Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-82-2012.pdf
PDF · 142.3 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/82/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: B. T., B.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka
- X.. Y. Y.Č., B.. XX.XX.XXXX, X. S. X/A, X., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Y.. J. W.Č., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XX, X. a otec - X.. G. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G.Č. XX, X., zastúpený právnou zástupkyňou Y.. X. L., AK U. U. J. X, X., o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú B. T., B.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a to nasledovne:
T. B. T., B.. XX.XX.XXXX bude v osobnej starostlivosti otca:
- každý párny týždeň od pondelka po poslednej vyučovacej hodine do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do začiatku vyučovania,
- počas prázdnin vyhlásených MŠ SR od pondelka od 14,00 hod do nasledujúceho pondelka do 09,00 hod.
- každý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12 od 09,00 hod do 25.12. do 9,00 hod
- každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 09,00 h do 27.12. do 9,00 hod
- každý párny rok od 31.12 od 9,00 hod do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 9,00 hod.
T. B. T., B.. XX.XX.XXXX bude v osobnej starostlivosti matky:
- každý nepárny týždeň od pondelka po poslednej vyučovacej hodine do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do začiatku vyučovania
- počas prázdnin vyhlásených MŠ SR od pondelka od 14,00 hod do nasledujúceho pondelka do 9,00 hod.
- každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12 od 9,00 hod do 25.12. do 9,00 hod
- každý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 9,00 hod do 27.12. do 09,00 hod
- každý nepárny rok od 31.12. od 09,00 hod do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 09,00 hod
Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom výživné neurčuje.
Rodinné prídavky na maloletú B. T., B.. XX.XX.XXXX bude poberať matka maloletej.
Daňový bonus na maloletú B. T., B.. XX.XX.XXXX si bude uplatňovať otec maloletej.
Trvalým bydliskom maloletej B. T., B.. XX.X.XXXX bude adresa T. XX, X..
Rodičia si maloletú prevezmú a odovzdajú v mieste bydliska rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletú.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 05.04.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej B. na čas po rozvode manželstva tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 180,- eur mesačne a zároveň bude upravený styk otca s maloletou. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala matku odporcu, ktorá sa neustále zdržiavala v ich prítomnosti, taktiež úvery, ktoré neustále manželia na seba brali a ktoré ich napokon priviedli do finančných problémov a taktiež mimomanželský vzťah odporcu.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, avšak nesúhlasil s návrhom navrhovateľky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode. Žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch, tak ako je tomu i v súčasnosti, kedy sa takýto model starostlivosti o maloletú medzi rodičmi realizuje od ukončenia ich vzájomného spolužitia. Samotná maloletá sa pri pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že si želá byť s každým s rodičov a že súčasný model starostlivosti jej vyhovuje, neželá si, aby sa zmenil. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považoval nedostatočnú komunikáciu zo strany navrhovateľky, ktorá často a bezdôvodne odmietala s odporcom komunikovať, taktiež nesamostatnosť 37P/82/2012 - 356
navrhovateľky, pričom prakticky všetka starostlivosť bola na pleciach odporcu, ktorý sa staral o domácnosť, varil, staral sa o maloletú a pod. Navrhovateľka venovala prevažnú časť svojho času štúdiu, svojim záľubám a nakupovaniu. Poukázal na nedostatočnú starostlivosť o maloletú zo strany navrhovateľky, napr. počas choroby, pri nerešpektovaní odporúčaní lekárov maloletej ohľadom jej liečebného režimu počas chorôb, či počas Vianočných sviatkov, kedy sa navrhovateľka zachovala voči dcére nevhodne. Odporca mal za to, že navrhovateľka sa snaží otcovi mstiť, pričom však to má negatívny vplyv najmä na maloletú B.. Bol toho názoru, že nielen že sa navrhovateľka dcére dostatočne nevenuje, ale maloletú i citovo vydiera, vytvára u nej stresy, keď sa pred ňou vyjadruje hanlivo na adresu odporcu a jeho matky alebo keď sa nahnevá na dcéru, keď odporcovi či jeho matke zavolá. Poukázal i na to, že navrhovateľka sa snaží potlačiť identitu maloletej a akýkoľvek jej názor považuje za názor vštepený odporcom.
Rozsudkom, č. k. 37P/82/2012 - 65, zo dňa 13.11.2012 tunajší súd uložil obom rodičom výchovné opatrenie, na základe ktorého sú povinní podrobiť sa návšteve Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava v rozsahu 20 hodín, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie ohľadom výchovy maloletej B. T., B. XX.XX.XXXX. Uvedené opatrenie odporučil súdu kolízny opatrovník. Súd mal za to, že je tu prítomná nutnosť nariadenia výchovného opatrenia v zmysle uloženia povinnosti obom rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení. Komunikácia medzi rodičmi maloletej B. je vážne narušená a je nevyhnutné pokúsiť sa ju obnoviť za asistencie a pomoci odborníka - špecializovaného psychológa, ktorý dokáže odhaliť príčiny týchto problémov a pokúsiť sa obom rodičom maloletého dieťaťa pomôcť ich prekonať a naučiť sa rešpektovať jeden druhého ako rodiča, ktorý má právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa a ktorý ma taktiež svoje povinnosti voči maloletej.
