Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/240/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Mikroúvery s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 751 343, právne zastúpená PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 830, proti odporcovi: G. I., B.. XX.XX.XXXX, X. H.. X. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, o zaplatenie 100,- eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania:

- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 100,- eur od 22.08.2013 do 20.09.2014 a

- vo výške 0,45 % ročne zo sumy 100,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia,

zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a vo výške 58,86 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.04.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 22.04.2014 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100,- eur od 22.08.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a vo výške 88,70 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca za účelom požiadania krátkodobej pôžičky sa v zmysle všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa registroval na webovej stránke navrhovateľa - www.mikroúvery.sk. Za týmto účelom mu odporca uhradil z bankového účtu registračný poplatok vo výške 0,20 eur. Odporca zaplatením registračného poplatku výslovne potvrdil pravdivosť a úplnosť informácií vpísaných do informačných kanálov a zároveň potvrdil súhlas so spracovaním svojich osobných údajov a súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa. Následne odporcovi bolo informačným systémom navrhovateľa vygenerované a zaslané na odporcom uvedené mobilné telefónne číslo ID klienta - prihlasovacie meno a na uvedenú mailovú

adresu heslo, na prístup do informačného systému navrhovateľa. Odporca v informačnom systéme zadal požiadavku o výšku a dobu poskytnutia krátkodobej pôžičky. Na základe požiadavky odporcu vloženej do informačného systému navrhovateľa, navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100,- eur, o čom navrhovateľ odporcovi poslal potvrdzujúcu sms a zároveň mu poslal zmluvu o pôžičke na odporcom uvedenú mailovú adresu. RPMN a ostatné zmluvné podmienky, pokiaľ nie je inak ustanovené v zmluve o pôžičke, sa spravovali všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, ktoré boli zároveň neoddeliteľnou súčasťou každej zmluvy o pôžičke. Odporca sa zaviazal v zmysle zmluvy o pôžičke pôžičku spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky vrátiť do 21.08.2013. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že si však uplatňuje od odporcu iba istinu so zákonnými úrokmi z omeškania podľa ust. nariadenia Vlády SR č. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky. Napokon navrhovateľ uviedol, že najprv viac krát osobne a neskôr prostredníctvom spoločnosti Accentus s. r. o. zaoberajúcou sa mimosúdnym vymáhaním pohľadávok sa snažil celú vec vyriešiť mimosúdnou cestou, ale bezúspešne. Dňa 31.03.2014 poslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na dobrovoľné plnenie, taktiež však bezvýsledne.

Navrhovateľ k návrhu pripojil listinu označenú ako zmluva o pôžičke č. 809 uzavretá dňa 24.07.2013, detail obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2013 a zo dňa 24.07.2013 a kópiu výzvy na zaplatenie zo dňa 31.03.2014.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený náhradne podľa ust. dňa 19.09.2014 (listová zásielka súdu na č. l. 27 spisu), písomne na výzvu súdu nevyjadril.

Podľa ust. , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. súd v zmysle ust. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 07.10.2014, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 01.10.2014.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil ako dôkaz listinu označenú ako zmluva o pôžičke č. 809 uzavretá dňa 24.07.2013, z ktorej obsahu vyplýva, že ako zmluvné strany sú uvedené navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník (klient). Ďalej sa v zmluve nachádzajú údaje o výške poskytnutej pôžičky: 100,- eur, dobe trvania pôžičky: 28, termíne splatnosti pôžičky: 21.08.2013, ročnej úrokovej sadzbe: 414,54, výške poplatku z pôžičky: 31,80 eur, RPMN: 3557,49 %, celkovej splatnej sume 131,80 eur. Neoddeliteľnou súčasťou listiny (zmluvy) sú v ďalšom všeobecné zmluvné podmienky, v zmysle ktorých bodu 5.3.1. a 5.3.2. potom, čo klient podal a potvrdil žiadosť o pôžičku a veriteľ vyhodnotil platobnú schopnosť klienta, sa veriteľ zaväzuje, najneskôr do 24 hodín v pracovnom čase veriteľa, oznámiť klientovi svoje rozhodnutie o poskytnutí/neposkytnutí pôžičky, a to sms správou zaslanou na č. mobilného telefónu klienta. Ak veriteľ takýmto spôsobom schváli pôžičku, zmluva o pôžičke je považovaná za uzavretú vo všeobecných zmluvných podmienkach, osobitných zmluvných podmienkach, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy od chvíle odoslania potvrdenia veriteľa o schválení pôžičky klientovi. Zmluvu veriteľ odošle klientovi elektronickou poštou. Zmluva nie je signovaná ani jedným z účastníkov.

