Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5Co-229-2014.pdf
PDF · 76.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/229/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: W.. K. C., L.. XX. XX. XXXX, J. E.W. Y. XX, J., proti M.: W.. C. C., L.. XX. XX. XXXX, J. Š. X, J., o určenie výživného na rodiča, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. novembra 2013, č. k. 42C/166/2013-59, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal určenia výživného vo výške 300 Eur mesačne. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju v konaní neuplatnila.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporkyňa, jeho dcéra z prvého manželstva, v júli 2012 ukončila vysokoškolské štúdium a od 01. 11.2012 je schopná samostatne sa živiť a jemu dňom 31. 10. 2012 zanikla vyživovacia povinnosť voči nej. Poukázal tiež na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti voči synovi Andrejovi, študujúcemu na súkromnej platenej vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave vo výške 200 Eur mesačne (doposiaľ neprávoplatne určená výška vyživovacia povinnosť) a voči dcére Michaele vo výške 100 Eur mesačne. Nie z vlastnej viny sa navrhovateľ od januára 2012 ocitol bez akéhokoľvek príjmu. Spolupráca s Prezídiom Policajného zboru SR v boji proti organizovanej kriminalite, ku ktorej jeho obchodná spoločnosť Mozachem s.r.o. bola oslovená, mala preňho likvidačné účinky. K 31. 12. 2012 navrhovateľ zrušil svoju spoločnosť a oznámil jej vstup do likvidácie. Od 04. 06. 2013 je navrhovateľ rozvedený a býva v garsónke o výmere 23 m2 spolu s bratom, ktorý je ťažkým
alkoholikom, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Od 13. 05. 2013 pracuje ako pokladník v spoločnosti Kaufland s mesačným zárobkom vo výške 550 Eur brutto a 470
Eur netto. S bývalou manželkou nemá vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode jeho tretieho manželstva. Výživné, ktoré žiada od odporkyne, mu zabezpečí jeho životné potreby umožňujúce mu slušnú životnú úroveň.
Odporkyňa vyslovila s návrhom nesúhlas s poukazom na vyživovaciu povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi, ktoré predchádzajú vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Uviedla tiež že navrhovateľ sa úmyselne a pravidelne vyhýbal plateniu výživného na jej osobu aj v čase, keď mal nadštandardné príjmy, kedy bolo naňho podané trestné oznámenie pre neplatenie výživného a až v priebehu trestného stíhania dlžné výživné uhradil. V roku 2009 bol Okresným súdom Bratislava II vydaný príkaz na exekúciu č. R. XXX/XXXX, kde dlžná suma na výživnom predstavovala 4.913,- Eur, ktorú navrhovateľ uhradil až po odobratí vodičského preukazu. Rovnakým spôsobom uhradil dlžné výživné aj v priebehu ďalšieho trestného stíhania v roku 2011. Odporkyňa doplnila, že v marci 2011 navrhovateľ spolu so svojou manželkou W.. I. C. predal štvorizbový byt v osobnom vlastníctve o rozlohe 100 m2 v Bratislave na C. A., a to spolu s parkovacím miestom v celkovej hodnote 180.000,- Eur. V apríli 2011 za peniaze z predaja tohto bytu manželia kúpili dom vrátane priľahlých pozemkov v obci Limbach za kúpnu cenu 130.000,- Eur. Záverom vyjadrila strach z možného násilného správania navrhovateľa v prípade zverejnenia názvu a adresy jej zamestnávateľa s poukazom na predchádzajúce skúsenosti jej rodiny s navrhovateľom.
Aplikujúc ust. § 67 ods. 2 a § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav dospel súd prvého stupňa k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu, čo odôvodnil riadnym zamestnaním navrhovateľa v spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. s mesačným netto príjmom vo výške 470 Eur a skutočnosťou, že navrhovateľ od 03. 07. 2013, odkedy je rozvedený s bývalou manželkou W.. I. C., nežiadal od nej príspevok na výživu tak, ako mu Zákon o rodine podľa § 71 ods. 1 a 2 umožňuje. Pokiaľ by sa s bývalou manželkou na príspevku nedohodol, stále mohol podať návrh na určenie príspevku súdom, ktorý by v rámci rozhodovania, ako jednu zo základných podmienok skúmal neschopnosť jedného z bývalých manželov živiť sa sám a tiež potreby, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oprávneného. Uvedené súd zdôraznil práve z dôvodu, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Záverom poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ nie je ešte majetkovo vysporiadaný so svojou bývalou manželkou o majetku, ktorý nadobudli za trvania manželstva.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd dopytom na notárskom úrade zistí, kým bola podpísaná plná moc na zastupovanie odporkyne
- 3 -
v konaní. V odvolaní navrhovateľ poukázal na procesný postup súdu, s ktorým sa nestotožnil a namietal tiež predloženie sfalšovanej plnej moci na zastupovanie odporkyne v konaní jej matkou, ako aj na skutočnosť, že zo strany odporkyne nedošlo k predloženiu pracovnej zmluvy s jej súčasným zamestnávateľom a rozpis jej príjmov za obdobie od 02. 05. 2013.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie podané navrhovateľom nie je dôvodné.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa (odporkyne) voči rodičovi (navrhovateľovi) s poukazom na ust. § 67 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom a rovnako aj skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a jeho bývalej manželky nie je doposiaľ vysporiadané.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvého stupňa založeným na správnom právnom posúdení prejednávanej veci. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom platí v zmysle zákona
o rodine len subsidiárne (podporne) a uplatní sa len v prípade, že manžel, resp. bývalý manžel, nie je vôbec schopný svoju povinnosť plniť alebo v prípade ak manžel, resp. bývalý manžel nie je schopný plniť svoju povinnosť v miere, ktorá by stačila na zabezpečenie primeranej životnej úrovne oprávneného.
Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho bývalá manželka nie je schopná plniť vyživovaciu povinnosť voči nemu, resp. nie je schopná plniť vyživovaciu povinnosť v plnej výške, práve naopak vo svojej výpovedi súdu uviedol, že od bývalej manželky príspevok na výživu rozvedenému manželovi vôbec nežiadal. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, súd prvého stupňa správne návrh na určenie vyživovacej povinnosti zamietol bez toho, aby zisťoval možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporkyne. Odvolaciu námietku navrhovateľa spochybňujúcu v spise založenú plnú moc na zastupovanie odporkyne v konaní odvolací súd vyhodnotil ako nepodloženú a špekulatívnu a bez vplyvu na prejednávanú vec, vzhľadom na v spise založené plnomocenstvo opatrené osvedčením o pravosti podpisu povereným pracovníkom notára, ktorá je v zmysle ust. § 3 ods. 4 notárskeho poriadku verejnou listinou, a teda na spochybnenie jej pravdivosti nepostačuje len samotné tvrdenie navrhovateľa spochybňujúce jej pravdivosť (§ 134 O.s.p.). Navyše O.s.p. vyžaduje na zastúpenie účastníka v konaní len udelenie plnomocenstva, nie úradne overeného ( § 28 O.s.p.)
Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
- 4 -
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnila.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.