Splnomocnená zástupkyňa matky navrhla posúdenie rodinných vzťahov medzi účastníkmi konania znalcom z odboru psychológie, nakoľko maloletú doposiaľ ešte nikto nevyšetroval, v konaní boli prednesené iba jednostranné názory kolízneho opatrovníka a L.. S.. Mala za to, že je v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja maloletej, aby bola maloletá podrobená vyšetreniu znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Ak sa dieťa zdržiava v starostlivosti matky je ustráchaná, pričom podľa pozorovania matky sa jej stav za posledné obdobie zhoršil. Maloletá síce otca rešpektuje,
ale nie je zrejmé, či je to zo strachu alebo nie. Je potrebné, aby sa predišlo nejakej chybe a vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že maloletá je v striedavej osobnej starostlivosti rodičov spokojná a nie je vhodné, aby sa podrobila vyšetrovaniu znalcom z odboru psychológie, bolo by to skôr zaťažujúce. Maloletá opakovane svoj postoj vo vzťahoch k rodičom deklarovala pred kolíznym opatrovníkom. Poukázala na to, že ak by mal v danom konaní súd postupovať striktne podľa Zákona o rodine, musel by maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca, nakoľko na strane matky maloletej bol počas konania preukázaný jej negatívny vzťah k odporcovi, ktorý prenáša i na maloletú B.. Namiesto toho, aby v čase, keď má maloletú vo svojej 37P/82/2012
osobnej starostlivosti venovala sa s ňou niečomu konštruktívnemu, rieši s nejakým neznámym psychológom vzťah otca a maloletej. Počas konania navrhovateľka nepovedala na adresu odporcu ako otca maloletej jedinú pozitívnu vec, z čoho je zrejmé, čomu je maloletá vystavovaná v čase, keď je v starostlivosti navrhovateľky. Poukázala na to, ako prebiehali ostatné Vianočné sviatky a na správanie matky k maloletej B.. Matka neakceptuje názor a pocity maloletej B. a mala by absolvovať samostatné sedenia u L.. S., aby sa zbavila svojej nenávisti voči otcovi a spracovala svoj negatívny postoj voči odporcovi aspoň na tej úrovni, že tým nebude zaťažovať maloletú.
Kolízny opatrovník doporučil súdu v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. S maloletou B. bol opakovane vykonaný pohovor bez prítomnosti rodičov, kde maloletá uviedla, že jej doterajší model starostlivosti vyhovuje, nakoľko má oboch rodičov rovnako rada a chce s oboma rovnako i byť. Považovala to za spravodlivejšie voči obom rodičom, nakoľko si s oboma rodičmi rozumie. Na maloletej neboli zachytené žiadne známky manipulácie zo strany rodičov, maloletá bola zhovorčivá, vyjadrovala sa spontánne a predmet rozhovoru pre ňu nebol neznámy. Hovorila i o tom, čomu sa u ktorého z rodičov venuje a ako prebieha starostlivosť každého z rodičov a uviedla i niektoré situácie, ktoré doma zažila. Maloletá bola do témy rozvodu rodičov značne zainteresovaná, vedela o ňom veľa informácií. Vzhľadom na opakované vyjadrenia maloletej B. a na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov mal kolízny opatrovník za to, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletej. Otázku vyživovacej povinnosti voči maloletej ponechal na úvahu súdu.
Rozsudkom zo dňa 12.02.2013, č. k. 37P/82/2012 - 123 tunajší súd manželstvo X.. Y. T., G.Q. Y., B.. XX.XX.XXXX P. X. H. X.. G. T., B.. XX.XX.XXXX P. X. uzavreté dňa XX.XX.XXXX prd T. Ú. X. U. T. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Maloletú B. T., B.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nasledovne: otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň od pondelka po poslednej vyučovacej hodine do nasledujúceho pondelka nepárneho týždňa do začiatku vyučovania. Počas prázdnin vyhlásených MŠ SR od pondelka od 14,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 9,00 hod.; každý párny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 9,00 hod.,; každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 9,00 hod., každý párny rok dňa 31.12. od 9,00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 9,00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od pondelka po poslednej vyučovacej hodine do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do začiatku vyučovania. Počas prázdnin vyhlásených MŠ SR od pondelka od 14,00 hod. do nasledujúceho pondelka do 9,00 hod.; každý nepárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 9,00 hod.; každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 9,00 hod.,; každý nepárny rok dňa 31.12. od 9,00 hod. do
37P/82/2012 - 357
02.01. nasledujúceho roku do 9,00 hod. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Vyživovaciu povinnosť súd rodičom neurčil.
Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ďalej z dôvodu,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 psím. f/ O.s.p.), neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a navrhla rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť tak, že maloleté dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a odporcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 180,- eur mesačne, vždy do 10 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zároveň navrhla, aby odvolací súd vykonal navrhnutý dôkaz sám, alebo prostredníctvom prvostupňového súdu. Vo svojom odvolaní uviedla, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje asi jeden rok, za dobu ktorú spozorovala zmeny v správaní maloletej, z ktorých nie je možné vylúčiť, že sú spôsobené negatívnym vplyvom otca, ktorý sa na ňu nezdravo naviazal, izoluje ju od spolužiakov, neumožňuje jej mať kamarátky, nemôže sa slobodne hrať s deťmi, športovať a žiť veselý detský život, zodpovedajúci jej veku. Vo svojom odvolaní uviedla, že odporca dieťaťu diktuje, čo má kedy a kde povedať, ako má odpovedať, učí ju mlčať a byť závislou na ňom, čím stráca schopnosť samostatne sa rozhodovať, myslieť, vyjadrovať svoje myšlienky a názor, začína byť nesústredená a v jeho neprítomnosti sa prejavujú u dieťaťa obavy, že niečo povie ináč, ako by si otec želal. Navrhovateľka uviedla, že za 1. polrok tohto školského roku bola maloletá často chorá, pričom podľa jej názoru chorobnosť maloletej je zapríčinená negatívnym vplyvom odporcu a zmiernenie, respektíve odstránenie silného negatívneho vplyvu otca na psychický a fyzický vývoj maloletej, je možné dosiahnuť zmenou doterajšieho stavu a to tak, že maloletá bude tráviť viac času s matkou, ktorá žije sama a má všetky predpoklady pre stabilné, zdravé rodinné prostredie a vytvára jej podmienky pre komunikáciu s deťmi v jej veku. Vytkla prvostupňovému súdu nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu a to nariadenie znaleckého dokazovania, ktorého dôvodom boli jej postrehy vyplývajúce z manipulácie maloletej otcom, ktorá negatívne ovplyvňuje formovanie jej osobnosti s tým, že prvostupňový súd zveril maloletú do osobnej striedavej starostlivosti obom rodičom a svoje rozhodnutie oprel iba o výpovede účastníkov, ktoré sú prirodzene odporujúce a o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktoré nevyhodnotil objektívne. Nesúhlasila s tvrdením prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nedokáže v potrebnom rozsahu tlmiť svoje negatívne postoje voči odporcovi a tieto, či už vedome alebo nevedome prenáša na maloletú, nakoľko takýto záver nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze a nie je pravdivé. Navrhovateľka ďalej uviedla, že prvostupňový súd pochybil aj v otázke vyživovacej povinnosti, keď v rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti rodičom určil vyživovaciu povinnosť vychádzajúc z názoru, že životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká a to napriek tomu, že príjem navrhovateľky predstavuje cca. sumu 500,- eur a príjem odporcu 1.206,- eur, čo je v hrubom nepomere, nakoľko otcov príjem je podstatne vyšší ako matkin.
Súd prvého stupňa predložil dňa 07.05.2013 spis s opravným prostriedkom, ktorý podala matka maloletej, odvolaciemu súdu, ktorý uznesením zo dňa 31.05.2013, č. k. 20CoP/58/2013 - 196 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň z dôvodu, že nevykonal dokazovanie na skutočnosti, ktoré v konaní bolo nutné preukazovať.
Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že podstatnou požiadavkou pri rozhodovaní o návrhu zveriť dieťa do osobnej starostlivosti oboch rodičov je relevancia hľadiska (ne)schopnosti toho ktorého rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky a, ak ju rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, výrazne sa zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti, pričom zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré (s ohľadom na osobnosť rodiča alebo na osobnosť dieťaťa) prevážia nad týmto záujmom. Prvoradou a základnou otázkou, ktorú si súd musí v dokazovaní stabilizovať je motív (dôvod), ktorý každého z rodičov vedie k jeho postoju k otázke striedavej starostlivosti, až po tomto zistení, môže súd zvoliť správny postup na riešenie konfliktnej situácie pri výchove dieťaťa. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného pôsobenia, neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča a podobne), obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa, pričom povinnosť prihliadať aj na tento faktor
vylučuje z aplikácie striedavej starostlivosti deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomne nepriateľské prostredie, nakoľko pri takýchto rodičov nie je predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb dieťaťa, práve naopak a dieťa sa stane trvalým rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že nakoľko sa striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov realizovala viac ako jeden rok a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré vo svojich podaniach a tvrdeniach uvádzala navrhovateľka, t. j. nebolo preukázané, že osobná striedavá starostlivosť nie je v záujme dieťaťa, ktoré je na tento režim zvyknuté, dôvody na jej nenariadenie neexistovali, pričom prvostupňový súd zároveň dospel k záveru, že rozdielnosť názorov oboch rodičov na otázku úpravy ich práv a povinností k maloletej na čas po rozvode odráža do značnej miery ich vzájomne nedoriešené vzťahy s tým, že podľa názoru súdu prvého stupňa je navrhovateľka tou, ktorá nedokáže tlmiť svoje negatívne postoje k odporcovi a tieto vedome alebo nevedome prenáša na dieťa. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami navrhovateľky, že názor prezentovaný prvostupňovým súdom z obsahu spisu (okrem tvrdenia odporcu v jeho písomných podaniach) vôbec nevyplýva, nakoľko poznatky, ktoré súd svojim dokazovaním v priebehu konania zistil, nielen nekorešpondujú s tým, čo v priebehu konania vyšlo najavo, ale najmä súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil skutkovými zisteniami, ktoré nielen nemal právne relevantným spôsobom preukázané a v 37P/82/2012 - 358
rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami dokazovanie na ich preukázanie nevykonal vôbec. V posudzovanej veci však nie je možné na základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa zistiť, či nesúhlas navrhovateľky so striedavou osobnou starostlivosťou je obštrukčného charakteru, nakoľko za účelom zistenia pravdivosti jej závažných tvrdení, týkajúcich sa manipulácie odporcu s dieťaťom, prvostupňový súd žiadne dokazovanie nevykonal, čo bráni odvolaciemu súdu právne zhodnotiť vecnú správnosť rozhodnutia v jeho napadnutej časti. Vecne nesprávnym je aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vyživovaciu povinnosť rodičom neurčil. Je nutné zdôrazniť, že zákon nechápe ako pravidlo, že sa výživné neurčí, nakoľko na určenie výšky výživného pre dieťa v striedavej rozdielnosti majú vplyv viaceré faktory a okolnosti. Súd aj v prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je totiž povinný zistiť si sám všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie (vyhľadávací princíp) a rozhodnúť v záujme dieťaťa, nakoľko s ohľadom na možnosť budúcej zmeny rozhodnutia je nutné jasne a precízne stanoviť podmienky, z ktorých pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil rovnakým časovým intervalom, v ktorom sa mala striedavá osobná starostlivosť realizovať a zároveň v zásade rovnakou životnou úrovňou a majetkovými pomermi oboch rodičov. Odvolací súd sa stotožnil aj v tomto smere s námietkami odvolateľky, nakoľko aj v prípade striedavej starostlivosti musí byť prvým krokom pri určovaní výživného vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa a až potom čo si súd ustáli, aká čiastka predstavuje mesačné potreby dieťaťa, môže rozhodnúť o tom, v akom pomere medzi rodičov plnenie tejto vyživovacej povinnosti rozdelí. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu, zverenému do striedavej osobnej starostlivosti je totiž súd povinný tiež prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov, ale aj aktuálne príjmy oboch rodičov v čase rozhodovania, pričom z obsahu spisu nesporne vyplýva, že príjem matky je podstatne nižší ako príjem odporcu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 221 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa za účelom posúdenia vhodnosti zveriť maloletú striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vykonať dokazovanie v súlade s ust. § 127 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a presvedčivo odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Súd sa oboznámil z doterajším priebehom konania, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.02.2013, č. k. 37P/82/2013 - 123, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2013, č. k. 20CoP/58/2013
- 196, správou o výsledku výchovného opatrenia zo dňa 25.10.2013, uznesením zo dňa 22.11.2013, č. k. 37P/82/2012 - 220, znaleckým posudkom L.. T. V., L.., zo dňa 03.02.2014, podaním otca zo dňa 16.04.2014, podaním matky zo dňa 03.06.2014, návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa13.06.2014, uznesením zo dňa 20.06.2014, č. k. 37P/82/2012 - 317, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 23.06.2014, podaním matky zo dňa 10.07.2014, uznesením KS v BA zo dňa 22.08.2014, č. k. 11CoP/347/2014 - 333, podaním otca zo dňa 01.10.2014 a ďalšími
listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
V znaleckom posudku vypracovanom L.. T. V., L.., zo dňa 03.02.2014 súdna znalkyňa konštatuje, že maloletá verbálne deklaruje porovnateľne pozitívny vzťah k obom rodičom, určujúcim faktorom vzťahu k matke je matkin názor na striedavú osobnú starostlivosť, kde maloletá vníma matku ako tú, čo robí problémy. Voči otcovi vyjadruje jednoznačne pozitívny vzťah, považuje ho za spravodlivého človeka. Maloletá háji záujmy otca, na hlbších úrovniach sa identifikuje s matkou. Na oboch rodičov maloletá reaguje porovnateľne, vo svojich prejavoch sa kontroluje, je skôr zdržanlivá. Identifikuje sa so svoju matkou a má potrebu chrániť svojho otca. Výchovné prostredie je, podľa názoru znalkyne, relatívne vhodnejšie u matky, ktorá dieťa menej zaťažuje a kontroluje a dáva mu viac priestoru pre vytváranie vzťahov mimo rodiny. Otec maloletú na seba neprimerane citovo a sociálne viaže, vyvoláva v nej potrebu zabezpečovať spravodlivosť, čo sa týka kontaktu s oboma rodičmi. Za daného stavu možno odporúčať striedavú osobnú starostlivosť v prípade, že sa obaja rodičia začnú zúčastňovať rodičovskej terapie, uznajú rovnakú dôležitosť druhého rodiča vo výchove. Na strane ani jedného z rodičov súdna znalkyňa nezistila podstatné prekážky, ktoré by bránili v osobnej starostlivosti o maloletú, je však nutné, aby sa zúčastňovali rodičovskej terapie a poradenstva.
