Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-2T/152/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Miroslav Číž, v trestnej veci obžalovaných R. W. a S. O., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. októbra 2014 v Považskej Bystrici takto

rozhodol:

obžalovaný 1/ R. W., nar. X.X.XXXX v R. U., trvale bytom M. XXX, okres R. a

obžalovaný 2/ S. O., nar. XX.XX.XXXX v R. U., trvale bytom Y. XXXX/X, R.

s ú v i n n í , ž e

dňa 18.12.2013 v čase od 20.00 hod. do 21.00 hod. v R. na ul. Y. č. X v pohostinstve S. po požití alkoholických nápojov fyzicky napadli tam prítomného J. X., trvale bytom Y. XXXX/X, U. Q. U. a J. U., trvale bytom Y.. O. G. J. XXXX/X, T.y tak, že obžalovaný 1/. R. W. prišiel k ich stolu, kde sedeli a bezdôvodne udrel päsťou do tváre J. X., po čom spadol na zem a následne obžalovaný 2/ S. O. priskočil k J. U., ktorého udrel päsťou do tváre, po čom spadol na zem a keď odišli na WC sa umyť, obžalovaní prišli za nimi a pýtali od nich peniaze s tým, že ak im nejaké nedajú, tak zle dopadnú, že ich dobijú, a preto zo strachu im J. X. dal 20,- € a keď videli, že v peňaženke má ešte platobnú kartu, pýtali sa koľko má na karte a keď povedal, že ešte asi 20,- €, prinútili ich ísť tieto vybrať, po čom odišli z pohostinstva S. k bankomatu A., nachádzajúcemu sa vedľa vstupnej brány do firmy O. R., pričom počas cesty obžalovaný 1/ R. W. zhodil J. X. na zem a niekoľkokrát ho ešte kopol, a preto zo strachu, že ich ešte zbijú vybral z bankomatu zo svojho účtu 20,- €, ktoré odovzdal obžalovanému 1/ R. W. s prísľubom, že ich už nechajú na pokoji, čím takto spôsobili J. X. škodu vo výške 40,- € a zranenia F.

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtžnosti tým, že napadli iného,

t ý m s p á c h a l i

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a

o d s u d z u j ú s a z a t o

obžalovaný 1/ R.podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest 3 (slovom: tri) roky odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2.1.2014, sp. zn. na trest šesť mesiacov odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný 2/ S.podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest 3 (slovom: tri) roky odňatia slobody za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20.3.2014, sp. zn. na trest osem mesiacov s podmienečným odkladom na tri roky a trest prepadnutia veci.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:

- 1 ks kuchynského noža s celkovou dĺžkou 31cm,

- 1 ks kovového hrotu búracieho kladiva.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaných obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa , že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe.

Prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaných.

Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaných prijal, tento ich vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaných, resp. ich vyhlásením. Po právnej stránke potom súd ich konanie kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., teda, že spoločným konaním proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spoločným konaním sa dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného. Svojim konaním potom naplnili všetky znaky uvedených trestných činov.

Súd po oboznámení sa so správami o obžalovaných, výpisom z registra trestov zistil, že obžalovaný 1/ R. W. je živnostník. Bol viackrát priestupkovo riešený a trikrát súdne trestaný, naposledy v roku 2014, ktorý trest odňatia slobody v súčasnosti vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody R. Z ústavu na výkon trestu je hodnotený kladne. Obžalovaný 2/ S. O. je študent Y. R., bol dvakrát priestupkovo riešený za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, súdne trestaný bol jeden krát v roku 2014 trestom odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený. V súčasnosti je vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby J. odkiaľ je hodnotený kladne.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). U oboch obžalovaných súd zistil dve priťažujúce okolnosti, teda že spáchali viac trestných činov a boli už za trestný čin odsúdení a dve poľahčujúce okolnosti, teda že sa priznali k spáchaniu skutku a čin oľutovali a napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd ukladal obom obžalovaným úhrnný trest, nakoľko ich odsudzoval za dva trestné činy, resp. za zločin a prečin, pričom vychádzal z ustanovenia § 41 ods. 1, 2 a zároveň trest súhrnný, nakoľko ich odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchali skôr ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný ich trestný čin, pričom takto uložený trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovaným skorším trestným rozkazom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd dospel k záveru, že na ich nápravu je potrebné a nevyhnutné uloženie uvedených trestov, nakoľko len takýmto trestom sa zabezpečí zákonom sledovaný účel trestu.

Súd oboch obžalovaných na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti neboli vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému 2/ uložil i trest prepadnutia veci, nakoľko tento mu bol uložený rozsudkom zrušeným v rámci uloženia súhrnného trestu.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba ( ).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného ( ).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).