500/2012-48 rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na miesto navrhovateľa vstúpila spoločnosť ANACO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO: 35 691 816.
Do konania dňa 03.04.2014 vstúpil vedľajší účastník, ktorý podal vo veci vyjadrenie dňa 29.09.2014, v ktorom namietal, že posúdenie pravosti podpisu odporcu na uznaní dlhu ponecháva na uvážení súdu. Pokiaľ by ho aj podpísal odporca, mal za to, že tak neurobil z vlastnej vôle, nakoľko v hlavičke uznanie dlhu je uvedený navrhovateľ a odporca je uvedený ako dlžník. Navrhol, aby súd preskúmal spôsob a okolnosti podpisu dlhu, nakoľko vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky. Spotrebiteľ uznaním dlhu jednoznačne zhoršil svoje postavenie, nakoľko bez jeho uznania by bol premlčaný. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co/37/2012-90 zo dňa 07.06.2012, ktorým bolo uznanie dlhu spotrebiteľom posúdené ako nekalá obchodná praktika. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania dlhu a žiadal, aby súd návrh zamietol.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý, hoci riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania; vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, žiadosťou o spotrebiteľský úver zo dňa 01.03.2007, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.03.2007 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, výplatnou páskou odporcu, pracovným zaradením zamestnanca
- odporcu, prehľadom splátok na úverovom účte, uznaním dlhu zo dňa 27.02.2010 a zo dňa 26.01.2012, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2014, výpisom z obchodného registra veriteľa, vyjadreniami navrhovateľa a vedľajšieho účastníka, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Dňa 01.03.2007 bola, na základe žiadosti odporcu zo dňa 01.03.2007, medzi spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s., so sídlom Bratislava, Dunajská 15/A, IČO: 35 962 682 ako veriteľom (ďalej len „veriteľ“) a odporcom ako dlžníkom, uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktorej základe veriteľ poskytol odporcovi úver 497,90 €/15 000,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v 39 pravidelných týždenných splátkach po 19,91 €/600,- Sk tak, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť prvú splátku podľa zmluvy v 7. kalendárny deň odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky kde každý nasledujúci deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, kedy bol dlžník povinný splatiť prvú splátku. Poplatok za poskytnutie úveru spolu s 15 % ročným úrokom bol dojednaný tak, že odporca mal celkom na úver zaplatiť sumu 776,73 €/ 23 400,- Sk, čo predstavovalo celkové náklady dlžníka na úver 278,82 €/8 400,- Sk. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode 1.3 je stanovená ročná percentuálna miera nákladov úveru 249,30 %. Podľa splátkového kalendára nastala splatnosť prvej splátky dňom 08.03.2007 a poslednej splátky dňom 29.11.2007.
K žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 01.03.2007 odporca navrhovateľovi doložil výplatnú pásku za január 2007, podľa ktorej dosiahol čistú mzdu 346,04 €, občiansky preukaz, vodičský preukaz, prílohu k pracovnej zmluve - pracovné a mzdové zaradenie zamestnanca zo dňa 01.01.2007.
Podľa prehľadu splátok a úhrad na úverovom účte odporca zaplatil veriteľovi ku dňu podania žalobného návrhu celkom sumu 349,16 €, vo viacerých splátkach, ktoré nehradil pravidelne a v dojednanej výške.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2013 bola pohľadávka voči odporcovi postúpená postupcom - EURO PROVIDUS, a.s., na postupníka - terajšieho navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola odporcovi oznámená listom zo dňa 18.01.2014. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky odporcu ku dňu postúpenia sumu 427,33 €.