Matka sa domáhala, aby bola maloletá B. zverená do jej osobnej starostlivosti, aby bol otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 180,- eur mesačne a aby bol upravený styk maloletej s otcom. Poukázala na závery znaleckého posudku z ktorých, podľa jej názoru vyplýva, že otec sa na maloletú nezdravo naviazal, citovo ju vydiera a manipuluje ňou, ich vzájomný vzťah považovala za neobvyklý. Otec spolu so svojou matkou izolujú maloletú od rovesníkov, maloletá nemôže mať žiadne kamarátky, nemôže sa slobodne hrať, športovať a žiť život primeraný jej veku. Otec diktuje dcére, čo má kedy povedať, učí ju mať tajomstvá, čím vyvoláva u nej emocionálnu závislosť na ňom. Maloletá sa pod vplyvom otca nemôže samostatne rozhodovať, vyjadrovať svoje názory, je nesústredená a obáva sa toho, že niečo povie inak, ako by si otec želal. Poukázala taktiež na to, že otec nevie vytvoriť pre maloletú stabilné rodinné prostredie, často sa sťahuje, zadlžuje sa a takto učí žiť aj maloletú, čím jej odovzdáva negatívny vzorec správania. Svoje tvrdenia podopierala konkrétnymi časťami znaleckého posudku, z ktorých je, podľa názoru matky zrejmé, že výchovné prostredie u otca nie je vhodné pre výchovu maloletej B.. Naopak na strane matky sú vytvorené lepšie predpoklady pre výchovu maloletej, nakoľko matka maloletú menej zaťažuje a kontroluje a dáva jej viac priestoru pre vytváranie vzťahov mimo rodiny. Matka mala za to, že nie sú splnené základné podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, rodičia napriek snahe nedokážu spolu komunikovať, majú odlišné názory na potreby dieťaťa a na jeho psychický vývin. Na strane otca pritom bola zistená porucha osobnosti a jeho potreba vládnuť a psychicky manipulovať maloletú sa môže ešte stupňovať. V starostlivosti matky sa bude môcť maloletá slobodne rozvíjať, nebude sa neprimerane viazať na svojho otca, čo by v budúcnosti skomplikovalo možnosť vytvoriť si zdravý partnerský vzťah u maloletej.
37P/82/2012 - 359
Otec maloletej sa domáhal toho, aby bola maloletá na čas po rozvode manželstva zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné sa rodičom neurčí. Daňový bonus a rodinné prídavky si rodičia budú uplatňovať pomerne a trvalým bydliskom maloletej zostane T. XX, X.. K vykonanému znaleckému posudku uviedol, že závery uvedené pri odpovediach na súdom položené otázky spolu navzájom nekorešpondujú. Namietal skutočnosť, že súdna znalkyňa len vo veľmi malej miere využila na vyvodenie záverov súdny spis, pričom dôkazy v ňom nazhromaždené priamo alebo nepriamo ovplyvňujú výsledky testov. Mal za to, že znalkyňa vychádzala z toho, že maloletá má vyrastať s matkou a hoci z hľadiska skúmania osobností sú rodičia minimálne rovnako dobré osobnosti, ničím súdna znalkyňa neodôvodňuje záver, ku ktorému napriek názoru maloletej dospela, že sa táto identifikuje s matkou a mala by s ňou tráviť viac času. Napriek vyslovenému názoru maloletej B. dospela znalkyňa k pocitu, že výchovné prostredie matky je vhodnejšie k výchove maloletej a dôvody, ktoré k tomu uvádza vlastne z ničoho nevychádzajú a ani z dokazovania nevyplývajú. Taktiež mal za to, že v znaleckom posudku chýba záver, ako by maloletá znášala, kedy súd nezveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti za jej súčasného psychického nastavenia. Maloletú B. evidentne viac zaťažuje pocit, že by niektorému z rodičov ublížila, než sťahovanie z domácnosti jedného rodiča do domácnosti druhého rodiča.
Súd vykonal pohovor s maloletou B., v ktorom maloletá jednoznačne vyjadrila svoju vôľu zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, oboch rodičov má rovnako rada a obaja jej poskytujú svoje vlastné vzorce správania. Taktiež sa jej obaja venujú pri príprave na vyučovanie rovnako ako obe staré matky. V rozhodovaní ju nikto neovplyvňuje, byť v striedavej osobnej starostlivosti je jej vlastné rozhodnutie, obaja rodičia sa o ňu starajú a u oboch má všetko, čo potrebuje. Mala za to, že povahou je viac po otcovi, ak by sa potrebovala s niečím zdôveriť povie to jemu. Uviedla aj to, že matka o otcovi rozpráva a to aj škaredo, pričom jej to vadí. Vyjadrila radosť z toho, že otec stavia rodinný dom, v ktorom bude mať vlastnú izbu, do ktorej si už vybrala aj nábytok a taktiež mačky a psíka. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, táto sa realizuje už tri roky, maloletá pochopila, že bude bývať v dvoch domácnostiach a vôbec ju to nestresuje. Jej želaním je, aby všetko zostalo tak, ako je to teraz.
Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že rešpektujú, čo maloletá uviedla, avšak mali za to, že uvedené je maloletá dlhodobo naučená, nakoľko to od otca neustále počúva. Maloletá je pod vplyvom otca a hovorí to, čo chce otec, nakoľko zatiaľ v inej ako striedavej starostlivosti nebola a inú ani nepozná, nemôže teda vedieť, aké by to bolo. Opakovane poukázala na závery znaleckého dokazovania, kde súdna znalkyňa konštatovala poruchu osobnosti na strane otca, ktorá signalizuje do budúcnosti ohrozenie maloletej ak bude viac času tráviť s otcom. Taktiež poukázala na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2013 s tým, že podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie sú splnené, maloletá niečo skrýva, nehovorí otvorene. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú nie je možno zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti je tá, že rodičia nedokážu spolu komunikovať, pričom uvedené nezmenila ani rodičovská terapia. 37P/82/2012
Právna zástupkyňa otca uviedla, že podľa zákona dieťa má vychovávať rodič, ktorý je schopný viac akceptovať polohu druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Vykonané dokazovanie, vrátane pohovoru s maloletou osvedčilo, že otec je viac schopný kontrolovať svoje negatívne pocity vo vzťahu k matke, že maloletú do sporu nezaťahuje, na matku nenadáva a má záujem sa zlepšovať a spolupracovať s psychológom. Otec chápe úlohu matky v živote maloletej, ktorá je vo veku 12 rokov. K tejto vekovej hranici považovala za potrebné uviesť, že v českej právnej úprave je to vek, keď súd názor dieťaťa musí jednoznačne rešpektovať a takéto dieťa nemožno prinútiť k inej forme starostlivosti. Striedavá osobná starostlivosť u maloletej funguje tri roky, maloletá je s tým preukázateľne stotožnená, prosperuje aj z hľadiska stability jej pomerov a nie je dôvod, aby bol tento model starostlivosti menený. Navrhla zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výživné sa neurčí zastupovať a spravovať maloletú budú obaja rodičia. Trvalým bydliskom maloletej zostane T.W. XX, X. a rodinné prídavky a daňový bonus sa rozdelia medzi rodičov. K otázke vyživovacej povinnosti uviedla, že matka má vyriešenú bytovú otázku s tým, že k domu, v ktorom žije má zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania a tento byt užíva bezodplatne, čo je zrejmé i z čestného prehlásenia založenom v súdnom spise. Taktiež poukázala na to, že matka maloletej je zamestnaná u partnera svojej matky, ktorý jej z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní dokladuje vyplácanie mzdy v nižšej výške, než je tomu v skutočnosti.
Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletou B., z ktorého jednoznačne vyplýva, že maloletá si želá zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, považuje to za mimoriadne dôležité. K obom rodičom má vytvorené rovnaké citové väzby. Rovnako obsah pohovoru vykonaného súdom je totožný s vyjadreniami maloletej pred kolíznym opatrovníkom, pričom to nie je po prvýkrát, čo maloletá vyjadrila svoju jednoznačnú vôľu zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, kontinuálne sa tak vyjadruje od začiatku súdneho konania. Pokiaľ ide o samotnú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, s touto nemá maloletá žiadny problém, zmeny prostredia ju nestresujú, u oboch rodičov je rada. Doporučil zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako tomu bolo doposiaľ.
Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava III. doporučil súdu zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako tomu bolo doposiaľ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletá chápe zmysel striedavej osobnej starostlivosti a je s ním stotožnená. Vyživovaciu povinnosť navrhol neurčiť. Ostatné otázky, ako je správa majetku a zastupovanie maloletej či uplatňovanie rodinných prídavkov a daňového bonusu ponechal na úvahu súdu.
Maloletá B. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. G. Z. Za W., dosahuje veľmi dobré študijné výsledky. V čase, kedy je v starostlivosti matky navštevuje plávanie, v čase keď je u otca navštevuje doučovanie z angličtiny a matematiky, s oboma rodičmi trávi voľný čas, obaja sa podieľajú na úhrade výdavkov spojených s uspokojovaním jej potrieb a záujmov. Zdravotný stav maloletej je dobrý, je sledovaná neurológom.
37P/82/2012 - 360
Matka maloletej je rozvedená, okrem maloletej B. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v spoločnosti L. S. U..G..C.. - H. a jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 550,- eur. Býva v rodinnom dome na S. D. X/A P. X., ktorý je vo vlastníctve jej matky a ku ktorému má zriadené doživotné právo bývania a užívania. Náklady spojené s užívaním domu nehradí.
Otec maloletej je rozvedený, okrem maloletej B. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v B. H. pre G. T. H. U. L. ako vedúci C. T. G. W. s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 926,- eur, Býva v prenajatej časti rodinného domu svojich rodinných príslušníkov - svojho bratranca. Stavia rodinný dom na X. D. P. X..
Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Súd, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, opätovne prejednal vec úpravy práv a povinností rodičov k maloletej B. na čas po rozvode manželstva v zmysle výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2013, č. k. 20CoP/58/2013 - 196.
Súd mal, po zvážení všetkých skutočností prípadu a vykonanom dokazovaní za preukázané, že zverenie maloletej B. na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je plne v jej záujme a v záujme zdravého vývinu jej osobnosti. Každý rodič má rovnaké právo výchovne na dieťa vplývať v rovnakom rozsahu, ako druhý rodič, má právo starať sa o svoje maloleté dieťa, ak má o uvedené skutočný záujem a uvedené nie je v rozpore so záujmom dieťaťa. Zachovanie a rozvíjanie vzťahu maloletého dieťaťa k obom svojím rodičom v rovnocennom rozsahu je základným právom každého maloletého dieťaťa, obaja rodičia maloletej B. by si preto mali uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a povinnosti z nej vyplývajúce, ktoré na prvom mieste uvádzajú sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, pričom tieto povinnosti sú však zároveň právami a patria obom rodičom, nie len jednému z nich.