Z detailov obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2013 a zo dňa 24.07.2013 vyplýva, že na tomto účte dňa 11.07.2013 došlo ku kreditnému obratu vo výške 0,20 eur, a to bezhotovostným vkladom (prevodom) z protiúčtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom G. I. s variabilným symbolom totožným s rodným číslom odporcu, ako toto bolo uvedené na návrhu na začatie konania a dňa 24.07.2013 došlo ku debetnému obratu vo výške 100,- eur, a to bezhotovostným prevodom na

protiúčet č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom totožným s rodným číslom odporcu, ako toto bolo uvedené na návrhu na začatie konania s doplňujúcimi údajmi: kód zmluvy 809. Súd v ďalšom nemal dôvodné a závažné pochybnosti o tom, že je navrhovateľ majiteľom bankového účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX.

Listom zo dňa 31.03.2014 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu na zaplatenie sumy 100,- eur titulom nesplatenia internetovej pôžičky v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Súd však či už odoslanie tejto výzvy odporcovi a tiež doručenie tejto výzvy odporcovi nemal nijako preukázané.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].

Podľa ust. a v znení účinnom od 11.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa .

Podľa ust. (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.05.2002, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, splnením dlh zanikne.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. v znení účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) ( o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluva o pôžičke podľa ust. má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal ( ).

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za nepochybne preukázané, že navrhovateľ odporcovi dňa 24.07.2013 poskytol sumu 100,- eur prevodom na bankový účet odporcu. Pokiaľ ide o dôvod plnenia, súd vzhľadom k doplňujúcemu údaju na detaile obratu zo dňa 24.07.2013 na bankovom účte navrhovateľa, t. j. vzhľadom k údaju „kód zmluvy 809“ (zhodujúcom sa s č. zmluvy predloženej navrhovateľom), ako aj vychádzajúc z logiky veci, že z vykonaného dokazovania nevyplynul a ani účastníkmi nebol tvrdení iný peňažný záväzok navrhovateľa voči odporcovi, vychádzal z toho, že medzi účastníkmi došlo k dohode o pôžičke peňažnej sumy 100,- eur.

Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. Aj s poukazom na to, že zo strany navrhovateľa nepochybne išlo o činnosť v zmysle ust. (čo napokon vyplýva aj zo znenia čl. 2 bodu 2.1. Všeobecných podmienok navrhovateľa, podľa ktorého je navrhovateľ právnická osoba, ktorá bola založená podľa právneho poriadku SR a ktorá vyvíja svoju činnosť v súlade s právnym poriadkom SR, je zaevidovaná v registri veriteľom NBS pod reg. Č. 218 a predmetom jej činnosti je medzi iným aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt) a zo strany odporcu nešlo o konanie v rámci predmetu jeho podnikania alebo povolania, pričom ďalej išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o o pôžičke podľa ust. . S poukazom na vyššie uvedené pojmové znaky zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. , pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 100,- eur prevodom na bankový účet odporcu dňa 24.07.2013. Vôľa zmluvných strán v tomto prípade priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy navrhovateľom ako veriteľom odporcovi ako dlžníkovi.

Čo sa týka formy uzavretia zmluvy o pôžičke, však súd nemal preukázané písomné uzavretie zmluvy o pôžičke v znení listiny, ako ju navrhovateľ súdu predložil. V zmysle cit. ust. síce pre písomné uzavretie zmluvy nie je potrebné, aby zmluva bola vyhotovená v listinnej podobe a podpísaná oboma zmluvnými stranami, avšak je potrebné, aby v prípade, keď tomu tak nie je, bola urobená telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. V danom prípade (a to aj v súlade s príslušným ust. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bolo pre písomné uzavretie zmluvy potrebné, aby došlo prostredníctvom elektronických prostriedkov k zaslaniu zmluvy navrhovateľom odporcovi v znení textu predloženom navrhovateľom (offerte podľa ust. ) a jej akceptácii (podľa ust. ) zodpovedajúcim spôsobom zo strany odporcu pri dodržaní podmienky podľa ust. . Navrhovateľ však nijakým spôsobom nepreukázal čo i len svoje skutkové tvrdenie, že pri poskytnutí sumy 100,- eur zároveň zaslal odporcovi zmluvu o pôžičke.