Dňa 27.02.2010 odporca podpísal listinu označenú ako uznanie dlhu, v ktorom potvrdil, že ku dňu 27.02.2010 má zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel so spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s., dlh vo výške 427,33 € na neuhradených splatných splátkach úveru. Dlh sa zaviazal riešiť splátkami po 50,- € mesačne a vyhlásil, že si uvedomuje dôsledky, ktoré voči nemu vyplývajú z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade neuhradenia dlhu. Ďalšie, obsahovo totožné uznanie dlhu odporca podpísal dňa 26.01.2012.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 17.05.2014 uviedol, že už pri bežnom porovnaní podpisov odporcu na zmluve o spotrebiteľskom úvere, v pracovnej zmluve, vo VOP, na žiadosti o spotrebiteľský úver a na uznaní dlhu je zrejmé, že ide o podpis jednej a tej istej osoby. Odporca svoj podpis pritom nikdy nespochybnil, a je preto otázne, či tvrdenie vedľajšieho účastníka nie je v rozpore s postupom hlavného účastníka.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporca svoj dlh uznal už v roku 2010. Mal za to, že návrh je dôvodný, pričom odporca nespochybnil existenciu dlhu a nenamietal jeho výšku. Uznanie dlhu v spotrebiteľskom práve je prípustným spôsobom zabezpečenia záväzku. Jediným spôsobom, ktorý Občiansky zákonník nepripúšťa, je zabezpečovací prevod práva, iné spôsoby vylúčené nie sú, maximálne sú určitým spôsobom obmedzené, ako tomu je pri zmluvnej pokute. Dôsledky uznania dlhu nastávajú bez ohľadu na to, či dlžník o týchto dôsledkoch vedel alebo nevedel. Odporca uznal dlh v
čase, keď bol v omeškaní a zaviazal sa ho plniť v splátkach. Jednoduchým porovnaním podpisov na úverovej zmluve a uznaní dlhu je možné konštatovať, že ide o podpis odporcu. Vedľajší účastník ani nie je oprávnený spochybniť úkon odporcu bez toho, aby mal relevantné údaje, ktoré mu ale odporca v tomto prípade neoznámil a zrejme ani nevie, že vedľajší účastník na jeho strane vystupuje. Uznaním dlhu sa odporca nevzdal svojich práv ani si nezhoršil svoje postavenie, bola mu daná možnosť plniť dlh v splátkach, aby sa tak vyhol žalobe, s čím by boli splnené ďalšie negatívne následky. K uznaniu dlhu prišlo už 27.02.2010, teda v čase, keď nárok nebol premlčaný. Ak by odporca vtedy dlh neuznal, navrhovateľ, resp. jeho predchodca, by si nárok na súde uplatnil už skôr. Práve tým, že odporca dlh uznal a prejavil vôľu ho zaplatiť, malo sa predísť súdnemu konaniu, s čím sú spojené ďalšie náklady pre obe strany. Tvrdenie vedľajšieho účastníka, že odporca textu uznania dlhu neporozumel, je účelové, a nezakladá sa na žiadnom dôkaze. Odporca toto v konaní netvrdil, záväzok nespochybnil, pretože v konaní je pasívny. Pokiaľ vedľajší účastník poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, toto sa týka inej skutkovej a právnej situácie, pretože rieši otázku uznania premlčaného dlhu v rámci dohody o splátkovom kalendári, čo je úplne iná skutková situácia. Z uznania dlhu je nesporné, čo je prejavom vôle odporcu. Odporca sa uznaním dlhu nevzdal svojich práv, pretože stále mohol namietať výšku aj dôvod dlhu, avšak v konaní tieto svoje práva neuplatnil. Odporca v konaní nič nespochybňuje, je pasívny. Žiadal, aby súd na náhradu trov konania zaviazal odporcu aj vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník na strane odporcu na pojednávaní vzniesol námietku premlčania dlhu, zmluva bola uzavretá 01.03.2007. Čo sa týka uznania dlhu, obsiahnutého v spise, ktoré možno podpísal možno nepodpísal odporca, toto nie je právne účinné, pretože podľa § 54 Obč. zákonníka sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv alebo si zhoršiť postavenie. Ide pritom o formulár, ktorý odporca sám nespísal a nevie sa, ako to bolo podpisované. Už v čase uznania bol dlh premlčaný a toto by bolo platné, len keby odporca vedel o tom, že dlh je premlčaný. S odporcom sa osobne nekontaktoval, ani nezabezpečil jeho súhlas s tým, aby vo veci konal na jeho strane.
Súd vec posúdil podľa ustanovení právnych predpisov, účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 01.03.2007.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007 (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 01.03.2007 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 01.03.2007 na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 559 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 01.03.2007, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania určí vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporcom (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporcovi úver a odporcovi povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Odporca akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal.
Súd ďalej zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a z.č. 634/1992 Zb. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008.
Predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 01.03.2007 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Odporca zmluvu podpísal ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje.
Na základe uvedeného súd konštatoval, že odporcovi vznikla povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu zmluvou o splátkovom úvere zaviazal, teda v 39 týždenných splátkach po 19,91 €, s prvou splátkou splatnou dňa 08.03.2007 a poslednou dňa 29.11.2007.
Odporca svoju povinnosť neplnil riadne, právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil spolu len sumu 349,16 €. Splatnosť celého úveru nastala prirodzene, dňom 29.11.2007.