Ak sa jeden z rodičov domáha zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, súd je v zmysle koncepcie zákonných ustanovení povinný skúmať, či je uvedený model starostlivosti o maloleté dieťa v tom ktorom prípade vhodným, pričom jeho odôvodnenie Zákon o rodine podmieňuje kumulatívnym splnením viacerých podmienok. Týmito podmienkami sú to, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nevyhovieť návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je za daných okolností možné vtedy, ak sú tu prítomné také záujmy dieťaťa, ktoré prevážia nad záujmom striedavej osobnej starostlivosti. Takéto záujmy, v ktorých ide v podstate o prekážky výkonu striedavej osobnej starostlivosti, však musia byť nesporne preukázané rovnako, ako ich odôvodnenosť, ktorá napokon povedie k tomu, že dieťa bude buď zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, alebo ponechané v osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.
V prípade maloletej B. má súd za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, obaja majú o výkon osobnej starostlivosti o maloletú záujem, pričom súd mal za preukázané, že uvedený model starostlivosti je v záujme maloletej a jej potreby budú takto lepšie zaistené. Pokiaľ ide o podmienku, že obaja rodičia majú o výkon osobnej starostlivosti záujem treba zdôrazniť, že rodič nemusí mať záujem o výkon striedavej osobnej starostlivosti, ale o výkon osobnej starostlivosti. Koncipovanie uvedenej podmienky právne ošetruje prípady, kedy jeden z rodičov nesúhlasí so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a žiada, aby bolo dieťa zverené alebo ponechané len v jeho výlučnej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o záujem maloletej B. tento bol v konaní jednoznačne preukázaný, nakoľko uvedený model starostlivosti zachová v jej živote stabilitu posledných rokov, ktorá vychádza z toho, že sa medzi žiadnym z rodičov nemusí rozhodovať a rodičia by tak nemali mať potrebu medzi sebou neustále súperiť. V otázke lepšieho zaistenia potrieb maloletej je potrebné poukázať na skutočnosť, že u oboch rodičov má maloletá vytvorené dostatočné a vhodné podmienky na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb a záujmov, ktoré všetky skutočnosti v celosti tvoria dostatočné odôvodnenie zverenia maloletej B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. 37P/82/2012 - 361
Námietku matky maloletej, že nie je splnená základná podmienka výkonu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a síce, že rodičia sú schopní spolu komunikovať a dohodnúť sa aspoň na základných náležitostiach, týkajúcich sa starostlivosti o maloletú a jej výchovy, súd uvádza, že to bola práve matka maloletej, ktorá odmietla pokračovať v rodičovskej terapii s otcom, pričom otec maloletej o uvedené mal a stále má záujem. I z priebehu konania bolo zrejmé, že matka považuje akýkoľvek posun vo vzájomných vzťahoch medzi ňou a otcom smerom k výchove a starostlivosti o maloletú za nemožný a o uvedené nemá vôbec záujem. Svoju neochotu pritom podopiera zbytočnosťou takéhoto postupu a odvoláva sa na závery vykonaného znaleckého posudku. Matka maloletej však vo svojom postoji neberie do úvahy i ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré boli v konaní vykonané, a to znalecké dokazovanie a predovšetkým pohovor s maloletou B., vykonaný nielen pred súdom, ale aj pred kolíznym opatrovníkom, kde maloletá opakovane deklarovala svoje želanie byť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktoré okrem iného zdôvodňovala svojim citovým vzťahom k obom rodičom, tým, že takto žije od rozchodu rodičov a je s uvedeným modelom starostlivosti spokojná. Maloletá je pritom vo veku 12 rokov, kedy nie je možné jej názor považovať za bezvýznamný, práve naopak je nevyhnutné ho rešpektovať a mať ho pri rozhodovaní na zreteli, pričom prípadné pochybnosti o jeho autentickosti je potrebné preukázať. Rovnako zo záverov vykonaného znaleckého dokazovania, napriek matkou prezentovaným tvrdeniam, je zrejmé, že obaja rodičia sú rovnako schopné osobnosti z pohľadu výkonu rodičovskej úlohy, na strane ani jedného z nich súdna znalkyňa nezistila vyslovene negatívne prvky, pre ktoré by nebolo možné maloletú do striedavej osobnej starostlivosti zveriť a predovšetkým k obom rodičom má samotná maloletá porovnateľne pozitívny vzťah, ktorý chce a má záujem realizovať prostredníctvom striedavej osobnej starostlivosti. Je pritom nevyhnutné podotknúť, že každého z rodičov má maloletá rovnako rada, berie ho takého aký je a medzi ani jedným z rodičov si nechce vyberať, k čomu ju však obaja rodičia pri rozhodovaní o výlučnej forme osobnej starostlivosti nútia. Súd v uvedenom súhlasí s názorom matky, ktorý čiastočne vyjadruje i súdna znalkyňa vo svojom posudku, podľa ktorého sa maloletá nevyjadruje adekvátne svojmu veku a je zrejmé, že reprodukuje to, čo počula. Uvedené je pravda, avšak majú na tom podiel obaja rodičia, tak matka ako i otec maloletej, keď každý z nich svojim vlastným spôsobom riešil s maloletou otázku výkonu osobnej starostlivosti o ňu a každý sa snažil maloletú presvedčiť „o svojej pravde“. Uvedené, ale nemožno automaticky považovať za naučenú rétoriku maloletej, ktorej
