Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12P-5-2012.pdf
PDF · 95.28 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: W. G., narodený XX.X.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - A. S., narodená XX.X.XXXX, bytom Z. Z. XX a otec - X. G., narodený XX.X.XXXX trvale bytom I.X. I. XX toho času Q. B. S., Q.C.Á. XXX, Ř. , Č., o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti k maloletému W., takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého W. G., narodeného XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého W. mesačne sumou 100,-eur počnúc dňom 09.01.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletého W. za obdobie od 09.01.2012 do 30.09.2014 v sume 2713,41 eur je otec povinný splácať v 50 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.10.2014 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.1.2012 žiadala matka maloletého, aby súd zveril maloletého W. do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur od podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú ani nikdy nežili v spoločnej domácnosti, od narodenia sa o maloletého stará matka sama, otec neprispieva na výživu maloletého. V minulosti bol vo výkone trestu, v minulosti užíval drogy, a vyhrážal matke že syna si zoberie.
Na pojednávaní dňa 7.10.2014 matka uviedla, že žiada aby súd návrhu vyhovel, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého počnúc dňom 9.1.2012 mesačne sumou 100 eur s poukazom na príjem otca.
Otec sa k návrhu vyjadril pred dožiadaným F. Z. -K. nesúhlasil s návrhom matky v časti výšky výživného on je ochotný prispievať na výživu maloletého maximálne sumou 40-50 eur a tak isto nesúhlasil aby bol maloletý zverený iba matke, lebo on ako otec sa chce s maloletým stretávať.
Kolízny opatrovník s návrhom matky v zmysle upraveného návrhu odporučil súdu aby návrhu matky v plnom rozsahu vyhovel.
Súd v zmysle ust. § 101 ods.2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) pojednával v neprítomnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka , oboznámil sa s rodným listom, so zápisnicou o výsluchu otca pred dožiadaným súdom, rozpisom mesačných nákladov na maloletého a na domácnosť, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
Maloletý W. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov. Otcovstvo k maloletému rodičia uznali na matrike. Rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti. Od narodenia maloletého W. doposiaľ otec prispel sumou 586,59 eur, matka sa o maloletého stará sama, otec o maloletého nejaví záujem.
Matka maloletého je slobodná nemá ďalšie vyživovacie povinnosti , do júla 2014 bola na rodičovskej dovolenke, od 1.9.2014 je zamestnaná ako asistentka v B. I. a jej nástupný plat je 540 eur brutto, poberá rodinné prídavky na jedno maloleté dieťa. Spolu s maloletým a priateľom bývajú v prenajatom 3-izbovom byte mesačný prenájom 450 eur. Priateľ matky je slobodný nemá vyživovacie povinnosti, zamestnaný je ako automechanik a jeho príjem mesačne netto cca 600 eur. Matka prispieva na prenájom bytu v polovici t.j. 225 eur mesačne.
Maloletý W. je vo veku 3 rokov, od septembra 2014 navštevuje materskú školu, mesačný poplatky 50 eur, maloletý je zdravý. Priemerné mesačné výdavky s maloletým matka vyčíslila na sumu cca 210 eur.
Matka na pojednávaní uviedla, že otec sa s maloletým naposledy kontaktoval v marci 2014, priniesol mu tepláky dovtedy boli v nepravidelnom telefonickom kontakte a o výživnom sa s matkou nechce baviť. Od narodenia maloletého prispel sumou 586,59 euro - 6.6.2012 61,99 euro, 6.9.2012 - 40 euro, 1/2013 -70,40 euro, 4/2013 - 48 euro, 6/2013- 93 euro, 8/2013 - 41,20 euro, 9/2013-50 euro, 10/2013- 68 euro, 11/2013- 64 euro, a jún 2014 - 50 euro .
Otec maloletého bol vypočutý pred dožiadaným Okresným súdom Praha-Východ a vo svojej výpovedi uviedol, že je rozvedený, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. S návrhom matky nesúhlasí, nesúhlasí s tým, aby dieťa bolo vo výlučnej starostlivosti matky, lebo má obavu, že by maloletého málo videl. So zverením maloletého matke by súhlasil za predpokladu že by mal neobmedzený kontakt s maloletým. S výškou výživného navrhovanou matkou nesúhlasí, otec navrhuje čiastku 40-50 eur mesačne. Otec tak isto vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s tvrdením matky že sú v nepravidelnom telefonickom kontakte do Vianoc 2013 matka s maloletým za otcom pravidelne cestovala do K. Z. aj na 2-3 týždne, dokonca bola rozhodnutá, že by zostala sním bývať natrvalo. Pred Vianocami 2013 sa matka vrátila na Slovensko a už sa nevrátila, údajne si našla prácu, čo však nie je pravda. Nesúhlasí ani s ďalšími tvrdeniami matky že jej nechce uviesť kde pracuje a koľko zarába, keď matka bola v ČR chodila ho čakať pred prácu a videla jeho výplatné pásky, mala k dispozícií jeho platobnú kartu a vedela koľko mu chodí na účet. Od 1.1.2011 do januára 2014 pracoval v I. S.C. T. S. W. v ČR v S. a jeho príjem bol 14.600Kč netto, zamestnávateľ mu nepredlžil pracovnú zmluvu preto skončil s prácou. Od tejto doby pracuje brigádnicky na stavbách a privyrobí si cca 10 000 Kč, nemá majetok väčšej hodnoty. Býva na ubytovni, kde uhrádza 135 Kč na deň, spláca pôžičku z Z. 500 Kč týždenne a kredit na telefón 200-400 Kč mesačne. Lekár v ČR mu predpisuje lieky na migrénu doplatky za lieky cca 600-900Kč, dokupuje si špeciálnu výživu na kĺby - doplatky 400 Kč mesačne.