Nakoľko vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou. S poukazom na vyššie uvedené, súd na spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní.
Predmetom konania bola neuhradená časť splátky, splatnej dňa 05.07.2007 vo výške 9,22 € a 21 neuhradených splátok úveru á 19,91 €, splatných dňom 12.07.2012 až 29.11.2007, spolu suma 427,33 €. Premlčacia doba pre tieto dlžné splátky úveru začala plynúť jednotlivo dňom nasledujúcim po dni ich splatnosti podľa § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. pre splátku splatnú dňa 05.07.2007 dňom 06.07.2007 a uplynula by dňom 06.07.2010, pre splátku splatnú dňa 12.07.2007 dňom 13.07.2007 a uplynula by dňom 13.07.2010 atď. až po splátku splatnú dňa 29.11.2007, pri ktorej by trojročná premlčacia doba uplynula dňom 30.11.2010.
Vzhľadom na uznanie dlhu odporcom zo dňa 27.02.2010 mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná, a to v časti žiadnej splátky, nakoľko odporca dlh uznal v celosti pred uplynutím premlčacej doby, vzťahujúcej sa na jednotlivé splátky tak, ako je popísané vyššie. Uznanie dlhu zo dňa 27.02.2010 síce predstavuje formulár, vopred vytvorený navrhovateľom, do ktorého sa len vpísali údaje o konkrétnej osobe dlžníka a o konkrétnom záväzku, ktorého obsah odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, čo však nič nemení na závere súdu o jeho platnosti.
Uznanie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Uznanie dlhu odporcom zo dňa 27.02.2010 má podľa názoru súdu všetky náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, vrátane podpisu konajúcej osoby, ktorý predstavuje znak naplnenia formálnej náležitosti tohto úkonu - písomnosť. Z uznania dlhu je zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 9110701030), výška pohľadávky (427,33 €) a sľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Pokiaľ vedľajší účastník spochybnil podpis odporcu na uznaní, toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, dokonca sa ani nekontaktoval so samotným odporcom a súd mal za to, že toto jeho tvrdenie je len jeho subjektívnym tvrdením. Podpisy odporcu na žiadosti o poskytnutie úveru, zmluve o úvere, uznaní dlhu aj na doručenke, ktorá je obsahom súdneho spisu, vykazujú totožné znaky, ktoré je možné ustáliť aj laickým pozorovaním, pričom vedľajší účastník v tomto smer nenavrhol doplniť dokazovanie napr. znaleckým dokazovaním.
Uznaním dlhu zo strany odporcu nedošlo k tomu, že by sa spotrebiteľ - odporca vopred vzdal svojich práv v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa plne stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že uznanie dlhu predstavuje len jednu formu, spôsob zabezpečenia záväzku, ktorý je prípustný i v spotrebiteľskom práve. Jediným spôsobom zabezpečenia záväzkov, ktorý Občiansky zákonník výslovne v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov nepripúšťa, je zabezpečovací prevod práva. Tým, že odporca
dlh uznal, oslabil síce svoju pozíciu v tom, že veriteľ pri spore nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku, ale dlžníkovi zostáva zachovaná možnosť namietať, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, čo by však musel preukázať v dôsledku prenesenia dôkazného bremena na dlžníka.
Odporca však bol v tomto konaní absolútne nečinný, nenamietal existenciu ani výšku dlhu (čo napokon, okrem vznesenia námietky premlčania neučinil ani vedľajší účastník, vystupujúci v konaní na jeho strane). Súd potom konštatoval, že navrhovateľ sa od odporcu domáha len toho, na čo má vo vzťahu k nemu právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu.
Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co/37/2012-90 zo dňa 07.06.2012, ktorým bolo uznanie dlhu spotrebiteľom posúdené ako nekalá obchodná praktika, súd má z úradnej činnosti vedomosť o tom, že dané rozhodnutie sa netýka navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, ale iného veriteľa z odlišného právneho vzťahu, pričom nekalosť predmetnej obchodnej praktiky má v danej veci v zásade spočívať v tom, že dlžník uznal písomne dlh, ktorý pri podpise dohody o uznaní záväzku bol premlčaný, pričom prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu bolo sofistikovane skryté do bodu, týkajúceho sa plnenia v splátkach, a teda priemerný spotrebiteľ, ktorý nie je právne zdatný, nebol schopný správne posúdiť následky takého právneho úkonu. Uvedené rozhodnutie nemožno aplikovať na toto konanie, nakoľko, ako je uvedené vyššie, v čase podpisu uznania dlhu odporcom nebol jeho dlh v uznávanej časti premlčaný.