Vzhľadom k absencii preukázania písomnej formy uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi konania, súd vychádzal v zmysle cit. ust. z toho, že daný spotrebiteľský úver bol odporcovi navrhovateľom poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Preto sa súd ani nezaoberal v ďalšom tým, či predmetná zmluva, resp. dojednania účastníkov obsahovali aj náležitosti podľa ust. V konečnom dôsledku navrhovateľ si ani iný nárok, ako nárok na zaplatenie reálne poskytnutej peňažnej sumy 100,- eur (s jej zákonným príslušenstvom podľa ust. ) neuplatňoval.

Navrhovateľ tak svoju povinnosť podľa ust. splnil, ako už bolo vyššie uvedené dňa 24.07.2013 a prenechal odporcovi sumu 100,- eur. Súd v ďalšom vychádzal z toho, že odporca bol povinný vrátiť (iba) požičanú sumu 100,- eur. Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu 100,- eur, je naďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi túto sumu.

Pokiaľ sa týka splatnosti predmetnej pôžičky, súd poukazujúc na už vyššie konštatované nepreukázanie písomnej formy zmluvy, nemal v ďalšom za preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode o splatnosti pôžičky, ako bola táto uvedená na listine predloženej navrhovateľom. Okrem tejto listiny totiž navrhovateľ neprodukoval opätovne žiadny dôkaz o takejto dohode (napr. ním tvrdenú žiadosť odporcu, ktorá mala byť zaregistrovaná v informačnom systéme navrhovateľa). Súd tak vychádzal z toho, že odporca bol povinný pôžičku vrátiť na základe výzvy veriteľa (navrhovateľa) podľa cit. ust. . Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu nepreukázal zaslanie a ani doručenie jeho výzvy zo dňa 31.03.2014 odporcovi, súd v zmysle ust. považoval za výzvu na vrátenie pôžičky (jej istiny) až návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 19.09.2014. Odporca bol tak povinný svoj dlh uhradiť podľa ust. nasledujúceho dňa, t. j. dňa 20.09.2014. Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu 100,- eur, dňom 21.09.2014 sa tak dostal odporca do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku.

Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že navrhovateľovi vzniklo podľa ust. právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. nariadenia Vlády SR č. , t. j. vo výške 5,05 % ročne (k 21.09.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, ) zo sumy 100,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia. V ostatnom uplatnenom rozsahu navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo.

S poukazom na uvedené dôvody súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 100,- eur (nesplatená istina pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. , keďže navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti konania (úrokov z omeškania), pričom tak navrhovateľovi priznal právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi t. j. odporcovi. Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil náhradu trov konania - súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 88,70 eur za 3 úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2/ podanie návrhu na súd a 3/ písomné podanie protistrane - výzva na zaplatenie.

Aj s poukazom na znenie vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania sumu 16,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 58,86 eur, pozostávajúcu:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia - plnomocenstvo zo dňa 14.10.2013, odmena v sume 19,92 eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 18 ods. 3 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 9,37 eur podľa ust. § 1 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,

2. za úkon právnej služby - podanie návrhu zo dňa 01.04.2014 na súd, odmena v sume 19,92 eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 18 ods. 3 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 9,65 eur podľa ust. § 1 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky.

Vo zvyšku 29,56 eur uplatnené právo navrhovateľa na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane - výzva na zaplatenie navrhovateľovi nepriznal, a to z dôvodu, že podľa posúdenia súdu nejde o trovy konania v zmysle ust. vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto konaním. Podľa posúdenia súdu uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa adresovaná odporcovi na dobrovoľné plnenie. Súd v ďalšom nemal ani preukázané, že by vôbec právny zástupca navrhovateľa odporcovi predmetnú výzvu čo i len odoslal. Súd napokon navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcich v režijnom paušále popri právnom úkone - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom len do výšky 9,37 eur s DPH (vychádzajúc z hodnoty režijného paušálu za rok 2013 v sume 7,81 eur) a nie v celej uplatnenej výške 9,65 eur s DPH (8,04 eur bez DPH), t. j. nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia ešte čo do sumy 0,28 eur, a to z dôvodu, že k vykonaniu tohto úkonu došlo v roku 2013, kedy bola výška režijného paušálu 7,81 eur a nie v roku 2014, kedy bola výška režijného paušálu 8,04 eur.

Na základe uvedeného zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu a v sume 58,86 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to v zmysle ust. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).