Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7T-45-2022.pdf
PDF · 93.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/45/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 01. 02. 2023 konajúc samosudcom JUDr. Barborou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného A. Š., U.. XX. XX. XXXX H. R. R., takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. Š., U.. XX. XX. XXXX H. R. R., F. R. E. XX, R. R. - A.
je v i n n ý, ž e
dňa 28. 06. 2022 v čase okolo 20.50 h v Banskej Bystrici, na Kúpeľnej ulici, viedol, v smere od Bernolákovej ulice do mestskej časti Iliaš, osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 307 s evidenčným číslom R. XXX N. tak, že sa po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho s vozidlom zišiel mimo vozovku na vyvýšený chodník v smere jeho jazdy vpravo, kde prednou časťou vozidla narazil do stĺpu, na ktorom je umiestnený semafor priľahlého priechodu pre chodcov, po dopravnej nehode sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom AlcoQaunt 6020 plus č. A409655 dňa 28. 06. 2022 v čase o 21.18 h namerané množstvo 1,51 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej skúške vykonanej v čase o 21.34 h mu bolo namerané množstvo 1,43 mg/l alkoholu v dychu, pričom následne bolo zistené, že uvedeného konania sa dopustil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý a to rozhodnutím o priestupku Okresného riaditeľstva PZ, okresného dopravného inšpektorátu Banská Bystrica pod sp. zn. O.-R.-O.-XX/XXXX-E. zo dňa 31. 03. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 03. 2022, tiež bolo následne zistené, že v dôsledku zavinenia predmetnej dopravnej nehody spôsobil vlastníčke osobného motorového vozidla R. Š., U.. XX. XX. XXXX, škodu jeho poškodením vo výške 2 287,00 Eur,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 7 Trestného zákona s poukazom na § 438d Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
Podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do trestu zákazu činnosti započítava doba, počas ktorej obvinený nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu vykonávať činnosť, od 28. 06. 2022.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obvinenému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 03. 11. 2022 na Okresný súd Banská Bystrica obžalobu sp. zn. 3 Pv 188/22/6601 - 17 na obvineného A. Š. pre trestný čin právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd dňa 04. 11. 2022 rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 7T/45/2022, voči ktorému podal prokurátor odpor, v dôsledku čoho súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.
I.
Obžalovaný A. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. 02. 2023 po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že sa síce cíti byť vinným a je si vedomý toho, že skutok spáchal, ale nie tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho súdu ani nerozhodoval o prijatí jeho vyhlásenia o vine. Uviedol, že nie je pravdou, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvoch rokoch postihnutý, lebo bol zbavený všetkých obvinení v súvislosti s tým. Skutok bol spísaný policajtmi. Volal si predtým taxík, no sadol si do vozidla. Chcel dojazdiť zimné gumy a keď vychádzal, tak ho nadvihlo a havaroval. Vzali ho aj na pohotovosť. Vie, že sa to nemalo stať. Konanie samozrejme ľutuje. Voči rozhodnutiu o priestupku okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS: ORP-BB-ODI2-85/2022-SK zo dňa 31. 03. 2022 si nepodal opravný prostriedok. Vozidlom viac vyčnieval, to bolo všetko. Tá pani tam vtedy robila veľký krik.
Poškodená R. Š. odmietla vypovedať, pretože je manželkou obžalovaného. Nárok na náhradu škody si neuplatňuje.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok č. 79/2022 vypracovaný znalcom G.. G. E. (č. l. 9 - 19). Obžalovaný uviedol, že o tom alkoholizme nič nevie. Nemyslí si, že by to bolo až také, ako je to uvedené v znaleckom posudku.
Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:
- č. l. 21 - 29: odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy N.. B.. B. T.
- č. l. 39: záznam o skutku na úseku cestnej dopravy
- č. l. 40 - 41: zápisy o dychových skúškach s prepočtom
- č. l. 42: certifikát o overení meracieho prístroja
- č. l. 43: záznam dopravnej nehody
- č. l. 44: zápisnica o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody
- č. l. 45 - 48: plánik z miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou
- č. l. 49: potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu
- č. l. 50 - 51: rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu
- č. l. 52: doklad o vlastníctve vozidla
- č. l. 53 - 54: výpis z evidenčnej karty vodiča
- č. l. 55, 57 - 59: správy a posudky k osobe obžalovaného
- č. l. 56: odpis z registra trestov
- č. l. 61 - 71: súdne rozhodnutia
- č. l. 72 - 73: rozhodnutie o priestupku
- č. l. 74 - 75: vyjadrenie Mesta Banská Bystrica
- č. l. 102: lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
- č. l. 103 - 107: lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
- č. l. 108: odpis z registra trestov
II.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý toho, že pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré požil, viedol motorové vozidlo. Súd tak nemal pochybnosti o vine obžalovaného, pretože okrem jeho vlastného uvedomenia si skutku jeho spáchanie preukazovali zápisy o vykonaní dychovej skúšky, záznam z dopravnej nehody spolu s plánikom z miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciou. Spôsobená škoda na majetku - osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 307 vo vlastníctve R. Š. - bez pochýb vyplýva z odborného vyjadrenia vypracovaného N.. B.. B. T..