Odporca svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatil včas, a je preto v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 427,33 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľovi potom súd v súlade s jeho návrhom priznal 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 577,13 € od 30.11.2007 do 17.05.2012, zo sumy 427,33 € od 30.11.2007 do zaplatenia.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 a § 200ea ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto by mu patrila plná náhrada trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 25,50 € a v trovách právneho zastúpenia 369,50 € podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby á 29,88 €, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014, 07.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) a písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 17.05.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), 1 x odmena vo výške 1/2 tarifnej odmeny á 14,94 € za návrh na zmenu účastníka (§ 13a ods. 5 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhlášky), 2 x náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 7,63 € za rok 2012, 4 x náhrada výdavkov á 8,04 € za rok 2014; cestovné náhrady 25,09 € za cestu na pojednávanie dňa 13.05.2014 podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 cit. vyhlášky (paušálna náhrada 94 km x 0,183
€, t.j. suma 17,20 € a náhrada za PHM 94 km x spotreba 5,8 l/100 km x cena PHM 1,449 €, t.j. suma 7,89 €) a 25,45 € za cestu na pojednávanie dňa 07.10.2014 podľa § 15 písm. a/ v spojení s § 16 ods. 4 cit. vyhlášky (paušálna náhrada 94 km x 0,183 €, t.j. suma 17,20 € a náhrada za PHM 94 km x spotreba 5,8 l/100 km x cena PHM 1,514 €, t.j. suma 8,25 €); náhrada za stratu času na cestu na pojednávanie dňa 13.05.2014 (§ 15 písm. b/ v spojení s § 17 cit. vyhlášky) 4 polhodiny á 13,40 €, t.j. suma 53,60 €, náhrada za stratu času na cestu na pojednávanie dňa 07.10.2014 za 4 polhodiny á 13,40 €, t.j. suma 53,60 €. Takto uplatnené trovy navrhovateľa však považoval súd za neprimerané voči pohľadávke, ktorá bola predmetom sporu (427,33 € s prísl.), a preto ich náhradu v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. znížil a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 25,50 € a v 1/3-ine sumy trov právneho zastúpenia vo výške 369,50 €, t.j. vo výške 123,17 €. Trovy právneho zastúpenia sa súdu javili ako neprimerané jednak vzhľadom na výšku pohľadávky a jednak z dôvodu, že išlo o žalobu, ktorú navrhovateľ podáva vo viacerých prípadoch. Z úradnej činnosti súdu je známe, že navrhovateľ si vo viacerých prípadoch uplatňuje pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Celkom bez povšimnutia okrem toho nebolo možno ponechať ani to, že právo účastníka na odborné právne zastúpenie (advokátom) síce zásadne nemožno upierať nikomu, na druhej strane však u právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť vo väčšom rozsahu, nemožno nevidieť aj ponúkajúcu sa (a podľa všetkého zrejme ekonomickejšiu) možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho servisu z vlastných zdrojov (pomocou na to povolaného zamestnanca, či viacerých zamestnancov). Tieto skutočnosti súd považoval za okolnosti odôvodňujúce primerané zníženie náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V danej veci si trovy konania uplatnil i vedľajší účastník. Nakoľko však v konaní bol odporca, na ktorého strane vedľajší účastník vystupuje, v plnom rozsahu neúspešný, súd má za to, že vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania neprislúcha, keďže jeho úspešnosť v konaní sa odvíja od úspešnosti účastníka, na ktorého strane vystupuje, t.j. odporcu. O trovách konania plne úspešného navrhovateľa bolo pritom rozhodnuté tak, ako je uvedené vyššie.
Súd na zaplatenie trov konania navrhovateľa zaviazal odporcu, ale aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý v konaní sleduje osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, a to i čo sa týka trov konania. Okrem toho súd prihliadol na skutočnosť, že z obsahu podaní vedľajšieho účastníka sa javí, že v priebehu konania, ktoré trvalo takmer 2 roky, odporcu (spotrebiteľa) i napriek tomu, že je občianskym združením založeným na ochranu spotrebiteľov, nekontaktoval a nesnažil sa oboznámiť podrobnejšie s vecou samou, čo napokon aj sám potvrdil na pojednávaní dňa 13.05.2014. Za danej situácie mal súd za to, že je spravodlivé, aby sa na hradení trov konania navrhovateľovi podieľal aj vedľajší účastník, vystupujúci v konaní na strane plne neúspešného odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (trojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.