nerozumie a nestotožňuje sa s ňou. Maloletá bola opakovane zo strany kolízneho opatrovníka a súdu dotazovaná ohľadom striedavej osobnej starostlivosti, výkonu osobnej starostlivosti každého z rodičov a všetkých ostatných aspektov riešeného prípadu, kde maloletá bezpochyby preukázala dostatočnú mieru orientácie v danej otázke, chápala inštitút osobnej starostlivosti o ňu ako i jeho jednotlivé modifikačné formy a jednoznačne, nad akúkoľvek pochybnosť vyjadrila svoju túžbu byť s každým rodičom rovnako, doslova aby sa o ňu starali tak, ako doteraz.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na dobu faktického realizovania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú B. a na to, že jej prípadný negatívny vplyv na maloletú sa žiadnym spôsobom nepreukázal. Maloletá prospieva po všetkých stránkach osobnosti primerane svojmu veku, samozrejme sú prítomné isté odchýlky 37P/82/2012
od uvedeného spôsobené predmetným súdnym konaním, nutnosťou zúčastniť sa na psychologickom vyšetrení, opakovanými pohovormi s kolíznym opatrovníkom a v neposlednom rade i konaním matky maloletej, ktorá s maloletou rieši osobu otca a nestotožnenie sa s výkonom striedavej osobnej starostlivosti o maloletú napriek tomu, že si je vedomá toho, že je to maloletej nepríjemné a zaťažuje ju to. Uvedený postoj maloletej by mal pritom matke zabrániť rezignovať na nápravu vzťahov s otcom maloletej aspoň do takej miery, aby maloletá nevnímala konflikt medzi rodičmi, týkajúci sa jej výchovy a starostlivosti o ňu a aby nemusela žiť s vedomím, že je to ona, kvôli komu rodičia prichádzajú do konfliktu. Súd nepochybuje o tom, že obaja rodičia chcú maloletej poskytnúť tú najlepšiu starostlivosť, avšak nesmú pritom zabúdať na prežívanie maloletej, jej želania a pocity a svoje rozhodovanie modifikovať s ohľadom na uvedené i za situácie, kedy sa s tým oni sami nestotožňujú. Nadradiť záujem maloletého dieťaťa nad záujem rodiča je základným prvkom rodičovskej zodpovednosti a plnenia rodičovských povinností, pričom rodičia sa musia naučiť dôsledne odlišovať medzi tým, čo je v záujme maloletého dieťaťa od toho, čo je v ich vlastnom záujme a naučiť sa spolu kooperovať v záujme svojho maloletého dieťaťa, čo je aj ich zákonnou povinnosťou, a nie spolu o dcéru bojovať, keďže obaja sú si vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rovnocenní. Jedine odosobnenie sa od prežitých vzťahových problémov medzi nimi a sústredenie sa na potreby a záujmy maloletej B. a nie na svoje vlastné, im umožní vytvoriť pre maloletú životný priestor, v ktorom sa môže realizovať jej zdravý psychický a fyzický vývoj.
Vyživovaciu povinnosť rodičov počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd neurčil. Pri svojom rozhodovaní pritom vychádzal z celkových pomerov na strane rodičov maloletej, kde na strane matky je síce deklarovaný príjem nižší, než na strane otca, avšak matka maloletej má vyriešenú svoju bytovú otázku, keď býva v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve jej matky, pričom k nej má zriadené doživotné právo bývania a užívania. Nadôvažok predmetnú nehnuteľnosť užíva bezodplatne, ktorá skutočnosť spôsobuje, že matke odpadá značný výdavok na uspokojovanie jednej zo základných životných potrieb svojej aj maloletej, a to bývania. Rodičia taktiež uspokojujú u maloletej aj potreby súvisiace s rozvojom jej osobnosti mimo školy, kde každý vo svojej réžií zabezpečujú maloletej rôzne aktivity a potreby (matka športové aktivity, otec doučovania a pod.) Na strane matky neboli počas konania preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver súdu, že matka nie je schopná pokryť a uspokojiť potreby maloletej B. v čase, kedy sa maloletá nachádza v jej osobnej starostlivosti, uvedené potvrdila i maloletá, ktorá uviedla, že u oboch rodičov má všetko, čo potrebuje a obaja sa o ňu príkladne starajú.
S ohľadom na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd rozdelil medzi rodičov poberanie rodinných prídavkov a uplatňovanie si daňového bonusu a za trvalé bydlisko maloletej určil T. XX, X. tak, ako tomu bolo i doposiaľ.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
37P/82/2012 - 362
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písm. a) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V Bratislave, dňa 07. októbra 2014