Na výživu maloletého prispieva pravidelne každý mesiac niekedy peniaze pošle cez R. Q. a keď príde na Slovensko . Taktiež jeho matka a sestra niekedy dajú matke maloletého peniaze. Začiatkom júla 2014
bol na Slovenku a dal matke 50 eur, maloletému zakúpil mikinu, trička, hračky. na Slovensko cestuje raz za mesiac a vždy maloletého vidí, často si volajú, každý druhý až tretí deň.
Podľa § 24 odsek 3) Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 odsek 4) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Podľa § 28 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
b) zastupovanie maloletého dieťaťa
c) správa majetku maloletého dieťaťa
Podľa § 28 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú , súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §-ov 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods.l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods.l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že návrh matky je dôvodný a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Maloletý W. sa narodil z mimomanželského vzťahu, rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, o maloletého sa od narodenia stará matka sama. Starostlivosť zo matky o maloletého je príkladná, čo konštatoval kolízny opatrovník vo svojej správe zo šetrenia v rodine maloletého, preto súd maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletého (3 roky) , odôvodnené potreby maloletého, ktorý navštevuje materskú školu zodpovedajú výdavkom ktoré matka na maloletého vyčíslila mesačne na sumu cca 210 eur. Do júla 2014 bola matka na rodičovskej dovolenke a celú osobnú ako i finančnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka sama za pomoci jej rodiny. Za obdobie od podania návrhu na súd t.j. od 9.1.2012 doposiaľ otec prispel na výživu maloletého sumou 586,59 euro. Otec v tomto konaní nepredložil súdom požadované dôkazy - potvrdenie o príjem, náklady na bývanie, potvrdenie o zdravotnom stave a ostatné, a v rámci výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol že jeho príjmy v súčasnosti sú mesačne cca 10 000 Kč (do januára 2014 to bola suma 14 600 Kč) a mesačné výdavky ubytovňa 135 Kč denne (mesačne 4050Kč), splátky pôžičky 500Kč, doprava do práce 36 Kč denne (720 Kč mesačne), telefón 200-400 Kč, doplatky na lieky 600-900 Kč mesačne, plus špeciálna výživa 400 Kč mesačne, vo výdavkoch otec neuviedol náklady na stravovanie, ošatenie. Uvedené výdavky presahujú príjem otca z čoho súd usudzuje že otcov deklarovaný príjem nezodpovedá skutočnosti a reálny príjem otca je iný. Bolo povinnosťou otca v rámci tohto konania aby všetky skutočnosti ktoré uviedol vo svojom výsluchu aj listinne vydokladoval. Otec dlhodobo nepreberal súdne zásielky čím predlžoval súdne konanie. Tak isto otec súdu nepreukázal že matke skutočne finančné prostriedky zasielal. Matka potvrdila že otec poukázal na výživu maloletého syna za rozhodné obdobie iba sumu 586,59 euro, ktorú sumu žiadala matka započítať do zročného výživného. S poukazom na uvedené súd pri určovaní výšky výživného vychádzal s priemerných mesačných výdavkov na maloletého ktoré matka vyčíslila na sumu 210 eur a ktorá suma je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletého a zaviazal otca podieľať sa na výžive maloletého polovicou týchto výdavkov na maloletého t.j. sumou 100 eur mesačne od podania návrhu na súd t.j. od 9.1.2012. Vyživovacia povinnosť rodičov patrí medzi základné povinnosti rodičov, rodičia sú povinní ju plniť a to aj na vlastný úkor. V tomto konkrétnom prípade otec od narodenia maloletého nepristupoval k plneniu si jeho zákonnej povinnosti zodpovedne, celú osobnú ako i finančnú starostlivosť ponechal na matke, ktorá bola na rodičovskej dovolenke a pokiaľ by jej rodina nepomáhala nedokázala by sa finančne o maloletého syna matka postarať. Tvrdenia ktoré otec vo svojej výpovedi uvádzal matka označila za klamstvo a nepravdu a bolo na otcovi aby všetky uvádzané tvrdenia listinnými dôkazmi preukázal. Pokiaľ tak otec neurobil súd považuje vyjadrenie otca ako účelové tvrdenia a vyhýbaniu sa vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi.
Čo sa týka zročného výživného za obdobie od 9.1.2012 do 30.9.2014 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 2 713,41 euro (33 mesiacov x100 euro = 3300 euro mínus otcom poukázané výživné 586,59 euro = 2 713,41 euro) Zročné výživné súd povolil otcovi splácať v 50 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným v zmysle §-u 160 ods. 1 O.s.p., počnúc dňom 15.2.2013 O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč.zák.)
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. l písmeno a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods.l O.s.p., § 81 ods.l O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie otec, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Matka a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie voči vyhlásenému a odôvodnenému rozsudku vzdali, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi do zápisnice tunajšieho súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach..
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.