Správnosť skutkovej vety a právnej kvalifikácie skutku, aj napriek nesúhlasu obžalovaného, tiež vyplýva z rozhodnutia o priestupku (č. l. 72 - 73), kedy zo skutkovej vety priestupky plynie jednoznačný záver, a síce že sa obžalovaný dňa 18. 02. 2022 v čase o 12.25 h dopustil priestupku pod vplyvom alkoholu (podľa meraní mal v dychu alkohol o množstve 1,49 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu a pri opakovanej skúške 1,50 mg/l miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu). Predmetné rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, okresného dopravného inšpektorátu nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť. Obžalovaný napriek pokusu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa priestupku nedopustil, nebránil sa voči rozhodnutiu ani podaním opravného prostriedku a vymyslel si aj to, že ho obvinenia z priestupku zbavil súd, čo nie je možné, lebo to by najprv musel obžalovaný podať žalobu na správny súd, teda podať opravný prostriedok, čo, ako sám uviedol, neurobil. Teda bez akýchkoľvek pochybností je správne konštatovanie, že sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, hoci bol v predchádzajúcich dvoch rokoch (dvadsiatich štyroch mesiacoch) za obdobný čin postihnutý - t. j. bola mu uložená pokuta vo výške 200,00 Eur. Ukázalo sa, že nebolo pravdivé ani to tvrdenie obžalovaného, že vozidlom len viac vyčnieval, pretože obžalovaný pri spáchaní priestupku nezisteným spôsobom uviedol motorové vozidlo do pohybu a narazil do za ním stojaceho osobného motorového vozidla. Obžalovaný pritom vo vozidle spal v dôsledku prechádzajúceho požitia alkoholických nápojov pri sledovaní hokeja v miestnom pohostinstve od 06.30 h.
Obrana obžalovaného tak bola nezmyselná a neúčelná, bez akýchkoľvek vplyvov na správnosť skutkovej vety a jej právnej kvalifikácie.
Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný z hľadiska objektívnej stránky konal tak, že vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom predchádzajúceho požitia alkoholických nápojov, činnosť, pri ktorej ohrozil majetok inej osoby tým, že spôsobil značnú škodu na majetku a tento čin spáchal aj napriek tomu, že v predchádzajúcich dvoch rokoch bol za obdobný čin postihnutý rozhodnutím o priestupku, čím naplnil znaky skutkovej podstaty a dopustil sa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, zo spáchania ktorého ho súd aj uznal vinným, pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).
III.
Obžalovaný bol doteraz trikrát súdom potrestaný. V jednom prípade sa na neho hľadí, ako keby nebol trestaný, v jednom prípade sa osvedčil a raz vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody.
Ako vyplýva z pripojených súdnych rozhodnutí, v roku 1987 (odsúdenie sp. zn. 4T/54/1987) sa po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov zmocni osobného motorového vozidla a vykonal na ňom bez súhlasu majiteľa jazdu, kedy aj havaroval. Pri druhom odsúdení z roku 1996 opäť obžalovaný jazdil po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, hoci bol dňa 25. 03. 1994 rozhodnutím o priestupku postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu pokutou a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá. A nakoniec v roku 1997 bol uznaný vinným za skutok, ktorého sa dopustil tiež jazdou po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, kedy pri zastavení vozidla políciou sa pokúsil so spoluodsúdeným ujsť, no mestská polícia im v tom zabránila, no obžalovaný fyzicky na príslušníkov zaútočil. Tiež sa dopustil aj ďalšieho skutku tak, že viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, hoci bol predchádzajúcim rozsudkom uznaný za ten istý trestný čin vinným a bol mu uložený trest.
Okrem uvedeného bol obžalovaný aj štyrikrát priestupkovo postihnutý. Raz použil vozidlo, ktoré nebolo prevádzky schopné, viedol aj vozidlo bez príslušných dokladov a nesprávne parkoval. V jednom prípade bol pre nedisciplinované správanie účastníka cestnej premávky postihnutý rozhodnutím o priestupku (č. l. 72 - 73 spisu), ktorého sa znova dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov.
Obžalovaný nie je pacientom protialkoholickej ambulancie a napriek výzve sa nedostavil na Mestský úrad Banská Bystrica, kde mal podať správu o svojej povesti.
Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Uloženie alternatívnych trestov v prejednávanej veci nebolo možné. S trestom povinnej práce obžalovaný súhlas neudelil. Uložiť peňažný trest vzhľadom na okolnosti a povahu spáchaného skutku by nebolo efektívne, keďže predchádzajúce porušenia právnych noriem a potrestania týchto porušení nemali na obžalovaného žiadny výchovný účinok a od pokračovania ho neodradili. Pre uloženie trestu domáceho väzenia neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o treste súd tiež dospel k presvedčeniu, že výkon nepodmienečného trestu u obžalovaného nie je nevyhnutný a nevyžaduje si to ani záujem spoločnosti a ochrana pred páchaním trestnej činnosti. Tento účel totiž môže byt naplnený len uložením prísneho trestu zákazu činnosti.
Napriek zisteniu jednej poľahčujúcej okolnosti, kedy sa ku skutku priznal, a nezisteniu priťažujúcej okolnosti, pretože na predchádzajúce odsúdenia vzhľadom na uplynutie času nemá význam prihliadať, je potrebné vziať do úvahy, že obžalovaný svoje konanie a spáchanie skutku bagatelizuje a snaží sa ho vysvetliť, racionalizovať a ospravedlňovať. Tým, že si síce volal taxík, no zároveň chcel „dojazdiť“ zimné pneumatiky, nepresvedčil súd o tom, že si skutočne uvedomuje závažnosť svojho konania. Tvrdí, že sám bol ošetrený na pohotovosti, ale ani to nie je pre neho výstrahou. Nedostatočne si uvedomuje a nepripúšťa, že jeho konanie je naozaj nebezpečné, pretože je nepredvídateľné a nezmyselné, hoci on si myslí opak. A nakoniec nemožno neprihliadať ani na množstvo alkoholu v dychu, ktoré bolo pri dychovej skúške namerané. Je teda nevyhnuté, napriek úprave hranice trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností v rozsahu do šestnástich mesiacov (pred úpravou do dvoch rokov), uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 10 (desiatich) mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsiatich štyroch) mesiacov.
Okrem trestu odňatia slobody bolo nevyhnutné ukladať aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Pri určovaní dĺžky tohto trestu súd vychádzal nielen z okolností prejednávanej veci, ale aj z minulosti obžalovaného, ktorá bola preukázaná vykonaným dokazovaním. Obžalovaný bol trikrát súdom potrestaný vždy v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov a jazdou pod ich vplyvom, kedy napĺňal svojím konaním aj iné skutkové podstaty ďalších trestných činov. Okrem toho bol len štyri mesiace pred prejednávaným skutkom postihnutý za obdobný čin, t. j. dopustil sa aj priestupku pod vplyvom alkoholu. Inak povedané, každé trestné konanie (vrátane tejto trestnej veci) obžalovaného je spôsobené požívaním alkoholických nápojov a to už od roku 1986, navyše z toho istého dôvodu sa v jednom prípade obžalovaný dopustil aj priestupku. Hoci teda za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. sa obžalovaný opakovane nedopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a neboli naplnené podmienky pre uloženie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného
zákona, je možné za podmienok podľa § 438d Trestného zákona prihliadnuť aj na spáchanie skutkov pred dňom 01. 11. 2011, čo v tomto prípade je splnené, a ukladať trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona. Teda je možné vziať do úvahy aj predchádzajúce odsúdenia za trestné činy ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorých sa celkom (aj s touto prejednávanou vecou) obžalovaný dopustil celkom trikrát, a teda je namieste, aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu a postoj obžalovaného, ukladanie najprísnejšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie, so započítaním doby, počas ktorej už nesmel obžalovaný vykonávať túto činnosť, t. j. odo dňa 28. 06. 2022.
Obžalovaný nesúhlasil ani so závermi znaleckého posudku týkajúceho sa posudzovania závislosti na alkohole. Z predchádzajúceho spôsobu života ako aj z kriminálnej a priestupkovej minulosti obžalovaného však možno dospieť k poznatku, že obžalovaný neovláda požívanie alkoholických nápojov, tieto nadužíva, je k ich požívaniu nekritický a nie je schopný s tým ani prestať. Tieto okolnosti vyplynuli nielen z výpovede obžalovaného, ale aj zo znaleckého posudku č. 79/2022 vypracovaného G.. G. E., ktorý u obžalovaného zistil závislosť od alkoholu v zmysle choroby a odporúčal obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pričom v konaní nevyšla najavo žiadna okolnosť, ktorá by tieto znalecké závery spochybnila. Aj vzhľadom na uvedené súd uložil obžalovanému zmienené ochranné opatrenie.
Napriek tomu, že obžalovaný spôsobil škodu na majetku, poškodená R. Š. si nárok na náhradu škody neuplatnila. Tiež nevznikla ani škoda na stĺpe verejného osvetlenia, preto súd o škode ani nerozhodoval.
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Po vyhlásení rozsudku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie. Obžalovaný si ponechal lehotu, pričom v tejto súdu neoznámil, že podá odvolanie a v tejto lehote ani nebolo akékoľvek podanie obžalovaného doručené, preto vyhlásený rozsudok nadobudol právoplatnosť uplynutím zákonnej lehoty.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia. Odvolanie má odkladný účinok.
V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.